Najvyšší súd 5 Sžf/87/2013 Slovenskej republiky

5 Sžf/88/2013

znak

R O Z S U D O K

V   M E N E   S L O V E N S K E J   R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci

žalobcu: M. M., bytom B., zast. advokátom JUDr. Juliana Sumková, sídlom Námestie

Slobody 16, Nové Mesto nad váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 a č.

1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/125/2012-41, č.k. 13S/126/2012-41, zo dňa 22.05.2013, jednomyseľne  

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 13S/125/2012-41, č.k. 13S/126/2012-41 zo dňa 22. mája 2013   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žaloby žalobcu,

ktorými žiadal súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného 5Sžf/87/2013

č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r a č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r, obidve zo dňa

13.07.2012, ktorými potvrdil rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, obidve zo dňa

26.03.2012, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok

2008 v sume 8 895,50 € a III. štvrťrok 2008 v sume 6 707,69 €, a žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2

písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) sú hmotnoprávnej povahy

a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú

zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu

podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok

na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

plnenia boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Správca dane pri daňovej kontrole zistil, že v účtovníctve žalobcu sa nachádzajú

príjmové účtovné doklady od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. preukazujúce úhradu v sume, ktorá je zhodná so sumou na faktúrach vystavených spoločnosťou GORS, s.r.o.,

pričom žalobca existenciu príjmových pokladničných dokladov od spoločnosti Z+M

INVESTMENT, s.r.o. nevedel vierohodne vysvetliť. Žalobca nevedel vysvetliť existenciu

dokladov o zaplatení od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., nevedel uviesť, na základe

akých plnení bolo platené tejto spoločnosti a prečo vôbec boli tieto účtovné doklady

vystavené (za vierohodné vysvetlenie správne orgány ani súd nepovažujú to, že uvedené

doklady sú v účtovníctve omylom). Ani rozsiahle šetrenie správcu dane nepotvrdilo tvrdenie

žalobcu, že k predmetnému reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo práve medzi

ním ako odberateľom a spoločnosťou GORS, s.r.o. ako dodávateľom. Správca dane cestou

dožiadania prostredníctvom Daňového úradu Stará Turá vykonal šetrenie v spoločnosti

GORS, s.r.o. za prítomnosti konateľa D. P., ktorý je konateľom spoločnosti GORS, s.r.o. od

23.09.2009. Menovaný D. P. nevedel akou činnosťou sa spoločnosť GORS, s.r.o. zaoberala

v roku 2008 a obchodných vzťahoch so žalobcom nemal žiadnu vedomosť, pričom pri zmene

konateľa mu podľa jeho vlastného vyjadrenia neboli odovzdané žiadne doklady. Bývalý

konateľ spoločnosti GORS, s.r.o. M. G. pri ústnom pojednávaní pred správcom dane uviedol, 5Sžf/87/2013

že všetky doklady a účtovníctvo spoločnosti odovzdal novému konateľovi D. P., pričom

protokol o odovzdaní účtovnej agendy nepredložil. Reálne uskutočnenie predmetného

zdaniteľného plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou GORS, s.r.o., nebolo v prejednávanej

veci preukázané ani dokladmi a účtovníctvom spoločnosti GORS, s.r.o., ktorá mala v danom

prípade vystupovať ako dodávateľ. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalobcom

nebolo reálne preukázané zdaniteľné plnenie v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH

a záver žalovaného o nepriznaní práva na odpočet DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre

žalobcu spoločnosťou GORS, s.r.o. (faktúry č. 080015, 080018, 080019, 080020, 080080,

080096, 080099) je správny.

Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

II.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že prvostupňový súd sa nezaoberal dostatočne

tvrdenými skutočnosťami a taktiež dostatočne nepreskúmal konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí nové skutočnosti a dôvody, prečo správca dane považoval daňové doklady a dodávku materiálu GORS, s.r.o.

za spochybnené a nepreukázané a to z dôvodu, že pri kontrole dani z príjmov za rok 2008,

žalobca predložil správcovi dane aj príjmové pokladničné doklady spoločnosti Z+M

INVESTMENT, s.r.o., ktoré preukazovali úhradu faktúry v sume, ktorá bola zhodná

so sumou na príjmovom pokladničnom doklade od spoločnosti GORS, s.r.o.. O príjmových

dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. niet ani zmienky v protokole o výsledku

daňovej kontroly týkajúcej sa DPH zo dňa 23.11.2011 a tieto dôvody neboli spomenuté

ani v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 26.03.2012. Daňový subjekt tak nemal žiadnu

reálnu možnosť vyjadriť sa v súvislosti s odpočtom DPH k tejto skutočnosti, nemal možnosť

navrhovať za týmto účelom dôkazy a nemal tak možnosť urobiť ani v odvolacom konaní.

Z dôkazov predložených a vykonaných v kontrolnom konaní k DPH vyplývala reálnosť

predmetných obchodov, žalobca sa k jednotlivým faktúram vyjadril, pričom uviedol presne

miesto, kde boli spracované, dodané, príp. kde bol tovar zabudovaný. Súčasne navrhoval

ohliadku objektu – penziónu nachádzajúceho sa v Beckovskej Vieske s. č. 620, ktorú však

daňový úrad odmietol vykonať. Žalobca mal v súlade s § 51 zákona o DPH faktúru

od platiteľa riadne vyhotovenú, súčasne mal k tovaru dodacie listy, okrem toho reálnosť 5Sžf/87/2013

týchto tvrdení bola preukázaná výpoveďami svedkov, výpoveďou samotného konateľa spol.

GORS, s.r.o. M. G., ktorý mal tento tovar dodať. Ani súd ani žalovaný neuviedli žiaden

relevantný dôkaz o tom, že dodávky uskutočnila GORS, s.r.o., s výnimkou účtovníctva tejto

spoločnosti. Poukazuje na to, že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna, čo

potvrdzuje aj judikát NS SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010 vychádzajúci z rozsudku

Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-484/03 a rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžf/82/2007 zo dňa

09.10.2008. Krajský súd podľa žalobcu poukazoval iba na skutočnosti svedčiace v neprospech

žalobcu a naopak dôkazy vykonané v prospech žalobcu uvádzané dostatočne neboli. Nikde

nie je zmienka o tom, aký dôkaz mal žalobca predložiť.

III.

Žalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu a navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdiť. Uviedol, že žalobca tvrdí, že o príjmových pokladničných dokladoch

spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. niet ani zmienky v protokole o výsledku z daňovej

kontroly týkajúcej sa DPH zo dňa 23.11.2011 a tieto dôvody neboli spomenuté ani v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 26.03.2012. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 na strane 5 prvý odsek a tiež v rozhodnutí č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 na strane 5 druhý odsek

uviedol písomný dokument zo spisového materiálu k odvolaniu (výzva), ktorým správca dane

požadoval od žalobcu vysvetlenie k predloženým dokladom a v závere výzvy žiadal predložiť

dôkazy, ktorými nepochybne preukáže ním deklarované úhrady faktúr od spoločnosti Z+M

INVESTMENT, s.r.o.. Žalobca odpovedal správcovi dane na výzvu dňa 17.01.2011. Vyjadril

sa k jednotlivým faktúram od spoločnosti GORS, s.r.o. s tým, že k dodávkam tovarov nemá

okrem predložených faktúr a k nim doloženým pokladničným dokladom o úhrade žiadne

dôkazy. Dodaný materiál riadne spracoval, inštaloval a následne vystavil faktúru

odberateľovi. Nemôže byť zodpovedný za vedenie účtovníctva u dodávateľa. Čo sa týka

platieb za úhrady faktúr od spoločnosti Z+M INVESTMENT s.r.o., tak sa jedná o omyl,

dodávky neboli uskutočnené.

IV.

5Sžf/87/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1

veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta

prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli

najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred,

rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).  

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.  

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ZSDP“) v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto

zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca

dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni

záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti

ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové

konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane

správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu,

je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie

ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom

konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné

zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada

zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových

subjektov.

5Sžf/87/2013

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore

s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže

to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania

práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo

ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia

vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda

dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré

sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené

v Zbierke zákonov.

Podľa § 2 ods. 3 ZSDP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 ZSDP, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej

pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 ZSDP, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo

preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik

daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu

podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola

oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu

podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa

osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 ZSDP, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola

(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane

právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného

poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní 5Sžf/87/2013

so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice

z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou

kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom

otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej

kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho

vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej

úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 ZSDP, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi

správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať

daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné

a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme

alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane

uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej

kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa

odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g)

zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 16 ZSDP, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú

aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 15 ods. 17 ZSDP, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov

odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej

vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť

mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel

základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu

orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 ZSDP, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže

daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia a ak bola lehota predĺžená 5Sžf/87/2013

podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný

daňový subjekt.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 ZSDP, vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,

ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré

nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne

podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),

o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,

zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi

a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 ZSDP, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo

úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 48 ods. 2 ZSDP, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie

vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové,

či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok

rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného

majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak;

na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina,

plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej

hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

5Sžf/87/2013

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Najvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový

stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom

známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné,

vyčerpávajúce a dostatočne výstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:

Predmetom tohto konania boli rozhodnutia žalovaného

č. 1020506/1/1074068/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2008 v sume 8 895,50 €

a č. 1020506/1/1074096/2012/5048-r zo dňa 13.07.2012 o vyrubení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2008 v sume 6 707,69 €.

Podľa § 49 ods. l v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo

na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tejto službe vznikla

daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená,

že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže,

že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho

podnikania ako platiteľ.

V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že zákonom predpokladané skutočnosti na odpočet DPH nenastali, pretože 5Sžf/87/2013

v rámci dokazovania žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od spoločnosti

GORS, s.r.o.. Faktúry a pokladničné príjmové doklady na preukázanie tejto skutočnosti

nestačia.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a/ citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú, alebo

majú byť platiteľovi dodané v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona.

Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu

dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní

tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru

a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom,

len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie.

To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle

zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,

pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení

dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené

na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej

republiky poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení

s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia

ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona

č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť

dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť

si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

(je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou

preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov 5Sžf/87/2013

predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,

svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný

ako oprávnený“.

Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH,

nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť

akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne

poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe

týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho

plnenia.

Námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu,

boli už predmetom žaloby a krajský súd sa s nimi vysporiadal. Pokiaľ išlo o námietku

žalobcu, že v protokole o výsledku daňovej kontroly zo dňa 23.11.2011 niet ani zmienky

o príjmových pokladničných dokladoch spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o. najvyšší súd

poukazuje na to, že z protokolu o výsledku daňovej kontroly dane z príjmov (za rovnaké

obdobie) nachádzajúceho sa v administratívnom spise jasne vyplýva, že v účtovníctve žalobcu

sa nachádzali aj pokladničné príjmové doklady subjektu Z+M INVESTMENT, s.r.o..

Nič nebránilo správcovi dane, použiť tento protokol ako jeden z dôkazných prostriedkov v rámci daňovej kontroly DPH. Žalobca sa nemôže brániť skutočnosťou, že nemal vedomosť

v konaní pred správcom dane o požiadavke vysvetliť úhrady faktúr pokladničnými dokladmi

za vyplatenie od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., pretože správca dane ho riadne

vyzval výzvou zo dňa 14.12.2010 na vysvetlenie tejto skutočnosti, na čo reagoval, že sa jedná

o omyl a dodávky od tejto spoločnosti neboli uskutočnené.

Vzhľadom na uvedené, najvyšší súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu

nepriznal.

5Sžf/87/2013

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. októbra 2014

JUDr. Milan M o r a v a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková