Najvyšší súd

5 Sžf 75/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y., spol. s r.o., T., IČO X.,

zast. JUDr. E. K., advokátom so sídlom G., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného sp. zn. I/223/14054-85395/2007/999523-r zo dňa 19.11.2007,

o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania v rozsudku Krajského súdu v Košiciach  

č. k. 7S 3/2008-59 zo dňa 25.06.2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/3/2008-59 zo dňa 25. júna 2008 v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobca dňa 30.07.2008 podal na Krajskom súde v Košiciach odvolanie proti časti

výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/3/2008-59 zo dňa 25.06.2008

týkajúceho sa výšky trov konania. Súd v napadnutom výroku priznal žalobcovi v zmysle  

ust. § 250k ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania v celkovej výške 239,99 € (7 230,-- Sk)

v rozpore s písomným vyčíslením predloženým právnym zástupcom žalobcu dňa 25.06.2008.

Právny zástupca žalobcu vychádzal pri vyčíslení hodnoty jedného úkonu podľa ust. § 10  

ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len Vyhláška) z hodnoty predmetu sporu vo výške 55 018,92 €  

(1 657 500,--Sk), teda jeden úkon uplatnil vo výške 532,76 € (16 050,-- Sk).

Krajský súd hodnotu sporu posudzoval ako neurčitú, pretože v danom prípade ide

o prieskum zákonnosti aplikácie verejného práva správnym orgánom a nie o rozhodovanie

o priznaní práva. Pri určovaní výšky trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. § 11 ods. 1

Vyhlášky, pričom hodnotu jedného úkonu stanovil vo výške 48,63 € (1 4650-- Sk). Vo veci

boli urobené 3 úkony právnej služby + daň z pridanej hodnoty vo výške 27,72 € (835,-- Sk) +

súdny poplatok 66,38 € (2 000,-- Sk), spolu 239, 99 € (7 230,-- Sk).

Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že trovy konania uplatnené právnym zástupcom

vo výške 1 968,35 € (59 298,50 Sk) v zložení: tarifná odmena podľa § 10 Vyhlášky vo výške

1 598,28 € (48 150,-- Sk), daň z pridanej hodnoty vo výške 303,67 € (9 148,50 Sk) + súdny

poplatok 66,387 € (2 000,-- Sk) boli vyčíslené na základe hodnoty predmetu sporu oprávnene.

Pre postup výpočtu odmeny advokáta podľa ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky nebol dôvod, nakoľko

rozhodnutím, ktoré bolo predmetom preskúmania bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane

z príjmov za rok 2002 v sume 55 018,92 € (1 657 500,-- Sk), teda tarifnú hodnotu veci

predstavovala výška tohto peňažného plnenia. Použitie ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky je možné

jedine vtedy, ak hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť alebo ak ju možno zistiť

len s nepatrnými ťažkosťami. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach tak, že žalobcovi prizná trovy právneho zastúpenia v uplatnenej

výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 O. s. p.) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 250k ods. 1 O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami

Tvrdenie žalobcu, že hodnota predmetu konania je oceniteľná, je nesprávne. Správne

súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania  

ich spornej výšky pri peňažnom plnení, nie je možné pri výpočte výšky základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden právny úkon právnej služby vychádzať z ust. § 10 Vyhlášky,  

ale úkony právnej pomoci vykonané v správnom súdnictve je nutné posudzovať ako hodnotu

veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch a preto je v tomto prípade  

na vyčíslenie výšky tarifnej odmeny potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. Súd

v správnom súdnictve nevystupuje v pozícii správneho orgánu, teda nemôže rozhodovať

o uložení povinnosti, ktorá patrí do právomoci správnych orgánov. V správnom súdnictve

predmetom konania je posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je

vydané v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú

peniazmi.

S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky,  

keď uznesením III. ÚS 92/09-9 odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť,  

ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

5 Sžf 40/2007, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania vo výške

určenej v súlade s ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky. V odôvodnení ústavný súd uvádza, že najvyšší

súd „poukázal i na rozdiel medzi predmetom sporu v nachádzacom konaní v občiansko-

právnych veciach a predmetom konania v správnom súdnictve. Aplikácia ustanovenia § 11

ods. 1 vyhlášky je preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu odôvodnená ústavne

konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí

vyjadril právny názor, ktorý nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd ho tiež nehodnotí

ako zjavne neodôvodnený.“ Ústavný súd v citovanom rozhodnutí takisto, pre podporu  

tohto právneho názoru, poukázal na prílohu I. položku 10 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, teda na skutočnosť že v správnom súdnictve sa súdny poplatok zásadne platí

pevnou sadzbou, t. j. nie vypočítanou z hodnoty predmetu konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

O trovách rozhodol súd s poukazom na ust. § 246c ods.1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p., tak že ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2009

JUDr. Anna E l e x o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková