Najvyšší súd 5 Sžf/87/2013 Slovenskej republiky
5 Sžf/88/2013
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci
žalobcu: M. M., bytom B., zast. advokátom JUDr. Juliana Sumková, sídlom Námestie
Slobody 16, Nové Mesto nad váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 a č.
1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/125/2012-41, č.k. 13S/126/2012-41, zo dňa 22.05.2013, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/125/2012-41, č.k. 13S/126/2012-41 zo dňa 22. mája 2013 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žaloby žalobcu,
ktorými žiadal súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného 5Sžf/87/2013
č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r a č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r, obidve zo dňa
13.07.2012, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, obidve zo dňa
26.03.2012, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok
2008 v sume 8 895,50 € a III. štvrťrok 2008 v sume 6 707,69 €, a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2
písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné
plnenia boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že v účtovníctve žalobcu sa nachádzajú
príjmové účtovné doklady od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. preukazujúce úhradu v sume, ktorá je zhodná so sumou na faktúrach vystavených spoločnosťou GORS, s.r.o.,
pričom žalobca existenciu príjmových pokladničných dokladov od spoločnosti Z+M
INVESTMENT, s.r.o. nevedel vierohodne vysvetliť. Žalobca nevedel vysvetliť existenciu
dokladov o zaplatení od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., nevedel uviesť, na základe
akých plnení bolo platené tejto spoločnosti a prečo vôbec boli tieto účtovné doklady
vystavené (za vierohodné vysvetlenie správne orgány ani súd nepovažujú to, že uvedené
doklady sú v účtovníctve omylom). Ani rozsiahle šetrenie správcu dane nepotvrdilo tvrdenie
žalobcu, že k predmetnému reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo práve medzi
ním ako odberateľom a spoločnosťou GORS, s.r.o. ako dodávateľom. Správca dane cestou
dožiadania prostredníctvom Daňového úradu Stará Turá vykonal šetrenie v spoločnosti
GORS, s.r.o. za prítomnosti konateľa D. P., ktorý je konateľom spoločnosti GORS, s.r.o. od
23.09.2009. Menovaný D. P. nevedel akou činnosťou sa spoločnosť GORS, s.r.o. zaoberala
v roku 2008 a obchodných vzťahoch so žalobcom nemal žiadnu vedomosť, pričom pri zmene
konateľa mu podľa jeho vlastného vyjadrenia neboli odovzdané žiadne doklady. Bývalý
konateľ spoločnosti GORS, s.r.o. M. G. pri ústnom pojednávaní pred správcom dane uviedol, 5Sžf/87/2013
že všetky doklady a účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi D. P., pričom
protokol o odovzdaní účtovnej agendy nepredložil. Reálne uskutočnenie predmetného
zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou GORS, s.r.o., nebolo v prejednávanej
veci preukázané ani dokladmi a účtovníctvom spoločnosti GORS, s.r.o., ktorá mala v danom
prípade vystupovať ako dodávateľ. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalobcom
nebolo reálne preukázané zdaniteľné plnenie v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH
a záver žalovaného o nepriznaní práva na odpočet DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre
žalobcu spoločnosťou GORS, s.r.o. (faktúry č. 080015, 080018, 080019, 080020, 080080,
080096, 080099) je správny.
Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
II.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal dostatočne
tvrdenými skutočnosťami a taktiež dostatočne nepreskúmal konanie, ktoré napadnutému
rozhodnutiu predchádzalo. Žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí nové skutočnosti a dôvody, prečo správca dane považoval daňové doklady a dodávku materiálu GORS, s.r.o.
za spochybnené a nepreukázané a to z dôvodu, že pri kontrole dani z príjmov za rok 2008,
žalobca predložil správcovi dane aj príjmové pokladničné doklady spoločnosti Z+M
INVESTMENT, s.r.o., ktoré preukazovali úhradu faktúry v sume, ktorá bola zhodná
so sumou na príjmovom pokladničnom doklade od spoločnosti GORS, s.r.o.. O príjmových
dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. niet ani zmienky v protokole o výsledku
daňovej kontroly týkajúcej sa DPH zo dňa 23.11.2011 a tieto dôvody neboli spomenuté
ani v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 26.03.2012. Daňový subjekt tak nemal žiadnu
reálnu možnosť vyjadriť sa v súvislosti s odpočtom DPH k tejto skutočnosti, nemal možnosť
navrhovať za týmto účelom dôkazy a nemal tak možnosť urobiť ani v odvolacom konaní.
Z dôkazov predložených a vykonaných v kontrolnom konaní k DPH vyplývala reálnosť
predmetných obchodov, žalobca sa k jednotlivým faktúram vyjadril, pričom uviedol presne
miesto, kde boli spracované, dodané, príp. kde bol tovar zabudovaný. Súčasne navrhoval
ohliadku objektu – penziónu nachádzajúceho sa v Beckovskej Vieske s. č. 620, ktorú však
daňový úrad odmietol vykonať. Žalobca mal v súlade s § 51 zákona o DPH faktúru
od platiteľa riadne vyhotovenú, súčasne mal k tovaru dodacie listy, okrem toho reálnosť 5Sžf/87/2013
týchto tvrdení bola preukázaná výpoveďami svedkov, výpoveďou samotného konateľa spol.
GORS, s.r.o. M. G., ktorý mal tento tovar dodať. Ani súd ani žalovaný neuviedli žiaden
relevantný dôkaz o tom, že dodávky uskutočnila GORS, s.r.o., s výnimkou účtovníctva tejto
spoločnosti. Poukazuje na to, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, čo
potvrdzuje aj judikát NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010 vychádzajúci z rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-484/03 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 zo dňa
09.10.2008. Krajský súd podľa žalobcu poukazoval iba na skutočnosti svedčiace v neprospech
žalobcu a naopak dôkazy vykonané v prospech žalobcu uvádzané dostatočne neboli. Nikde
nie je zmienka o tom, aký dôkaz mal žalobca predložiť.
III.
Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť. Uviedol, že žalobca tvrdí, že o príjmových pokladničných dokladoch
spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. niet ani zmienky v protokole o výsledku z daňovej
kontroly týkajúcej sa DPH zo dňa 23.11.2011 a tieto dôvody neboli spomenuté ani v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 26.03.2012. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 na strane 5 prvý odsek a tiež v rozhodnutí č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 na strane 5 druhý odsek
uviedol písomný dokument zo spisového materiálu k odvolaniu (výzva), ktorým správca dane
požadoval od žalobcu vysvetlenie k predloženým dokladom a v závere výzvy žiadal predložiť
dôkazy, ktorými nepochybne preukáže ním deklarované úhrady faktúr od spoločnosti Z+M
INVESTMENT, s.r.o.. Žalobca odpovedal správcovi dane na výzvu dňa 17.01.2011. Vyjadril
sa k jednotlivým faktúram od spoločnosti GORS, s.r.o. s tým, že k dodávkam tovarov nemá
okrem predložených faktúr a k nim doloženým pokladničným dokladom o úhrade žiadne
dôkazy. Dodaný materiál riadne spracoval, inštaloval a následne vystavil faktúru
odberateľovi. Nemôže byť zodpovedný za vedenie účtovníctva u dodávateľa. Čo sa týka
platieb za úhrady faktúr od spoločnosti Z+M INVESTMENT s.r.o., tak sa jedná o omyl,
dodávky neboli uskutočnené.
IV.
5Sžf/87/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli
najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred,
rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZSDP“) v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto
zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca
dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni
záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti
ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové
konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu,
je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie
ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových
subjektov.
5Sžf/87/2013
Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore
s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže
to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania
práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia
vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré
sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené
v Zbierke zákonov.
Podľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola
oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa
osobitných zákonov.
Podľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného
poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní 5Sžf/87/2013
so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom
otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej
úradnej dobe.
Podľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať
daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné
a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme
alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane
uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej
kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného
daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
Podľa § 15 ods. 16 ZSDP, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.
Podľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť
mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel
základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu
orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Podľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená 5Sžf/87/2013
podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný
daňový subjekt.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,
ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré
nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 48 ods. 2 ZSDP, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové,
či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného
majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak;
na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina,
plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej
hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.
5Sžf/87/2013
Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový
stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom
známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné,
vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:
Predmetom tohto konania boli rozhodnutia žalovaného
č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2008 v sume 8 895,50 €
a č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 6 707,69 €.
Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo
na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla
daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená,
že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže,
že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ.
V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že zákonom predpokladané skutočnosti na odpočet DPH nenastali, pretože 5Sžf/87/2013
v rámci dokazovania žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od spoločnosti
GORS, s.r.o.. Faktúry a pokladničné príjmové doklady na preukázanie tejto skutočnosti
nestačia.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo
majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona.
Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu
dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní
tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru
a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom,
len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie.
To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle
zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,
pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení
dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené
na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej
republiky poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení
s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť
si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
(je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov 5Sžf/87/2013
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,
svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.
Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH,
nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne
poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe
týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia.
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu,
boli už predmetom žaloby a krajský súd sa s nimi vysporiadal. Pokiaľ išlo o námietku
žalobcu, že v protokole o výsledku daňovej kontroly zo dňa 23.11.2011 niet ani zmienky
o príjmových pokladničných dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. najvyšší súd
poukazuje na to, že z protokolu o výsledku daňovej kontroly dane z príjmov (za rovnaké
obdobie) nachádzajúceho sa v administratívnom spise jasne vyplýva, že v účtovníctve žalobcu
sa nachádzali aj pokladničné príjmové doklady subjektu Z+M INVESTMENT, s.r.o..
Nič nebránilo správcovi dane, použiť tento protokol ako jeden z dôkazných prostriedkov v rámci daňovej kontroly DPH. Žalobca sa nemôže brániť skutočnosťou, že nemal vedomosť
v konaní pred správcom dane o požiadavke vysvetliť úhrady faktúr pokladničnými dokladmi
za vyplatenie od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., pretože správca dane ho riadne
vyzval výzvou zo dňa 14.12.2010 na vysvetlenie tejto skutočnosti, na čo reagoval, že sa jedná
o omyl a dodávky od tejto spoločnosti neboli uskutočnené.
Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu
nepriznal.
5Sžf/87/2013
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. októbra 2014
JUDr. Milan M o r a v a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková