5Sžf/98/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti VEMARK, s.r.o., so sídlom Viničná 126, Viničky, IČO: 36 604 453, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. augusta 2012, č. 1020502/1/1021856/2012/4885-r, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/303/2012-37 zo dňa 24. apríla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Vyššie označeným rozhodnutím Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd výzvou zo dňa 11.02.2014, doručenou zástupcovi žalobkyne dňa 26.02.2014, vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- € podľa pol. 10c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V ustanovenej 10-dňovej lehote súdny poplatok zaplatený nebol a preto krajský súd dňa 24.04.2014 uznesením č.k.: 6S/303/2012-37 konanie v tejto veci zastavil. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Na túto skutočnosť reagovala žalobkyňa podaním odvolania proti uzneseniu o zastavení súdneho konania a návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 12.05.2014. Majúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné, poukázala na to, že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s p. F. V., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi niekoľko desiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií, ktorými disponuje žalobca, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa žalobkyne nejde o zjavneneúspešné uplatnenie práva.

Poukázala tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. F. V. zo strany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich spoločnostiam spojených s p. F. V. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom rade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu neviny), spoločnosti spojené s p. F. V. nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobkyňa nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohla voľne disponovať. Taktiež žalobkyňa nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobkyni prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobkyňa nemá finančné prostriedky na ich úhradu), ktoré prestavuje jeho právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasila síce, že výška súdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobkyňu je aj táto suma v súčasnosti vysoká, no spoločnosti personálne spojené s p. F. V. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavujú sumy až niekoľko desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobkyňa môže uplatniť právo na svoju ochranu v danej veci.

Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že sú u nej splnené podmienky na jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a preto žiadala oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Žalobkyňa taktiež poukázala na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/39/2012-135, ktorým priznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol žalobca.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250a OSP, žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

Podľa § 211 ods. 2 OSP, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 250d ods. 3, veta prvá OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP).

Pre odvolacie konanie v preskúmavacom konaní súdu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánovna základe žalôb platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku stanovujúce zákonné podmienky pre konanie pred súdom prvého stupňa.

Počas konania o odvolaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky dňa 03.09.2015 oznámil právny zástupca žalobcu JUDr. Pavol Gomboš, že medzi žalobcom a ním došlo k dohode o zániku plnomocenstva na zastupovanie v danej veci. Najvyšší súd na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil originál plnomocenstva na zastupovanie v ďalšom konaní a súčasne ho poučil o možnosti zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 OSP prípade, že v danej lehote plnomocenstvo nepredloží.

Vzhľadom k tomu, že žalobca na výzvu súdu prvého stupňa ostal nečinný a odvolaciemu súdu v stanovenej lehote neoznámil advokáta, ktorého si zvolil na zastupovanie, odvolací súd nemohol preskúmať jeho odvolanie v merite veci, pretože zastupovanie advokátom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je zákonnou podmienkou (§ 250a OSP) na konanie v preskúmavacom konaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 250d ods. 3 OSP v spojení s § 250a a v spojení s § 246c ods. 1 a s § 211 ods. 2 OSP odvolacie konanie zastavil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a s § 246c ods. 1 OSP. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nemal úspech.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.