5Sži/1/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava, zast. Advokátska kancelária Bardač s.r.o., Búdková 9, Bratislava, proti žalovanému: Starosta obce Richnava č. 261, 053 51 Kluknava, zast. advokátom JUDr. Róbertom Liškom, sídlom Štefánikova 882/39, Poprad, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi dňa 07.05.2013, konajúc o odvolaní žalobcu čo do trov konania, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k.. 6S/117/2013-68 zo dňa 07.11. 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/117/2013-68 zo dňa 07. novembra 2013 v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Krajský súd vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade trov konania s poukazom na § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. dôvodil, že všetky žalobcom požadované informácie sú dostupné na webových sídlach inštitúcií, ktoré podľa všeobecne známych skutočností disponujú týmito informáciami. Na webovom sídle Slovenského štatistického úradu sú k dispozícii nielen údaje o počte obyvateľov obce Richnava, ale aj ďalšie geografické a demografické údaje. Údaje o mokradiach chránených Ramsárskym dohovorom sú k dispozícii na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia ako odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR (www.sazp.sk ). Na webovom sídle Slovenskej agentúry životného prostredia sú uvedené medzinárodne významné mokrade SR podľa Ramsárskeho dohovoru (Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podpísaný v Ramsare (Irán) 02.02.1971, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k dohovoru publikované pod č. 396/1990 Zb.). Na tomto webovom sídle sa nachádzazoznam 14 mokradí zaradených do svetového zoznamu mokradí medzinárodného významu, ďalej je tam uvedená plocha mokradí a v ktorých okresoch sa jednotlivé mokrade nachádzajú. Do tohto zoznamu nie sú zaradené žiadne mokrade, ktoré by sa nachádzali v okrese, do ktorého administratívne spadá obec Richnava. Preto by bolo zbytočné žiadať obec Richnava o poskytnutie informácie o počte a zoznamu území chránených týmto dohovorom, ktoré by sa nachádzali na území obce. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca žiadal sprístupnenie informácie o počte a zozname území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000 s členením na osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany. Na webovom sídle Štátnej ochrany prírody SR je prehľad vyhlásených chránených vtáčích území, ktoré sú vyhlasované vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR v Zbierke zákonov ako všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorými sú vyhlasované chránené vtáčie územia obsahujú lokalizáciu chráneného vtáčieho územia podľa okresov a katastrálnych území, podľa parciel jednotlivých katastrálnych území a obsahujú aj presný popis priebehu vonkajšej hranice chráneného vtáčieho územia.

Krajský súd ustálil, že žalobca mal možnosť získať požadované informácie ďaleko jednoduchším spôsobom, než ktorým postupoval a v dôsledku pasivity žalovaného by nebol nútený uplatňovať svoje právo na informácie v súdnom konaní, ktorého predmetom bol prieskum fiktívneho rozhodnutia žalovaného.

Žalobca podal v roku 2013 celkom 81 žalôb na Krajskom súde v Košiciach, ktorými sa dožaduje preskúmania zákonnosti fiktívnych rozhodnutí starostov obcí. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že mal záujem o informácie a tieto sa snažil získať v autentickej podobe priamo od žalovaného a nie sprostredkovane (ako to tvrdil v ďalších obdobných veciach). Podľa krajského súdu rovnako autentický je aj údaj o rozlohe obce nachádzajúci sa na webovom sídle Slovenského štatistického úradu, ako údaj o rozlohe obce, ktorý by žalobcovi poskytla samotná obec.

Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal inú vadu konania - nepredvídateľnosť a prekvapivosť napadnutého rozsudku, ďalej absenciu možnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania a nesprávne právne posúdenie. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku trov konania zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 350,64 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS/248/08 a sp.zn. IV. ÚS/24/2010. Ďalej poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR - uznesenie NS SR, sp.zn. 3MCdo/18/2010 zo dňa 17.02.2011, uznesenie NS SR, sp.zn. 3Cdo/236/2010 zo dňa 14.04.2011 a uznesenie NS SR, sp.zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011. Uviedol, že nevytvorenie možnosti vyjadriť sa k otázke nepriznania náhrady trov konania je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia (Nález Ústavného súdu ČR, sp.zn. I ÚS 3698/10 z 14.09.2011). Čo sa týka právneho posúdenia žalobca namieta, že v danom prípade neboli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca oslovil svojou žiadosťou žalovaného priamo práve preto, že potreboval autentickú informáciu poskytnutú priamo od povinnej osoby, ktorej sa týka a disponuje s ňou. Žalobcovi nepostačovalo pre jeho účely nájsť si požadované informácie niekde na internete. Žalobca ani nemohol ku dňu podanej žiadosti získať všetky informácie z webových stránok, nakoľko priamo z webovej stránky Štatistického úradu zreteľne vyplýva, že napr. údaje o počte obyvateľov SR k 31.12.2012 zverejnil Štatistický úrad až 7. marca 2013. Tento dokument bol vytvorený až 17. apríla 2013. Skutočnosť, že žalobca podal v roku 2013 celkom 81 žalôb je realizáciou jeho oprávneného výkonu práva. Žalobca je toho názoru, že dôvody, ktorými krajský súd odôvodňuje nepriznanie nároku na náhradu trov konania sú v skutočnosti dôvodmi pre priznanie minimálne čiastočnej náhrady trov konania, ak nie v plnej výške. Žalobca ďalej poukazuje aj na rozpor s právom EÚ, konkrétne tvrdí, že právo Európskej únie (Aarhurský dohovor, ako aj smernica č. 2003/4) výrazne a opakovane na rôznych miestach právnej úpravy z hľadiska svojho účelu a cieľa akcentujú na skutočnosť, že žiadateľom o informácie o životnom prostredí sa nesmú na úrovni legislatívy a aplikácie práva vytvárať bariéry v prístupe spravodlivosti, ktoré budú v konečnom dôsledku znemožňovať reálny a efektívny prístup k spravodlivosti, t.j. k súdnemu prieskumu nezákonných rozhodnutí na úseku práva na prístup k informáciám (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 11.04.2013, David Edwards a Lilian Pallikaropoulos, C - 260/11, bod 28). V danom prípade sa uvedené znemožnenie, resp.nadmerné sťaženie prejavuje v tom, že síce mohol a môže podať žalobu proti správnemu rozhodnutiu žalovaného, no svojvoľný výklad § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. zo strany krajského súdu mu v konečnom dôsledku prakticky znemožňuje a nadmerne sťažuje prístup k súdu a to z dôvodu, že vzhľadom na obligatórne zastúpenie advokátom a so zreteľom na nemožnosť požiadať o ustanovenie bezplatného zástupcu z radov advokátov, keďže je právnickou osobou, je odkázaný na využitie komerčných služieb advokátov, ktorí nemajú povinnosť, len možnosť poskytnúť právnu službu bezodplatne. Záverom poukazuje na to, že krajský súd mal vykonať eurokonformný výklad ustanovenia § 250k ods. 1 veta tretia veta O.s.p.

Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti trov konania ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,04 €. Poukázal na fakt, že žalobca deklarujúc svoj vážny záujem o daný druh informácií, sa ani nepokúsil získať tieto iným spôsobom. Je toho názoru, že žalobca, osloviac svojimi požiadavkami najmä malé, kapacitne ani technicky nezabezpečené obce, sledoval primárne iný cieľ, než akým je získanie informácií, ktoré potreboval k svojej činnosti. Je neštandardné spochybňovať relevanciu týchto údajov na internetových portáloch štátnych orgánov. Žalobca si mohol informácie zabezpečiť oveľa efektívnejšie, jednoduchšie, komplexnejšie bez právneho zastúpenia, ktoré pri žiadosti o informácie nie je zákonnou podmienkou. Stiahnutie a prístup k údajom, ktoré žalobca požadoval, získal právny zástupca žalobcu za 3 minúty zo zdrojov www.statistics.sk, www.minzp.sk, www.sopsr.sk. Nemožno teda hovoriť o účelne vynaložených trovách konania.

Najvyšší úd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak ma žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zo spisu vyplýva, že krajský súd zrušil napadnutým rozsudkom fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 07.05.2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu doručené žalobcovi dňa 08.04.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie dôvodiac vydaním fiktívnych rozhodnutí, ktoré nespĺňajú náležitosti riadne odôvodnených rozhodnutí podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) a preto sú svojou povahou nepreskúmateľné.

Ustanovenie § 250k ods. 1, veta tretia O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, ktorému inak náhrada trov konania patrí.

Dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia môžu byť len dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré O.s.p. neuvádza, pričom konkrétne dôvody, vzťahujúce sa na ten ktorý konkrétny prípad, ponecháva na úvahu súdu, ktorá však musí mať svoje zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia. Inak povedané, z odôvodnenia súdu, ktorý vo vzťahu k v konaní úspešnému žalobcovi použil tretiu vetu § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal mu náhradu trov konania, musia byť zrejmé dôvody, ktoré súd k takémuto skôr výnimočnému rozhodnutiu viedli, lebo právo úspešného účastníka na náhradu trov konania je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho právneho názoru, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí detailne rozobral dôvody k nepriznaniu náhrady trov konania žalobcovi.

Odvolací súd, pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa nemohol nechať bez povšimnutieniekoľko okolností daného prípadu. Predovšetkým, žalobca predložil až v súdnom konaní žiadosť, z ktorej sa mohol žalovaný dozvedieť, aké informácie od neho požadoval a až v súdnom konaní bolo zistené, že žalobca požadoval informácie verejne prístupné na internetových stránkach príslušných povinných osôb a ktoré mohli byť dôvodom pre neposkytnutie informácií zo strany žalovaného. Žalobca nepostupoval zvyčajným spôsobom s cieľom získať požadované informácie, ale jeho cieľ bol zjavne šikanózny. Žalobca neprejavil vážny záujem požadované informácie získať iným spôsobom a nepokúsil sa oznámiť svoju žiadosť žalovanému iným technicky dostupným spôsobom. Žalobca takýchto žiadostí o informácie na neexistujúce elektronické adresy zaslal množstvo a samotné distribuovanie žalôb rovnakého textu neznamená poskytnutie primeranej právnej pomoci zo strany advokáta. Vzhľadom na technické vybavenie žalovaného a technickú nemožnosť, aby prevzal zásielku obsahujúcu žiadosť o informácie, možno právne kroky žalobcu označiť za nedostatočne právne kvalifikované, alebo za zneužitie práva na informácie pri používaní zákona o slobode informácií.

Najvyšší súd, napriek tomu, že nemohol preskúmať správnosť základného výroku napadnutého rozsudku krajského súdu (pretože nebol napadnutý odvolaním), musel pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadať na všetky okolnosti konania a skúmať skutočný prejav vôle žalobcu, smerujúci k sprístupneniu informácií, aj s prihliadnutím na obsah jeho odvolania, v ktorom žalobca poukazuje na imperatív, ktorý vylučuje možnosť skúmať právny alebo iný dôvod, či záujem, pre ktorý sa informácia podľa zákona o slobode informácií požaduje.

Žalovaný ani prvostupňový súd neskúmali dôvod, pre ktorý sa informácia požaduje, pretože žalovaný nepoznal a ani poznať nemohol, že žalobca skutočne žiada o poskytnutie informácií a nepoznal ani poznať nemohol samotný obsah jeho žiadosti. Táto skutočnosť už samotná postačuje ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. žalobcovi náhradu trov konania nemusel priznať.

Odvolací súd nehodnotí postup žalobcu, ktorý aj na podanie jednoduchej žiadosti o sprístupnenie informácií splnomocnil advokáta, ani mu nebráni, aby ho v konaní pred žalovaným zastupoval advokát, ale vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov konania, možno jeho krok hodnotiť ako neefektívny a trovy konania, ktoré mu vznikli ako vynaložené neúčelne, lebo žiadosť o poskytnutie informácií nevyžaduje osobitnú právnu formu.

Žalobca vznikol registráciou na Ministerstve vnútra SR dňa 08.02.2013 a už 22.02.2013 bola podľa tvrdenia žalobcu zaslaná e-mailom žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácie, ktorá bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu žalobcu. Už samotný fakt, že žalobca v tak krátkom časovom odstupe po svojom vzniku bez využitia svojho petičného práva zvolil na účely podania žiadosti advokáta, vyvoláva pochybnosti o skutočnej vôli žalobcu z ískať informácie podľa zákona o slobode informácií a vyvoláva oprávnené presvedčenie, že žalobca mal pri vynaložení minimálneho úsilia prioritne záujem na náhrad trov konania, ktorých čiastka nie je zanedbateľná a nie skutočný záujem na sprístupnení informácií, verejne dostupných na oficiálnych webových stránkach príslušných orgánov verejnej správy. Námietka žalobcu v odvolaní, že ho nemožno nútiť získať informácie pokútne na internetových stránkach sa prieči nielen obsahu vykonaného dokazovania, ale je aj v rozpore s jeho vlastnou filozofiou, v rámci ktorej presadzuje elektronickú komunikáciu s orgánmi verejnej správy.

K námietke žalobcu ohľadom nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3698/10 najvyšší súd uvádza, že rozhodnutia Ústavného súdu ČR nie sú pre Slovenskú republiku záväzné a teda nemôžu byť dôvodom na zmenu rozsudku (§ 135 ods. 1 O.s.p.).

Vo vzťahu k namietanému rozporu s právom Európskej únie a nepriznania nepriameho účinku najvyšší súd uvádza, že úlohou súdu je pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania zohľadňovať samotný účel procesu v správnom súdnictve, ktorým je poskytovanie ochrany porušeným alebo ohrozeným skutočným subjektívnym hmotným právam a právom chráneným záujmom. Súdne konanie nemôže popierať svoje skutočné spoločenské poslanie a nemôže sa stať len nástrojom, slúžiacim na vytváranie ľahkého a neodôvodneného zisku na úkor protistrany, spočívajúceho v zaplatení nákladov za zastúpenieadvokátom. Porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 46 Ústavy SR a práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa článku 47 preto nie je také rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná účastníkovi náhradu trov na zastupovanie advokátom, lebo ich vyhodnotí ako neúčelne vynaložené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa a zistil, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je spravodlivé priznať náhradu trov konania prvostupňového konania žalobcovi, hoci bol v konaní úspešný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil a jeho dôvody považoval za vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a úspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.