Najvyšší súd  

5Sžf/8/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti L., spol. s r. o., so sídlom

v L., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou K. & spol., so sídlom v B., proti

žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Mierová ul. č. 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59045/08-1410 zo dňa 25. mája 2010,

na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. novembra 2010

č. k. 20S/98/2010-84, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. novembra 2010 č. k. 20S/98/2010–84   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou

sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59045/08-1410 zo dňa

25. mája 2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 61451/2008- 6053 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým Colný úrad Žilina zistil, že žalobkyni bola vymeraná

a oznámená nižšia suma dovozných platieb, akým v skutočnosti dovezený tovar podliehal.

Colný úrad Žilina preto v zmysle čl. 220 ods. 1 Colného kódexu č. 2913/92 zapísal

do účtovnej evidencie dlžnú sumu dovozných platieb a podľa čl. 221 ods. 1 Colného kódexu

oznámil žalobkyni dovozné platby vo výške 1.143.638 Sk (37.961,82 eura), pozostávajúce

z cla vo výške 938,260 Sk (31.144,52 eura) a z DPH vo výške 205.378 Sk (6.817,30 eura).

Uvedený colný dlh vznikol tým, že dlžník v písomných colných vyhláseniach neuviedol

správne údaje, keď tovar dovážaný z Ukrajiny deklaroval ako priemyselnú soľ voľne loženú

a v colných vyhláseniach uviedol podpoložku kombinovanej nomenklatúry (PpKN) 2501 00

51. Tovar bol na základe týchto nesprávnych údajov prepustený do režimu voľný obeh.

Následne colný úrad zistil, že žalobkyňa tento tovar predáva ako posypovú soľ na posyp

cestných komunikácii. Colný úrad preto skúmal, či táto soľ nie je denaturovaná,

čo by potvrdilo správnosť deklarovanej PpKN. Odborné posudky však prítomnosť

denaturačných látok nepotvrdili, a preto colný úrad konštatoval, že predmetný tovar mal byť

správne zaradený do PpKN 2501 00 99. Skutočnosť, že dovezená soľ sa používala ako

rozmrazovaní prostriedok počas zimy vylučuje použitie tejto soli na priemyselné využitie. To znamená,   že soľ nebola použitá tak, ako bolo deklarované v colných vyhláseniach, teda

na priemyselné využitie. Colná sadzba pre PpKN 2501 00 99 je 2,6 eura/1000 kg/netto,

pričom colná sadzba pre PpKN 2501 00 51 je 1,7 eura/1000 kg/netto. Tento rozdiel mal za následok zníženie colnej sadzby o 0,9 eura na 1000 kg.  

Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení Nariadenia rady (EHS)

č. 2913/1992 (Colný kódex), Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva

Colný kódex, z ust. § 6, 12, 27 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“) z Nariadenia rady

(EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku

a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj Colného úradu Žilina sú vecne správne

a námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú právne relevantné. Krajský súd dospel

k záveru, že colný úrad na jednotlivé prípady dovozu soli použil nariadenia platné a účinné

v čase dovozu, to znamená, že na obchodné prípady uskutočnené v roku 2004 bolo použité

nariadenie Komisie (ES) č. 1789/2003 účinné od 01. januára 2004 a na obchodné prípady

uskutočnené v roku 2005 bolo použité nariadenie Komisie (ES) č. 1810/2004 platné a účinné

od 01. januára 2005. Krajský súd dospel ďalej k záveru, že colné orgány nepochybili

ani pri aplikácii textu jednotlivých PpKN. Čo sa týka viazanosti žalobkyne vysvetlivkami

ku kombinovanej nomenklatúre, krajský súd uviedol, že vysvetlivky kombinovanej

nomenklatúry nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by ukladal jednotlivcovi akékoľvek práva či povinnosti a taktiež je pravdou, že tieto vysvetlivky boli oficiálne

uverejnené v slovenskom jazyku v úradnom vestníku EÚ až dňa 28. februára 2006.

Nie je relevantná námietka žalobkyne, že na Slovensku v čase realizácie jednotlivých

obchodných transakcií pri dovoze soli nebol platný a účinný právny predpis, ktorý

by konkrétne stanovoval pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry jednotlivých

položiek a podpoložiek. Tento právny predpis bol účinný od 01. januára 2004, a teda nič

nebránilo žalobkyni riadiť sa ním už od začiatku vykonávania jednotlivých dovozov, ktoré

nastali od 20. apríla 2004.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že Colný úrad Trstená rozhodoval o povolení

použitia colného režimu s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou rozhodnutiami zo dňa

11. februára 2005 a 23. júna 2005, čím osvedčil skutočnosť, že zatriedenie tovaru žalobkyne

do podpoložky 2501 00 51 je správne, čím vyvolal u žalobkyne dobrú vieru v správnosť

rozhodnutia colného úradu, považoval krajský súd za účelovú, pretože sám deklarant

má konkrétnu zodpovednosť za správnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení

a za súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia tovaru do príslušného

režimu. Na druhej strane colný orgán nemá povinnosť kontrolovať každý prepustený tovar

konkrétnym spôsobom, napr. odobratím vzoriek a ich analýzu. Toto oprávnenie colného

orgánu je dané v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z., avšak krajský súd zdôraznil,

že sa jedná o oprávnenie ale nie o povinnosť. Krajský súd uviedol, že colný orgán

má procesné oprávnenie začať výkon následnej kontroly pri splnení podmienok stanovených

v colnom zákone. Podmienky na výkon následnej kontroly v konkrétnom prípade

spochybnené neboli, a preto krajský súd konštatoval, že správny orgán mal oprávnenie

vykonať colnú kontrolu a následne aj oprávnenie na dodatočné vymeranie colného dlhu.  

Pokiaľ ide o zásadu predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, krajský súd

uviedol, že táto zásada predpokladá rovnaký skutkový stav veci pri vydávaní jednotlivých

rozhodnutí. Ak však následnou kontrolou boli zistené nové skutočnosti, ktoré pôvodný

skutkový stav diametrálne menia, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade, na tieto nové

skutočnosti musí colný úrad prihliadnuť. Ak novo zistený skutkový stav odôvodňuje vydanie

rozhodnutia, ktoré sa odlišuje od pôvodných rozhodnutí, je colný orgán oprávnený i povinný

zmeniť pôvodný právny názor a vydať aj protichodné rozhodnutie. Ak by colné orgány

vydávali rozhodnutia, v ktorých by sa neodchyľovali od zatriedenia tovaru do konkrétnej

položky preto, lebo predtým bol už tovar zatriedený do určitej podpoložky, hoci nesprávne,

porušili by zásady správneho konania a vylúčili by sa z aplikácie ustanovenia colného zákona

o možnosti vymerať colný dlh na základe následnej kontroly v zmysle čl. 78 ods. 3 Colného

kódexu č. 2913/1992 o prijímaní opatrení nevyhnutných na nápravu, pričom Colný kódex stanovuje povinnosť colných orgánov zobrať do úvahy nové informácie, ktoré majú

k dispozícii.  

Z týchto dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods. 1 prvá veta OSP

v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov

konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Žilina bude zrušené

a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa namietala, že rozsudok Krajského súdu v Žiline vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalovaný ako aj krajský súd vidia porušenie colných

predpisov v tom, že žalobkyňa spôsobila, že tovar bol prepustený na základe uvedenia

nesprávnych údajov a žalobkyňa nesprávne zatriedila dovážaný tovar do podpoložky 2501 00 51 a podľa názoru žalovaného a krajského súdu mal byť dovážaný tovar správne zaradený

do podpoložky 2501 00 99.   Žalobkyňa namietala, že za relevantné považuje skutočnosť,

že počas kontrolovaného obdobia žalobkyňa predmetný tovar dovážala na základe

rozhodnutia Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005, ktorým colný

úrad povolil použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou. Rovnako

rozhodol tento colný úrad aj rozhodnutím č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005. Týmito

rozhodnutiami povolil colný úrad použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou

spotrebou pre tovar uvedený v žiadosti účastníka konania, a to podľa prílohy predmetných

rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že tovar bol prepustený do colného režimu pod číselným

znakom 2501 00 51 ako soľ na priemyselné použitie. Tieto rozhodnutia nadobudli

právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobkyňa ďalej namietala, že pravidelne colnému úradu

predkladala jednotnú colnú deklaráciu (JCD) s uvedením klasifikácie prepúšťaného tovaru

v súlade s uvedenými rozhodnutiami. Poukazovala na to, že Colný úrad Trstená pri výkone

verejnej moci autoritatívne preskúmal žiadosť žalobkyne a osvedčil skutočnosť, že zatriedenie

tovaru žalobkyne do podpoložky 2501 00 51 je správne, nakoľko žiadosti žalobkyne vyhovel

a vydal povolenie použiť tovar na navrhnutý colný režim. Týmto vyvolal u žalobkyne dobrú

vieru (bona fide) v správnosť rozhodnutia colného úradu a žalobkyňa len postupovala

v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátu. Vzhľadom k tomu neobstojí tvrdenie,

že žalobkyňa uviedla do omylu colné orgány a dovážala iný tovar než aký bol uvedený v rozhodnutí Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005 a zo dňa

23. júna 2005, keďže už v tomto rozhodnutí bolo uvedené, že dováža priemyselnú soľ

za účelom zimnej údržby ciest v Slovenskej republike. Poukazovala na to, že žalovaný

v žiadnom svojom rozhodnutí neuvádzal, že by tovar mal byť používaný na iný účel než ako

ho deklarovala žalobkyňa. Uviedla, že žalobkyňa mala oprávnenú dôveru v rozhodovaciu

činnosť správneho orgánu. Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu je jeho

záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje adresáta správneho rozhodnutia ako aj správny orgán.

S uvedeným názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď vo svojom

rozhodnutí č. k. 5Sžf/59/2007 a 3Sžf/11/2009 uviedol, že dôvera jednotlivca v rozhodovaciu

činnosť orgánov verejnej správy a jej výsledky, tzv. v ich vecnú správnosť (princíp dobrej

viery) ako základný predpoklad fungovania právneho štátu zabezpečuje v rovine

subjektívneho práva ochranu toho práv, najmä založenú na jeho dobrovoľnej akceptácii

zvyšnými členmi spoločnosti v objektívnej rovine podporuje predpoklad o súčasnej ako

aj budúcej správnosti aktov verejnej správy. Poukazovala na to, že obdobný právny názor

vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie vo veci Lelas v. Chorvátsko

z 20. mája 2010).

Žalobkyňa ďalej tvrdila, že „Vysvetlivky Kombinovanej nomenklatúry“ podľa ktorých

sa predmetný tovar mal zatriediť do podpoložky 2501 a PpKN 2501 00 99 – ostatné

(nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací prostriedok počas zimy), ktoré sú jediným

výkladovým prostriedkom na zatriedenie jednotlivých tovarov, boli uverejnené v Úradnom

vestníku Európskej únie č. C50 až dňa 28. februára 2006. Do tohto dátumu bol pre interné

potreby Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vypracovaný len neoficiálny preklad, ktorý

bol verejnosti sprístupnený prostredníctvom internetovej stránky colnej správy dňa

02. augusta 2004 s tým, že obsahoval výslovné upozornenie, že ide o právne nezáväznú

publikáciu. Z toho dôvodu mohla žalobkyňa vychádzať v rozhodnom období len z rozhodnutí

colných orgánov.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne zo dňa

20. januára 2011 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že Colný úrad Žilina

vydal dňa 18. novembra 2008 rozhodnutie č. 61451/2008-6053, ktorým bola žalobkyni

uložená povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby v celkovej výške 37.961,82 eura. Dôvodom

dodatočného zapísania colného dlhu do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 Nariadenia

Rady (EHS)   č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex v danom prípade, bola

skutočnosť zistená na základe následnej kontroly colných orgánov, podľa ktorej bol žalobcovi

do colného režimu voľný obeh prepustený tovar podliehajúci dovozným platbám, deklarovaný v písomných colných vyhláseniach (JCD) uvedených v prílohe č. 1, ktorá tvorí

neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Colného úradu Žilina, na základe nesprávnych údajov

týkajúcich sa zatriedenia dovážaného tovaru do príslušnej PpKN colného sadzobníka.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v odvolaní podobne ako v žalobe vyjadruje názor,

že Colný úrad Trstená pri výkone verejnej moci autoritatívne preskúmal žiadosť žalobkyne

a osvedčil skutočnosť, že zatriedenie tovaru do PpKN 2501 00 51 je správne, nakoľko

žiadosti žalobkyne vyhovel a vydal povolenie použiť tovar na navrhnutý colný režim. Týmto

mal u žalobkyne vyvolať dobrú vieru v správnosť rozhodnutia colného úradu a žalobkyňa

len postupovala v súlade s rozhodnutím orgánu štátu. Žalobkyňa uvádzala, že takéto konanie

u nej muselo utvrdiť dôveru v správnosť zaradenia dovážaného tovaru a vo vzťahu k tejto

námietke poukazovala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžf/59/2007

a 3Sžf/11/2009 a na rozhodnutie Európskeho súdneho dvor vo veci Lelas v. Chorvátsko

z 20. mája 2010. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že Colný úrad Trstená ani žiadny

iný colný úrad pri vydávaní povolenia na použitie colného režimu neosvedčuje správnosť

zatriedenia tovaru do určitej PpKN. Pri rozhodovaní o povolení určitého colného režimu

sa na základe predložených dokladov skúma splnenie podmienok nevyhnutných pre vydanie

povolenia na daný colný režim a určujú sa podmienky nevyhnutné pre samotný výkon tohto

režimu v prípade, ak bude povolený. Otázka správnosti zatriedenia tovaru do príslušnej PpKN

môže byť predmetom skúmania až pri samotnom dovoze a prepúšťaní tovaru do colného

režimu na výkon, ktorého bolo povolenie vydané. Avšak ani v takom prípade sa účastník

konania ani pri prijatí písomného colného vyhlásenia a po prepustení tovaru do navrhnutého

colného režimu nezbavuje zodpovednosti za správnosť údajov o zatriedení tovaru do PpKN.

Žalovaný poukazoval na to, že v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch

štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jediným štátnym

orgánom oprávneným vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru

na celom území Slovenskej republiky len Colný úrad Bratislava. Ak sa chcel účastník konania

vyhnúť riziku nesprávneho zatriedenia tovaru do príslušnej PpKN, mal právo požiadať

v zmysle príslušných všeobecne záväzných predpisov na vydanie záväznej informácie

o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Bez existujúcej záväznej informácie je zodpovednosť

za správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru plne na účastníkovi konania.

Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý sa vysporiadal so všetkými námietkami

žalobkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP

a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné

priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 59045/08-1410 zo dňa 25. mája 2010, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 61451/2008-6053 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým

bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby v celkovej výške 37.961,82

eura. Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie či je zatriedenie predmetného dovážaného

tovaru do PpKN 2501 00 51 s colnou sadzbou 1,7 eura/1000 kg/netto správne, alebo mal byť

predmetný tovar správne zatriedený do PpKN 2501 00 99 s colnou sadzbou 2,6 eura/1000 kg/netto, a či rozhodnutia Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005

a č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005, ktorými tento colný úrad povolil žalobkyni

na základe jej žiadosti použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou

pre tovar prepustený do colného režimu pod číselným znakom 2501 00 51 ako soľ

na priemyselné použitie, sú záväzné pre zatriedenie tovaru aj v písomných colných

vyhláseniach do PpKN 2501 00 51.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods.1 OSP).

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,

ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje najvyšší súd

na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá OSP).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal najvyšší súd

za preukázané, žalobkyňa v priebehu rokov 2004 a 2005   doviezla z Ukrajiny tovar, ktorý v písomných colných vyhláseniach (JCD) deklarovala ako priemyselnú soľ voľne loženú

s označením P3 soľ mletá voľne ložená bez prísad, P3PSD a soľ mletá s protispekacím

prípravkom voľne ložená a P3SPSD soľ mletá preosiata s protispekacím prípravkom voľne

ložená. Keďže na tovar zatriedený PpKN 2501 00 51 sa v zmysle platných právnych

predpisov komunitárneho práva vyžaduje povolenie na použitie colného režimu s konečnou

spotrebou, požiadala žalobkyňa   o vydanie povolenia žiadosťou zo dňa 04. novembra 2004.

Colný úrad Trstená rozhodnutím č. 3378/04/6461 zo dňa 18. novembra 2004 tejto žiadosti

žalobkyne vyhovel s tým, že žalobkyni bolo udelené povolenie použiť tento colný režim

s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím) na obdobie od 01. novembra 2004

do 31. mája 2005 pre tovar pod číselným znakom 2501 00 51 nazvaný ako soľ na priemyselné

využitie. Druhou žiadosťou zo dňa 07. júna 2005 požiadala žalobkyňa o povolenie použiť

colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím). Colný úrad Trstená

rozhodnutím č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005 žiadosti žalobkyne vyhovel a povolil

použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím) na obdobie

od 01. júla 2005 do 31. mája 2006 pre tovar nazvaný ako soľ na priemyselné využitie

pod číselným znakom 2501 00 51.

V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že išlo o soľ nedenaturovanú.

Podľa článku I. nariadenia Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 – prílohy I. na nariadeniu prílohy I. k nariadeniu PpKN 2501 00 51 je uvedený opis tovaru soľ

denaturovaná alebo na priemyselné využitie (vrátane rafinácie), iná ako na konzerváciu

a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu. Do PpKN 2501 00 99 sú zaradené

soli ostatné.  

Ďalej z obsahu administratívneho spisu – z kúpnych a zasielateľských zmlúv vyplýva,

že predmetná soľ bola žalobkyňou následne predávaná ako posypová soľ na posyp zimných

komunikácii. Na základe uvedenej skutočnosti, že ide o posypovú soľ, Colný úrad Žilina

vykonal u žalobkyni kontrolu o ktorej bol vyhotovený protokol, prerokovaný dňa

11. júla 2006. Zo záverov tohto protokolu vyplýva, že došlo k nesprávnemu zatriedeniu

dovážaného tovaru do PpKN 2501 00 51, pričom predmetný tovar mal byť správne zatriedený

do PpKN 2501 00 99.  

Z uvedeného vyplýva, že ak bola dovážaná soľ používaná ako rozmrazovací

prostriedok na cestný posyp, nebola používaná na priemyselné použitie, čiže soľ nebola

použitá tak, ako bola deklarovaná v JCD, teda na priemyselné použitie a   mala byť podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu zaradená do PpKN 2501 00 99

s colnou sadzbou 2,6 eura/1000 kg/netto.

Pokiaľ ide o námietku, že predmetné dovozy boli realizované na základe

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Colného úradu Trstená zo dňa 18. novembra 2004

a zo dňa 23. júna 2005, ktorými colný úrad povolil použiť colný režim s hospodárskym

dopadom/konečnou spotrebou pre tovar definovaný pod číselným znakom 2501 00 51 ako soľ

denaturovaná alebo na priemyselné využitie, podľa názoru najvyššieho súdu ich právna

záväznosť nemá vplyv na neskoršie zistenia colných orgánov. Totiž vydaniu týchto

rozhodnutí došlo na základe žiadosti žalobkyne, ktorá zamýšľala uvedený tovar dovážať

a ktorá sama si predmetný tovar zatriedila do PpKN 2501 00 51 soľ na priemyselné využitie.

Pri vydávaní predmetných povolení neboli odobraté vzorky a colný úrad zloženie soli

neskúmal, keďže posypová soľ, keby bola denaturovaná mohla byť zatriedená do PpKN

2501 00 51. V konaní o vydanie žiadaného povolenia colný úrad skúmal len, či sú splnené

zákonné podmienky na použitie príslušného navrhovaného colného režimu. Dovážaný tovar

je prepustený do režimu voľný obeh až na základe JCD, v ktorých žalobkyňa deklarovala

zatriedenie tovaru, ktoré ako sa následne zistilo bolo nesprávne, keď následnou kontrolou

bolo zistené, že žalobkyňa doviezla tovar, na ktorý nebolo potrebné povolenie a išlo o soľ.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že „Vysvetlivky Kombinovanej

nomenklatúry“ podľa ktorých sa predmetný tovar mal zatriediť do podpoložky 2501 a PpKN

2501 00 99 – ostatné (nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací prostriedok počas

zimy), ktoré sú jediným výkladovým prostriedkom na zatriedenie jednotlivých tovarov, boli

uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. C50 až dňa 28. februára 2006, najvyšší súd

zhodne s názorom krajského súdu uvádza, že „Vysvetlivky Kombinovanej nomenklatúry“

nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom a podľa zásady č. 1 prílohe I., I. oddiel

nariadenia Rady č. 2658/78 sú nezáväzné. Právne záväzné na zatriedenie tovaru sú len znenia

položiek, podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a poznámky k triedam

a kapitolám. V čase dovozov do Slovenskej republiky boli v platnosti nariadenia Komisie

(ES) č. 1789/2003 a č. 1810/2004, ktorých prílohou sú jednotlivé položky a podpoložky

kombinovanej nomenklatúry, jednotlivé opisy tovarov k týmto položkám, z ktorých

sa jednoznačne dalo určiť zatriedenie tovarov do príslušnej položky a podpoložky

kombinovanej nomenklatúry. Obidve citované nariadenia pri podpoložke 2501 00 51

uvádzajú soľ denaturovaná alebo na priemyselné využitie (vrátane rafinácie), iná ako

na konzerváciu a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni nič nebránilo dovážaný tovar správne zaradiť podľa samotného opisu

v jednotlivých položkách tak, ako to stanovil bod 6 prvého oddielu Všeobecných pravidiel

na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry v prílohe nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87.

Napokon, ak žalobkyňa mala akékoľvek pochybnosti o zaradení predmetného tovaru, mala

možnosť obrátiť sa na Colný úrad v Bratislave so žiadosťou o vydanie záväznej informácie

o sadzobnom zatriedení tovaru v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej

správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní neboli opodstatnené a neboli

spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto podľa

250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Žiline potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP

a s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom

konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková