Najvyšší súd
5Sžf/8/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti L., spol. s r. o., so sídlom
v L., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou K. & spol., so sídlom v B., proti
žalovanému Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Mierová ul. č. 23, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59045/08-1410 zo dňa 25. mája 2010,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. novembra 2010
č. k. 20S/98/2010-84, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. novembra 2010 č. k. 20S/98/2010–84 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou
sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 59045/08-1410 zo dňa
25. mája 2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 61451/2008- 6053 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým Colný úrad Žilina zistil, že žalobkyni bola vymeraná
a oznámená nižšia suma dovozných platieb, akým v skutočnosti dovezený tovar podliehal.
Colný úrad Žilina preto v zmysle čl. 220 ods. 1 Colného kódexu č. 2913/92 zapísal
do účtovnej evidencie dlžnú sumu dovozných platieb a podľa čl. 221 ods. 1 Colného kódexu
oznámil žalobkyni dovozné platby vo výške 1.143.638 Sk (37.961,82 eura), pozostávajúce
z cla vo výške 938,260 Sk (31.144,52 eura) a z DPH vo výške 205.378 Sk (6.817,30 eura).
Uvedený colný dlh vznikol tým, že dlžník v písomných colných vyhláseniach neuviedol
správne údaje, keď tovar dovážaný z Ukrajiny deklaroval ako priemyselnú soľ voľne loženú
a v colných vyhláseniach uviedol podpoložku kombinovanej nomenklatúry (PpKN) 2501 00
51. Tovar bol na základe týchto nesprávnych údajov prepustený do režimu voľný obeh.
Následne colný úrad zistil, že žalobkyňa tento tovar predáva ako posypovú soľ na posyp
cestných komunikácii. Colný úrad preto skúmal, či táto soľ nie je denaturovaná,
čo by potvrdilo správnosť deklarovanej PpKN. Odborné posudky však prítomnosť
denaturačných látok nepotvrdili, a preto colný úrad konštatoval, že predmetný tovar mal byť
správne zaradený do PpKN 2501 00 99. Skutočnosť, že dovezená soľ sa používala ako
rozmrazovaní prostriedok počas zimy vylučuje použitie tejto soli na priemyselné využitie. To znamená, že soľ nebola použitá tak, ako bolo deklarované v colných vyhláseniach, teda
na priemyselné využitie. Colná sadzba pre PpKN 2501 00 99 je 2,6 eura/1000 kg/netto,
pričom colná sadzba pre PpKN 2501 00 51 je 1,7 eura/1000 kg/netto. Tento rozdiel mal za následok zníženie colnej sadzby o 0,9 eura na 1000 kg.
Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení Nariadenia rady (EHS)
č. 2913/1992 (Colný kódex), Nariadenia komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva
Colný kódex, z ust. § 6, 12, 27 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „colný zákon“) z Nariadenia rady
(EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku
a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj Colného úradu Žilina sú vecne správne
a námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú právne relevantné. Krajský súd dospel
k záveru, že colný úrad na jednotlivé prípady dovozu soli použil nariadenia platné a účinné
v čase dovozu, to znamená, že na obchodné prípady uskutočnené v roku 2004 bolo použité
nariadenie Komisie (ES) č. 1789/2003 účinné od 01. januára 2004 a na obchodné prípady
uskutočnené v roku 2005 bolo použité nariadenie Komisie (ES) č. 1810/2004 platné a účinné
od 01. januára 2005. Krajský súd dospel ďalej k záveru, že colné orgány nepochybili
ani pri aplikácii textu jednotlivých PpKN. Čo sa týka viazanosti žalobkyne vysvetlivkami
ku kombinovanej nomenklatúre, krajský súd uviedol, že vysvetlivky kombinovanej
nomenklatúry nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by ukladal jednotlivcovi akékoľvek práva či povinnosti a taktiež je pravdou, že tieto vysvetlivky boli oficiálne
uverejnené v slovenskom jazyku v úradnom vestníku EÚ až dňa 28. februára 2006.
Nie je relevantná námietka žalobkyne, že na Slovensku v čase realizácie jednotlivých
obchodných transakcií pri dovoze soli nebol platný a účinný právny predpis, ktorý
by konkrétne stanovoval pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry jednotlivých
položiek a podpoložiek. Tento právny predpis bol účinný od 01. januára 2004, a teda nič
nebránilo žalobkyni riadiť sa ním už od začiatku vykonávania jednotlivých dovozov, ktoré
nastali od 20. apríla 2004.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že Colný úrad Trstená rozhodoval o povolení
použitia colného režimu s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou rozhodnutiami zo dňa
11. februára 2005 a 23. júna 2005, čím osvedčil skutočnosť, že zatriedenie tovaru žalobkyne
do podpoložky 2501 00 51 je správne, čím vyvolal u žalobkyne dobrú vieru v správnosť
rozhodnutia colného úradu, považoval krajský súd za účelovú, pretože sám deklarant
má konkrétnu zodpovednosť za správnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení
a za súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia tovaru do príslušného
režimu. Na druhej strane colný orgán nemá povinnosť kontrolovať každý prepustený tovar
konkrétnym spôsobom, napr. odobratím vzoriek a ich analýzu. Toto oprávnenie colného
orgánu je dané v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z., avšak krajský súd zdôraznil,
že sa jedná o oprávnenie ale nie o povinnosť. Krajský súd uviedol, že colný orgán
má procesné oprávnenie začať výkon následnej kontroly pri splnení podmienok stanovených
v colnom zákone. Podmienky na výkon následnej kontroly v konkrétnom prípade
spochybnené neboli, a preto krajský súd konštatoval, že správny orgán mal oprávnenie
vykonať colnú kontrolu a následne aj oprávnenie na dodatočné vymeranie colného dlhu.
Pokiaľ ide o zásadu predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, krajský súd
uviedol, že táto zásada predpokladá rovnaký skutkový stav veci pri vydávaní jednotlivých
rozhodnutí. Ak však následnou kontrolou boli zistené nové skutočnosti, ktoré pôvodný
skutkový stav diametrálne menia, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade, na tieto nové
skutočnosti musí colný úrad prihliadnuť. Ak novo zistený skutkový stav odôvodňuje vydanie
rozhodnutia, ktoré sa odlišuje od pôvodných rozhodnutí, je colný orgán oprávnený i povinný
zmeniť pôvodný právny názor a vydať aj protichodné rozhodnutie. Ak by colné orgány
vydávali rozhodnutia, v ktorých by sa neodchyľovali od zatriedenia tovaru do konkrétnej
položky preto, lebo predtým bol už tovar zatriedený do určitej podpoložky, hoci nesprávne,
porušili by zásady správneho konania a vylúčili by sa z aplikácie ustanovenia colného zákona
o možnosti vymerať colný dlh na základe následnej kontroly v zmysle čl. 78 ods. 3 Colného
kódexu č. 2913/1992 o prijímaní opatrení nevyhnutných na nápravu, pričom Colný kódex stanovuje povinnosť colných orgánov zobrať do úvahy nové informácie, ktoré majú
k dispozícii.
Z týchto dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods. 1 prvá veta OSP
v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov
konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Žilina bude zrušené
a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa namietala, že rozsudok Krajského súdu v Žiline vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalovaný ako aj krajský súd vidia porušenie colných
predpisov v tom, že žalobkyňa spôsobila, že tovar bol prepustený na základe uvedenia
nesprávnych údajov a žalobkyňa nesprávne zatriedila dovážaný tovar do podpoložky 2501 00 51 a podľa názoru žalovaného a krajského súdu mal byť dovážaný tovar správne zaradený
do podpoložky 2501 00 99. Žalobkyňa namietala, že za relevantné považuje skutočnosť,
že počas kontrolovaného obdobia žalobkyňa predmetný tovar dovážala na základe
rozhodnutia Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005, ktorým colný
úrad povolil použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou. Rovnako
rozhodol tento colný úrad aj rozhodnutím č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005. Týmito
rozhodnutiami povolil colný úrad použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou
spotrebou pre tovar uvedený v žiadosti účastníka konania, a to podľa prílohy predmetných
rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že tovar bol prepustený do colného režimu pod číselným
znakom 2501 00 51 ako soľ na priemyselné použitie. Tieto rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobkyňa ďalej namietala, že pravidelne colnému úradu
predkladala jednotnú colnú deklaráciu (JCD) s uvedením klasifikácie prepúšťaného tovaru
v súlade s uvedenými rozhodnutiami. Poukazovala na to, že Colný úrad Trstená pri výkone
verejnej moci autoritatívne preskúmal žiadosť žalobkyne a osvedčil skutočnosť, že zatriedenie
tovaru žalobkyne do podpoložky 2501 00 51 je správne, nakoľko žiadosti žalobkyne vyhovel
a vydal povolenie použiť tovar na navrhnutý colný režim. Týmto vyvolal u žalobkyne dobrú
vieru (bona fide) v správnosť rozhodnutia colného úradu a žalobkyňa len postupovala
v súlade s rozhodnutím príslušného orgánu štátu. Vzhľadom k tomu neobstojí tvrdenie,
že žalobkyňa uviedla do omylu colné orgány a dovážala iný tovar než aký bol uvedený v rozhodnutí Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005 a zo dňa
23. júna 2005, keďže už v tomto rozhodnutí bolo uvedené, že dováža priemyselnú soľ
za účelom zimnej údržby ciest v Slovenskej republike. Poukazovala na to, že žalovaný
v žiadnom svojom rozhodnutí neuvádzal, že by tovar mal byť používaný na iný účel než ako
ho deklarovala žalobkyňa. Uviedla, že žalobkyňa mala oprávnenú dôveru v rozhodovaciu
činnosť správneho orgánu. Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu je jeho
záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje adresáta správneho rozhodnutia ako aj správny orgán.
S uvedeným názorom sa stotožňuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď vo svojom
rozhodnutí č. k. 5Sžf/59/2007 a 3Sžf/11/2009 uviedol, že dôvera jednotlivca v rozhodovaciu
činnosť orgánov verejnej správy a jej výsledky, tzv. v ich vecnú správnosť (princíp dobrej
viery) ako základný predpoklad fungovania právneho štátu zabezpečuje v rovine
subjektívneho práva ochranu toho práv, najmä založenú na jeho dobrovoľnej akceptácii
zvyšnými členmi spoločnosti v objektívnej rovine podporuje predpoklad o súčasnej ako
aj budúcej správnosti aktov verejnej správy. Poukazovala na to, že obdobný právny názor
vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora (rozhodnutie vo veci Lelas v. Chorvátsko
z 20. mája 2010).
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že „Vysvetlivky Kombinovanej nomenklatúry“ podľa ktorých
sa predmetný tovar mal zatriediť do podpoložky 2501 a PpKN 2501 00 99 – ostatné
(nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací prostriedok počas zimy), ktoré sú jediným
výkladovým prostriedkom na zatriedenie jednotlivých tovarov, boli uverejnené v Úradnom
vestníku Európskej únie č. C50 až dňa 28. februára 2006. Do tohto dátumu bol pre interné
potreby Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vypracovaný len neoficiálny preklad, ktorý
bol verejnosti sprístupnený prostredníctvom internetovej stránky colnej správy dňa
02. augusta 2004 s tým, že obsahoval výslovné upozornenie, že ide o právne nezáväznú
publikáciu. Z toho dôvodu mohla žalobkyňa vychádzať v rozhodnom období len z rozhodnutí
colných orgánov.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne zo dňa
20. januára 2011 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že Colný úrad Žilina
vydal dňa 18. novembra 2008 rozhodnutie č. 61451/2008-6053, ktorým bola žalobkyni
uložená povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby v celkovej výške 37.961,82 eura. Dôvodom
dodatočného zapísania colného dlhu do účtovnej evidencie podľa čl. 220 ods. 1 Nariadenia
Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex v danom prípade, bola
skutočnosť zistená na základe následnej kontroly colných orgánov, podľa ktorej bol žalobcovi
do colného režimu voľný obeh prepustený tovar podliehajúci dovozným platbám, deklarovaný v písomných colných vyhláseniach (JCD) uvedených v prílohe č. 1, ktorá tvorí
neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Colného úradu Žilina, na základe nesprávnych údajov
týkajúcich sa zatriedenia dovážaného tovaru do príslušnej PpKN colného sadzobníka.
Žalovaný uviedol, že žalobkyňa v odvolaní podobne ako v žalobe vyjadruje názor,
že Colný úrad Trstená pri výkone verejnej moci autoritatívne preskúmal žiadosť žalobkyne
a osvedčil skutočnosť, že zatriedenie tovaru do PpKN 2501 00 51 je správne, nakoľko
žiadosti žalobkyne vyhovel a vydal povolenie použiť tovar na navrhnutý colný režim. Týmto
mal u žalobkyne vyvolať dobrú vieru v správnosť rozhodnutia colného úradu a žalobkyňa
len postupovala v súlade s rozhodnutím orgánu štátu. Žalobkyňa uvádzala, že takéto konanie
u nej muselo utvrdiť dôveru v správnosť zaradenia dovážaného tovaru a vo vzťahu k tejto
námietke poukazovala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Sžf/59/2007
a 3Sžf/11/2009 a na rozhodnutie Európskeho súdneho dvor vo veci Lelas v. Chorvátsko
z 20. mája 2010. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že Colný úrad Trstená ani žiadny
iný colný úrad pri vydávaní povolenia na použitie colného režimu neosvedčuje správnosť
zatriedenia tovaru do určitej PpKN. Pri rozhodovaní o povolení určitého colného režimu
sa na základe predložených dokladov skúma splnenie podmienok nevyhnutných pre vydanie
povolenia na daný colný režim a určujú sa podmienky nevyhnutné pre samotný výkon tohto
režimu v prípade, ak bude povolený. Otázka správnosti zatriedenia tovaru do príslušnej PpKN
môže byť predmetom skúmania až pri samotnom dovoze a prepúšťaní tovaru do colného
režimu na výkon, ktorého bolo povolenie vydané. Avšak ani v takom prípade sa účastník
konania ani pri prijatí písomného colného vyhlásenia a po prepustení tovaru do navrhnutého
colného režimu nezbavuje zodpovednosti za správnosť údajov o zatriedení tovaru do PpKN.
Žalovaný poukazoval na to, že v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch
štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jediným štátnym
orgánom oprávneným vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
na celom území Slovenskej republiky len Colný úrad Bratislava. Ak sa chcel účastník konania
vyhnúť riziku nesprávneho zatriedenia tovaru do príslušnej PpKN, mal právo požiadať
v zmysle príslušných všeobecne záväzných predpisov na vydanie záväznej informácie
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Bez existujúcej záväznej informácie je zodpovednosť
za správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru plne na účastníkovi konania.
Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, ktorý sa vysporiadal so všetkými námietkami
žalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP
a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 59045/08-1410 zo dňa 25. mája 2010, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 61451/2008-6053 zo dňa 18. novembra 2008, ktorým
bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu dovoznej platby v celkovej výške 37.961,82
eura. Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie či je zatriedenie predmetného dovážaného
tovaru do PpKN 2501 00 51 s colnou sadzbou 1,7 eura/1000 kg/netto správne, alebo mal byť
predmetný tovar správne zatriedený do PpKN 2501 00 99 s colnou sadzbou 2,6 eura/1000 kg/netto, a či rozhodnutia Colného úradu Trstená č. 3387/04/6461 zo dňa 11. februára 2005
a č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005, ktorými tento colný úrad povolil žalobkyni
na základe jej žiadosti použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou
pre tovar prepustený do colného režimu pod číselným znakom 2501 00 51 ako soľ
na priemyselné použitie, sú záväzné pre zatriedenie tovaru aj v písomných colných
vyhláseniach do PpKN 2501 00 51.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods.1 OSP).
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,
ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje najvyšší súd
na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal najvyšší súd
za preukázané, žalobkyňa v priebehu rokov 2004 a 2005 doviezla z Ukrajiny tovar, ktorý v písomných colných vyhláseniach (JCD) deklarovala ako priemyselnú soľ voľne loženú
s označením P3 soľ mletá voľne ložená bez prísad, P3PSD a soľ mletá s protispekacím
prípravkom voľne ložená a P3SPSD soľ mletá preosiata s protispekacím prípravkom voľne
ložená. Keďže na tovar zatriedený PpKN 2501 00 51 sa v zmysle platných právnych
predpisov komunitárneho práva vyžaduje povolenie na použitie colného režimu s konečnou
spotrebou, požiadala žalobkyňa o vydanie povolenia žiadosťou zo dňa 04. novembra 2004.
Colný úrad Trstená rozhodnutím č. 3378/04/6461 zo dňa 18. novembra 2004 tejto žiadosti
žalobkyne vyhovel s tým, že žalobkyni bolo udelené povolenie použiť tento colný režim
s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím) na obdobie od 01. novembra 2004
do 31. mája 2005 pre tovar pod číselným znakom 2501 00 51 nazvaný ako soľ na priemyselné
využitie. Druhou žiadosťou zo dňa 07. júna 2005 požiadala žalobkyňa o povolenie použiť
colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím). Colný úrad Trstená
rozhodnutím č. 3570/2005-6461 zo dňa 23. júna 2005 žiadosti žalobkyne vyhovel a povolil
použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou (použitím) na obdobie
od 01. júla 2005 do 31. mája 2006 pre tovar nazvaný ako soľ na priemyselné využitie
pod číselným znakom 2501 00 51.
V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že išlo o soľ nedenaturovanú.
Podľa článku I. nariadenia Komisie (ES) č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 – prílohy I. na nariadeniu prílohy I. k nariadeniu PpKN 2501 00 51 je uvedený opis tovaru soľ
denaturovaná alebo na priemyselné využitie (vrátane rafinácie), iná ako na konzerváciu
a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu. Do PpKN 2501 00 99 sú zaradené
soli ostatné.
Ďalej z obsahu administratívneho spisu – z kúpnych a zasielateľských zmlúv vyplýva,
že predmetná soľ bola žalobkyňou následne predávaná ako posypová soľ na posyp zimných
komunikácii. Na základe uvedenej skutočnosti, že ide o posypovú soľ, Colný úrad Žilina
vykonal u žalobkyni kontrolu o ktorej bol vyhotovený protokol, prerokovaný dňa
11. júla 2006. Zo záverov tohto protokolu vyplýva, že došlo k nesprávnemu zatriedeniu
dovážaného tovaru do PpKN 2501 00 51, pričom predmetný tovar mal byť správne zatriedený
do PpKN 2501 00 99.
Z uvedeného vyplýva, že ak bola dovážaná soľ používaná ako rozmrazovací
prostriedok na cestný posyp, nebola používaná na priemyselné použitie, čiže soľ nebola
použitá tak, ako bola deklarovaná v JCD, teda na priemyselné použitie a mala byť podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu zaradená do PpKN 2501 00 99
s colnou sadzbou 2,6 eura/1000 kg/netto.
Pokiaľ ide o námietku, že predmetné dovozy boli realizované na základe
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Colného úradu Trstená zo dňa 18. novembra 2004
a zo dňa 23. júna 2005, ktorými colný úrad povolil použiť colný režim s hospodárskym
dopadom/konečnou spotrebou pre tovar definovaný pod číselným znakom 2501 00 51 ako soľ
denaturovaná alebo na priemyselné využitie, podľa názoru najvyššieho súdu ich právna
záväznosť nemá vplyv na neskoršie zistenia colných orgánov. Totiž vydaniu týchto
rozhodnutí došlo na základe žiadosti žalobkyne, ktorá zamýšľala uvedený tovar dovážať
a ktorá sama si predmetný tovar zatriedila do PpKN 2501 00 51 soľ na priemyselné využitie.
Pri vydávaní predmetných povolení neboli odobraté vzorky a colný úrad zloženie soli
neskúmal, keďže posypová soľ, keby bola denaturovaná mohla byť zatriedená do PpKN
2501 00 51. V konaní o vydanie žiadaného povolenia colný úrad skúmal len, či sú splnené
zákonné podmienky na použitie príslušného navrhovaného colného režimu. Dovážaný tovar
je prepustený do režimu voľný obeh až na základe JCD, v ktorých žalobkyňa deklarovala
zatriedenie tovaru, ktoré ako sa následne zistilo bolo nesprávne, keď následnou kontrolou
bolo zistené, že žalobkyňa doviezla tovar, na ktorý nebolo potrebné povolenie a išlo o soľ.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, ktorá tvrdila, že „Vysvetlivky Kombinovanej
nomenklatúry“ podľa ktorých sa predmetný tovar mal zatriediť do podpoložky 2501 a PpKN
2501 00 99 – ostatné (nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací prostriedok počas
zimy), ktoré sú jediným výkladovým prostriedkom na zatriedenie jednotlivých tovarov, boli
uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. C50 až dňa 28. februára 2006, najvyšší súd
zhodne s názorom krajského súdu uvádza, že „Vysvetlivky Kombinovanej nomenklatúry“
nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom a podľa zásady č. 1 prílohe I., I. oddiel
nariadenia Rady č. 2658/78 sú nezáväzné. Právne záväzné na zatriedenie tovaru sú len znenia
položiek, podpoložiek a príslušných poznámok k podpoložkám a poznámky k triedam
a kapitolám. V čase dovozov do Slovenskej republiky boli v platnosti nariadenia Komisie
(ES) č. 1789/2003 a č. 1810/2004, ktorých prílohou sú jednotlivé položky a podpoložky
kombinovanej nomenklatúry, jednotlivé opisy tovarov k týmto položkám, z ktorých
sa jednoznačne dalo určiť zatriedenie tovarov do príslušnej položky a podpoložky
kombinovanej nomenklatúry. Obidve citované nariadenia pri podpoložke 2501 00 51
uvádzajú soľ denaturovaná alebo na priemyselné využitie (vrátane rafinácie), iná ako
na konzerváciu a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni nič nebránilo dovážaný tovar správne zaradiť podľa samotného opisu
v jednotlivých položkách tak, ako to stanovil bod 6 prvého oddielu Všeobecných pravidiel
na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry v prílohe nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87.
Napokon, ak žalobkyňa mala akékoľvek pochybnosti o zaradení predmetného tovaru, mala
možnosť obrátiť sa na Colný úrad v Bratislave so žiadosťou o vydanie záväznej informácie
o sadzobnom zatriedení tovaru v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
dospel k záveru, že námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní neboli opodstatnené a neboli
spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto podľa
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Žiline potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
a s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom
konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková