5Sžf/94/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti AGROMAS, s. r. o., so sídlom v Sládkovičove, Fučíkova 131, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/227/19984-128455/2010/992906-r zo 17. decembra 2010, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. marca 2013, č. k. 14S/15/2011-49, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (t. č. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) zo 17. decembra 2010, č. I/227/19984- 128455/2010/992906-r, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Sládkovičovo č. 617/230/16054/2010/Dum z 21. októbra 2010. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Sládkovičovo (ďalej len „správca dane“) uložil žalobkyni v zmysle ustanovenia § 35 ods. 5 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) pokutu vo výške 1.659,69 eura za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2004 v lehote určenej správcom dane.

Žalobkyňa napadla rozhodnutie krajského súdu odvolaním podaným na poštovú prepravu dňa 11. apríla 2013. V tomto „odvolaní“ uviedla iba to, že podáva proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. marca 2013, č. k. 14S/15/2011-49 odvolanie, ktoré odôvodní v lehote 10 dní (č. l. 52 - 53).

Nakoľko žalobkyňa dôvody odvolania nedoplnila, krajský súd ju v súlade s § 209 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) uznesením z 02. júla 2013, č. k. 14S/15/2013-55 na doplnenie odvolaniavyzval, pričom uviedol, ako má odvolanie doplniť.

Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 10. júla 2013(č. l. 54), avšak žalobkyňa naň nereagovala a naďalej zostala v konaní nečinná.

Krajský súd preto v súlade s ustanovením § 209 ods. 1 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP predložil dňa 19. augusta 2013 vec na rozhodnutie o odvolaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal vec predloženú krajským súdom a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na prejednanie odvolania vo veci samej.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (t. j. piatej časti OSP - správne súdnictvo), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Okrem toho odvolanie musí obsahovať niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov odvolania uvedený v ustanovení § 205 ods. 2 OSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Lehota na podanie odvolania, ktorá je zákonnou lehotou procesnoprávnou a nemožno ju predĺžiť, uplynula dňa11. apríla 2013 (štvrtok). Doplnenie odvolania žalobkyňa nepodala, a to ani na výzvu krajského súdu. O odpustenie zmeškania lehoty nepožiadala.

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2.

Keďže odvolanie žalobkyne nielenže neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, ale okrem označenia napadnutého rozhodnutia požiadavky jeho zrušenia, neobsahovalo žiadne iné náležitosti (tzv. bianco odvolanie) a žalobkyňa ich nedoplnila nielen v lehote v súlade s § 205 ods. 3 OSP ale ani na základe uznesenia krajského súdu postupujúceho v súlade s ustanovením § 209 OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací musel jej odvolanie v súlade podľa § 218 ods. 1 písm. d/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odmietnuť.

Nakoľko v odvolacom konaní nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci a účastníkom nevznikli v tomto odvolacom konaní žiadne trovy, o náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a analogicky § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky k zmene označenia žalovaného uvádza, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, Banská Bystrica a na adrese Vazovova 2, Bratislava, preto Krajský súd v Trnave a Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s v záhlaví rozhodnutia uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzanéhožalovaného.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.