5Sžfk/47/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, 036 01 Martin, IČO: 31 626 203, právne zastúpeného Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou, so sídlom Vajanského č. 39, 917 01 Trnava, adresa na doručovanie: A. Dubčeka č. 17, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/65/2018 zo 17. júla 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 30S/68/2018 zo 17. júla 2018 z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj správny súd) napadnutým uznesením žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017, podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) ako oneskorene podanú odmietol. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP za analogického použitia § 168 SSP a contrario nepriznal.

2. Žalobou z 8. júna 2018 sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101432851/2017 z 26. júna 2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 65 745,02 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, potvrdil.

3. Z odôvodnenia uznesenia správneho súdu vyplýva, že správny súd posúdil podanie žalobcu z 8. júna 2018 podľa jeho povahy a obsahu ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.

4. Správny súd ďalej uviedol, že na základe výzvy z 3. júla 2018 žalovaný správnemu súdu doručil originál napadnutého rozhodnutia, splnomocnenie udelené žalobcom advokátke Mgr. Andrei Šutovskej, so sídlom v Trnave, Vajanského 39, na zastupovanie v celom konaní pri správe daní - v súvislosti s daňovou kontrolou Daňového úradu Žilina, pobočka Martin, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014 a január až december 2015, ako aj originál doručenky o doručení predmetného rozhodnutia žalobcovi. Z pripojenej doručenky mal správny súd preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené 27. októbra 2017, ktorú skutočnosť uviedla aj sama právna zástupkyňa žalobcu na druhej strane žaloby.

5. V zmysle § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa mesiacov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. V danom prípade dňom, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, t.j. dňom, kedy bolo napadnuté rozhodnutie žalobcovi (jeho právnej zástupkyni) doručené, bol 27. október 2017. Odo dňa 27. októbra 2017 teda začala plynúť lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby pripadol na 27. decembra 2017 (streda, pracovný deň). Žalobca podal žalobu až 8. júna 2018.

6. Záverom správny súd konštatoval, že na základe uvedených skutočností - napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi (prostredníctvom právnej zástupkyne) doručené 27.10.2017 a žaloba bola podaná dňa 08.06.2018, treba konštatovať, že žaloba bola podaná po uplynutí 2-mesačnej lehoty na jej podanie, t.j. žaloba bola podaná oneskorene. Preto súd pri aplikácii ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP žalobu odmietol.

II.

7. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. d/ a f/ SSP a navrhol aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ uviedol, že 27. októbra 2017 prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozhodnutie žalovaného z 18. októbra 2017 a v zákonnej lehote, teda 27. decembra 2017 podal sťažovateľ po prvýkrát žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017.

9. Správny súd rozhodol uznesením z 13. februára 2018, že konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017 zastavuje, pretože žalobca v lehote stanovenej súdom nezaplatil súdny poplatok. Proti rozhodnutiu o zastavení konania podal žalobca 16. marca 2018 sťažnosť, o ktorej rozhodol správny súd uznesením zo 4. mája 2018 (právoplatné 8. júna 2018) tak, že sťažnosť zamietol.

10. Sťažovateľ podal 8. júna 2018 novú žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017.

11. Sťažovateľ záverom uviedol, že od podania pôvodnej žaloby 27. decembra 2017 až do právoplatnosti uznesenia o zamietnutí sťažnosti 8. júna 2018 prekluzívna lehota na podanie žaloby spočívala. Keďže sťažovateľ podal 8. júna 2018 novú žalobu bol toho názoru, že ju nepodal oneskorene, ale v zákonnej lehote.

III.

12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, napriek výzve správneho súdu, nevyjadril.

IV.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa je nutné ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietnuť.

14. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo rozhodnutie správneho súdu, ktorým tento podľa ust. § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. SSP uznesením žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102211301/2017 z 18. októbra 2017 ako oneskorene podanú odmietol. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP za analogického použitia § 168 SSP a contrario nepriznal.

15. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

16. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)

17. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)

18. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)

19. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)

20. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému výroku uznesenie správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku a s týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

21. K jedinému bodu kasačnej sťažnosti, ktorým sťažovateľ argumentoval, že novú žalobu z 08. júna 2018 nepodal oneskorene, pretože od podania pôvodnej žaloby 27. decembra 2017 až do právoplatnosti uznesenia o zamietnutí sťažnosti 8. júna 2018 prekluzívna lehota na podanie žaloby podľa názoru sťažovateľa spočívala, kasačný súd uvádza nasledovné. Konanie o pôvodnej žalobe, vedené pod sp.zn.30S/122/2017 na správnom súde, na ktoré sťažovateľ odkazuje je právoplatne skončené. V novom konaní vedenom správnym súdom pod sp.zn. 30S/65/2018, a ktoré je aj predmetom prieskumu kasačným súdom je treba konštatovať zhodne so závermi správneho súdu, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty na jej podanie, teda žaloba bola podaná oneskorene. Správny súd postupoval správne keď postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP žalobu odmietol.

22. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby odpustiť nemožno a sťažovateľom prezentovaný názor o spočívaní lehoty v čase od podania pôvodnej žaloby po právoplatné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania je nesprávny.

23. Zákon počíta so spočívaním lehoty na podanie žaloby iba v jednom jedinom prípade, a to ak žalobca z dôvodu jeho materiálnej núdze požiada pred podaním žaloby Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta, v takomto prípade od preukázateľného podania tejto žiadosti až do právoplatného rozhodnutia o nej neplynie lehota na podanie žaloby.

24. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si kasačný súd osvojil záver, že napadnuté uznesenie správneho súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú v zmysle ust. § 461 SSP zamietnuť.

25. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.