5Sžf/92/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu obchodnej spoločnosti Rivac s.r.o., so sídlom Ontopa 815, Zlatná na Ostrove, IČO: 35 934 760, zastúpeného JUDr. Annou Mišovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Špitálska 2905, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. februára 2013, č. 1100304/1/53029/2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/14/2013-91 zo dňa 6. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/53029/2013 zo dňa 04.02.2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra - Komárno č. 9410401/5/3139769/2012 zo dňa 29.10.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že nepriznal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 105 930,49 €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili v tom, že vychádzali z nesprávneho výkladu ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ohľadom rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a orgány správy dane. Krajský súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a zodpovedajúcou faktúrou, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Záverom poučil účastníkov konania, že proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Rozsudok doručil žalovanému dňa 26.05.2014.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalovaný osobne na krajský súd dňa 24.11.2014. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Žalovaný v odvolaní okrem iného uviedol, že žalobca nesplnil zákonnú podmienku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Zdôraznil, že žalobca od júla 2009 nijaké dodávky tovarov a služieb ako platiteľ nevykonal, prijaté tovary a služby nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).

Podľa § 204 ods. 2 OSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. Najvyšší súd z obsahu predmetného rozsudku zistil, že obsahuje nesprávne poučenie, keďže správne malo byť uvedené v poučení, že odvolanie je prípustné a možno ho podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a/ OSP).

V danej veci bol rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku žalovanému doručený dňa 26.05.2014, o čom svedčí podpis splnomocnenca na doručenke. Odvolanie žalovaného bolo podané osobne na krajskom súde dňa 24.11.2014. Najvyšší súd konštatuje, že odvolanie nebolo podané v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) aj napriek nesprávnemu poučeniu krajského súdu.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ OSP v spojení s § 204 ods. 2 OSP. Nemohol sa zaoberať dôvodmi odvolania ani obsahom napadnutého rozsudku, pretože zistil dôvod, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať a o ňom rozhodnúť.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.