Najvyšší súd Slovenskej republiky

5Sžf/93/2009

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, proti odporcovi: F., s.r.o., O., v konaní o návrhu na uznanie vykonateľnosti rozhodnutia Hlavného colného úradu Békéscsaba č. 52100C7U002937 zo dňa 14.9.2007, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp 47/2009-30 zo dňa 21.4.2009, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   č. k. 3Sp 47/2009-30 zo dňa 21.4.2009   p o t v r d z u j e.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia zastavil s poukazom na § 103 v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá OSP konanie o návrhu navrhovateľa o uznanie vykonateľnosti rozhodnutia č. 52100C7U002937 zo dňa 14.9.2007 vydaného Hlavným colným úradom Békéscsaba, z dôvodu nesplnenia podmienok v zmysle § 6 ods. 3 a 4 zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok (ďalej len „zákon č. 446/2002 Z. z.“) a podmienok v zmysle § 250w ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak,   že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal uznať vykonateľnosť predmetného cudzieho rozhodnutia dôvodiac ustanoveniami čl. 25 ods. 1 a 2 Smernice Komisie č. 1179/2008/ES a ustanoveniami § 6 ods. 5 a ods. 8 písm. b/ zákona s tým, že žiadosť o vymáhanie sa môže vzťahovať aj na viaceré pohľadávky dlžníka. Vyjadril názor, že suma 1.500 € sa viaže k podanej žiadosti o vymáhanie a nie k samostatným pohľadávkam – rozhodnutiam, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu treba potvrdiť i keď z iných dôvodov.

Navrhovateľ podaním zo dňa 22.1.2009, predloženým krajskému súdu dňa 29.1.2009, na základe žiadosti Colnej a finančnej stráže, Hlavného colného úradu Békéscsaba zo dňa 28.7.2008 o vymáhanie pohľadávky dlžníka – odporcu, žiadal krajský súd o vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti 79 cudzích správnych rozhodnutí podľa § 250w a nasl. OSP, a to rozhodnutí Hlavného colného úradu Békéscsaba, týkajúcich sa pohľadávok celkovo   vo výške 31.054.580 HUF (119.723,96 €).

Krajský súd konanie o návrhu na uznanie vykonateľnosti zastavil z dôvodu,   že rozhodnutie Hlavného colného úradu Békéscsaba č. 52100C7U002937 zo dňa 14.9.2007, ktorého uznanie vykonateľnosti bolo predmetom konania pred krajským súdom pod sp. zn. 3Sp 47/2009, sa týka len pohľadávky v sume 293.718 HUF (1.134 €), pričom v zmysle § 6 ods. 8 písm. b/ zákona príslušný správny orgán Slovenskej republiky nemôže pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky nepresahujúcej sumu 1.500 €.

Problematiku vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok upravovala Smernica Rady 76/308/EHS z 15.3.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich   sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení, ktorú do slovenského právneho poriadku prebral zákon č. 446/2002 Z. z.

Dňom 15.12.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 466/2009 Z. z.), ktorý nahradil dovtedy platný a účinný zákon   č. 446/2002 Z. z. a ktorým bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica Rady 2008/55/ES z 26.5.2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich   sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.

Podľa § 19 zákona č. 466/2009 Z. z. sa podľa ustanovení tohto zákona postupuje aj, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu doručil žiadosť podľa § 6 až 8 alebo § 10 do 14. decembra 2009 a poskytovanie, požadovanie   a prijímanie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky bude prebiehať po 14. decembri 2009.

Podľa § 3 zákona č. 466/2009 Z. z. medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky   sa vo vzťahu k a) členským štátom vzťahuje na pohľadávky týkajúce sa 1. dane z príjmov, 2. dane z nehnuteľností, 3. dane z dedičstva, dane z darovania, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, 4. dane z pridanej hodnoty, 5. spotrebnej dane z liehu, spotrebnej dane z vína, spotrebnej dane z piva, spotrebnej dane   z tabakových výrobkov, spotrebnej dane z minerálneho oleja, 6. daní ustanovených v členskom štáte, ktoré majú rovnaký alebo podobný charakter ako dane uvedené v prvom až piatom bode, 7. dane z poistného, 8. rovnakých alebo obdobných daní, ako je daň z poistného, 9. dovozného cla, 10. vývozného cla, 11. úroku, sankčného úroku, pokuty, penále alebo nákladov súvisiacich s pohľadávkami   na daniach uvedených v prvom až ôsmom bode a úroku, kompenzačného úroku, úroku   z omeškania, pokuty alebo nákladov súvisiacich s pohľadávkami na cle uvedených   v deviatom a desiatom bode, okrem sankcií podľa osobitných predpisov, 6) 12. náhrad, intervencií a iných opatrení tvoriacich súčasť systému celkového alebo čiastkového financovania Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vrátane súm inkasovaných v súvislosti s týmito činnosťami, 13. odvodov a iných poplatkov upravených podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru, 14. úroku, pokuty, penále a nákladov súvisiacich s pohľadávkami podľa bodov 12 a 13 okrem sankcií podľa osobitných predpisov, 6)

b) zmluvným štátom vzťahuje na pohľadávky týkajúce sa daní, cla alebo iných platieb dohodnutých medzinárodnou zmluvou.

Podľa § 9 zákona č. 466/2009 Z. z. pohľadávka členského štátu sa vymáha rovnako ako pohľadávka Slovenskej republiky a vymáha sa v eurách (ods. 1)

Na účely vymáhania pohľadávky sa exekučný titul členského štátu odo dňa doručenia úplnej žiadosti podľa § 8 považuje za exekučný titul vydaný podľa osobitného predpisu, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak; ustanovenia osobitného predpisu   (§ 250w až 250y Občianskeho súdneho poriadku) o uznávaní vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov sa nepoužijú (ods. 3).

Ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu, (zákon č. 233/1995 Z.z. – Exekučný poriadok) vykonateľnosť exekučného titulu uznáva podľa osobitného predpisu príslušný súd (ods. 4).

Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že rozhodnutie, ktorého uznania vykonateľnosti   sa navrhovateľ domáhal, je bez ďalšieho vykonateľným exekučným titulom a pre účely uznania jeho vykonateľnosti sa nepostupuje podľa šiestej hlavy piatej časti OSP (§ 250w   až 250y OSP) a preto nebolo ani potrebné konať o uznaní vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil uznesenie krajského súdu o zastavení konania o uznanie vykonateľnosti ako   vo výroku vecne správne.  

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.  

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júna 2010

  Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová