Najvyšší súd
5Sžf/62/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti NDŽ, s. r. o., so sídlom
v Žiline, Košická 2, zastúpenej advokátskou kanceláriou Q. B. F. VYRVA, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Mierová 48/B, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 2662/2010-1410 zo dňa 27. januára 2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. júla 2011, č. k. 21S/12/2011-57, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 20. júla 2011, č. k. 21S/12/2011–57 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania
v sume 130,91 eura, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej
kancelárie Q. B. F. VYRVA, s. r. o., so sídlom Mierová 48/B, Bratislava, vedený
v Československej obchodnej banke, a. s., č. ú. X. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 2662/2010-1410 zo dňa 27.01.2011 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Žilina č. 39729/2009 zo dňa 02.12.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto
rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Žilina č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009, ktorým Colný úrad Žilina podľa § 46 a § 30
písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) v súvislosti s konaním o povolení obnovy konania vo veci právoplatného
rozhodnutia o vzniku colného dlhu Colného úradu Žilina č. j. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998,
konanie zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 a skutkový stav
sa podstatne nezmenil.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenie § 65
ods. 2 zákona o správnom konaní, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia toto
rozhodnutie zruší alebo ho zmení. Krajský súd uviedol, že nie je možné zastaviť konanie
podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku z dôvodu prekážky veci už raz právoplatne
rozhodnutej. Žalobca totiž nepodal návrh v rovnakej veci o ktorej už raz správny orgán
právoplatne rozhodol, ale návrh, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté z dôvodu,
že žalovaný aplikoval ustanovenie § 65 ods. 2 správneho poriadku tak, že zrušil rozhodnutie o povolení obnovy konania. V ostatnom poukazuje krajský súd na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 10S/32/2005 zo dňa 04.11.2005, v ktorom je presne a jasne stanovený ďalší
postup žalovaného v konaní o návrhu na obnovu konania.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 740,31 eura, ktorá suma predstavuje náhradu
súdneho poplatku vo výške 66 eur, a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 674,31 eura
za štyri úkony právnej služby v roku 2011 po 123,50 eura ako aj štyrikrát paušál po 7,41 eura,
vrátane 20 % DPH, za jeden úkon právnej služby v roku 2011 vo výške 30,88 eura a jedenkrát
paušál vo výške 7,41 eura, vrátane 20 % DPH.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Namietal, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
Žalovaný poukazoval na to, že colný úrad rozhodnutím č. 39729/2009-6031 zo dňa
02.12.2009 zastavil konanie v súvislosti s konaním o povolení obnovy konania vo veci
právoplatného rozhodnutia o vzniku colného dlhu č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998 z dôvodu,
že v tej istej veci sa rozhodlo rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktorým bolo v mimo odvolacom konaní zrušené
rozhodnutie colného úradu č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004, ktorým colný úrad povolil
obnovu konania vo veci rozhodnutia o vzniku colného dlhu č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998.
Rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa
21.07.2004 bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. MF/12924/2004-75 zo dňa 15.11.2004. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca
neuspel ani pri podaní žaloby o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia
Ministerstva financií Slovenskej republiky, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č. k. 1S/68/2005-100 zo dňa 24.04.2008 žalobu zamietol a Najvyšší súd Slovenskej republiky
tento rozsudok potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.07.2009, keď vyslovil,
že z dôvodu nepreukázania existencie skutočností odôvodňujúcich obnovu konania v zmysle
§ 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku, rozhodnutie o povolení obnovy konania bolo vydané v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval aj na neúspešné podanie
žalobkyne na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorému Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 128/2010-37 zo dňa 24.11.2010 nevyhovel.
Žalovaný poukazoval na to, že rozhodnutím č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa
21.07.2004 posúdil otázku, či existujú zákonné a skutkové dôvody na povolenie obnovy
konania a keďže existencia takýchto dôvodov nebola preukázaná, žalovaný týmto
rozhodnutím zrušil rozhodnutie colného úradu č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004
o povolení obnovy konania vo veci rozhodnutia o vymeraní colného dlhu zo dňa 08.01.1998.
Poukazoval na to, že skutkový a právny stav sa vo vzťahu k existencii, resp. neexistencii
podmienok pre povolenie obnovy konania nezmenil a obnovu konanie nie je možné povoliť.
Pretože otázka existencie dôvodov na povolenie obnovy konania už bola predmetom
rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa
21.07.2004, nebolo možné o obnove konania opätovne rozhodovať a colný úrad v súlade
so zákonom konanie vo veci rozhodnutím č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009 zastavil.
Z týchto dôvodov nemôže vo veci návrhu na povolenie obnovy konania existovať
rozhodnutie, keďže pôvodné rozhodnutie bolo v súlade so zákonom zrušené, pretože
neexistovali ani skutkové dôvody pre jeho vydanie (dôvody pre povolenie obnovy konania
neexistujú ani v súčasnosti).
Žalovaný ďalej poukazoval na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol,
že ako správne konanie nemožno zastaviť, len poukazoval na existenciu rozsudku Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10S/32/2005 zo dňa 04.11.2005 s uvedením, že v tomto je presne a jasne
stanovený postup žalovaného v konaní o návrhu na obnovu konania. Podľa názoru
žalovaného v tomto rozsudku nie je uvedený žiaden presne a jasne stanovený postup v konaní
o návrhu na obnovu konania, ale uvádza sa v ňom len to, že colný úrad bude musieť vykonať
príslušné dokazovanie za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia materiálnej pravdy
a enunciát tohto rozsudku neukladá colnému úradu povinnosť vykonať obnovu konania,
iba zrušuje rozhodnutie colného úradu, ktorým bolo zastavené konanie vo veci povolenia
obnovy konania a vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil s právnou
kvalifikáciou dôvodov, pre ktoré colný úrad konanie zastavil, konkrétne nesúhlasil s použitím
ustanovenia § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku. Tento rozsudok podľa názoru
žalovaného vôbec nevylúčil možnosť, že colný úrad po opätovnom posúdení predmetnej
právnej veci v súlade so zisteným skutkovým stavom zistí existenciu zákonného dôvodu
na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku a konanie zastaví.
V danej veci (vo veci obnovy konania) bolo vydané rozhodnutie Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktorým bolo v mimo
odvolacom konaní zrušené rozhodnutie colného úradu č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004, ktorým bola obnova konania povolená. Dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie o povolení
obnovy konania zrušené sa nezmenili a stále trvajú.
Z týchto dôvodov žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie zo dňa 18.10.2011 navrhla
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, zotrvajúc na dôvodoch žaloby a pridržiavajúc
sa svojich predchádzajúcich podaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať
úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 2662/2010-1410 zo dňa 27.01.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne
a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 39729/2009-6031 zo dňa 02.12.2009, ktorým
colný úrad podľa § 30 písm. i/ správneho poriadku konanie vo veci povolenia obnovy konania
týkajúceho sa právoplatného rozhodnutia o vzniku colného dlhu Colného úradu Žilina č. j. 16-
6021/98 zo dňa 08.01.1998 zastavil, keďže v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo
rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa
21.07.2004 a skutkový stav sa podstatne nezmenil.
Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie, či žalovaný ako aj colný úrad postupovali
správne, keď po zrušení rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 219/4-1/2/2004 zo dňa
24.02.2004 o povolení obnovy konania, rozhodnutím žalovaného v mimo odvolacom konaní
(§ 65 správneho poriadku) č. 21953/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/12924/2004-75 zo dňa
15.11.2004, bolo konanie podľa § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku zastavené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh účastníka konania obnoví, ak:
a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mat podstatný vplyv
na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol
inak,
c/ neprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť
sa na konaním, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla
urobiť v odvolacom konaní,
d/ rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a ako sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní,
e/ rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie
sa dosiahli trestným činom.
Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka
konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 63 ods. 5 správneho poriadku proti rozhodnutiu o obnove konania možno
podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný
účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže
z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa
nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§58), ak ide o rozhodnutie
ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej
komisie (§ 61 ods. 2).
Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne
záväzným právny m predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo
zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyselne boli čo najmenej
dotknuté.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že cieľom postupu správneho orgánu v konaní
o povolení, resp. nariadení obnovy konania je rozhodnúť len o tom, či sú splnené zákonné
predpoklady na to, aby sa v budúcnosti vo veci nanovo konalo. Ak obnovu konania navrhuje
účastník konania, príslušný správny orgán je povinný o takomto návrhu vždy rozhodnúť.
Úlohou správneho orgánu v rámci postupu podľa § 63 je teda posúdiť, či existuje právoplatné
rozhodnutie vo veci, či bolo ukončené konanie pred správnym orgánom, či nie je obnova
konania vo veci vylúčená zákonom z dôvodu jej neprípustnosti, či návrh na obnovu konania
bol podaný účastníkom konania v zákonom ustanovenej lehote a či je splnený aspoň jeden
z dôvodov pre obnovu konania ustanovených v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Ak správny
orgán obnovu konania povolí, neznamená to ešte, že sa tým rozhodlo o napadnutom
rozhodnutí. O tom sa rozhodne až na základe postupu podľa § 64 a až v tomto postupe sa
zistí, či návrh účastníka konania bol opodstatnený (a preto sa pôvodné rozhodnutie zmení alebo zruší) alebo opodstatnený nebol (a nové rozhodnutie vo veci sa nebude líšiť
od pôvodného napadnutého rozhodnutia).
Konanie o povolení obnovy konania sa začína dňom, keď návrh na obnovu konania
došiel príslušnému orgánu (§ 18 ods. 2 správneho poriadku) a končí rozhodnutím (§ 46 a 47
správneho poriadku), ktorým sa obnova konania buď povolí (nariadi) alebo zamietne.
Do úvahy prichádza aj rozhodnutie o zastavení konania, avšak iba z dôvodov uvedených
v ustanovení § 30 správneho poriadku. Proti rozhodnutiu o povolení (nariadení) obnovy alebo
zamietnutí návrhu na obnovu konania sa možno odvolať, resp. podať rozklad v zákonom
ustanovenej lehote 15 dní.
Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,
že rozhodnutím č. 16-6021/98 zo dňa 08.01.1998 Colný úrad Žilina oznámil žalobkyni vznik
colného dlhu v sume 5.282.499,- Sk (175.346,84 eura). Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.01.1998, keďže žalobkyňa sa proti nemu neodvolala. Dňa 24.10.2000
doručila žalobkyňa colnému úradu návrh na obnovu konania s poukazom na ustanovenie § 62
ods. 1 písm. a/ správneho poriadku. Colný úrad Žilina o tomto návrhu rozhodol rozhodnutím
č. 3179/570-1/2/2002 zo dňa 15.01.2003 tak, že obnovu konania nepovolil. Oproti tomuto
rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodlo Colné riaditeľstvo Slovenskej
republiky tak, že rozhodnutím č. 11001/03/318/03/1 zo dňa 21.05.2003 napadnuté
rozhodnutie colného úradu č. 3179/570-1/2/2002 zo dňa 15.01.2003 zrušilo a vrátilo colnému
úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Colný úrad Žilina rozhodnutím č. 219/4-
1/2/2004 zo dňa 24.02.2004 obnovu konania vo veci rozhodnutia Colného úradu Žilina č. 16-
6021/98 zo dňa 08.01.1998 povolil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15.03.2004.
Následne na základe podnetu Colného úradu Žilina zo dňa 11.05.2004, Colné riaditeľstvo
Slovenskej republiky v rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle
§ 65 správneho poriadku, rozhodnutím č. 21954/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004
rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004 o povolení obnovy
konania zrušilo. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa opätovne odvolanie o ktorom
rozhodlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím č. MF/12924/2004-75
zo dňa 15.11.2004 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 21954/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 potvrdilo. Následne
sa žalobkyňa žalobou v zmysle ustanovení druhej hlavy tretej časti OSP domáhala
preskúmania označeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorú
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/68/2005-100 zo dňa 24.04.2008 zamietol. Rozsudok krajského súdu následne potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim
rozhodnutím č. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.07.2009.
Vzhľadom na obsah administratívneho ako i súdneho spisu, dospel najvyšší súd
k záveru, že potom ako Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky v rámci preskúmania
rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 65 správneho poriadku, rozhodnutím
č. 21954/04/727/04/1204 zo dňa 21.07.2004 zrušilo rozhodnutie Colného úradu Žilina
č. 219/4-1/2/2004 zo dňa 24.02.2004 o povolení obnovy konania sa vec dostala do štádia
návrhu na obnovu konania.
S prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na obsah
administratívneho i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu,
že o tomto návrhu vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť nebolo doposiaľ právoplatne
rozhodnuté. Je pritom právne irelevantné, že žalobkyňa sa domáhala žalobou na súde
preskúmania rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 21.07.2004
a že bola v konaní pred súdom neúspešná. Súd totiž v zmysle ustanovení § 244 a nasl. OSP
v konaní podľa piatej časti OSP upravujúcej správne súdnictvo preskúmava zákonnosť
konkrétneho napadnutého rozhodnutia, ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Z citovaných rozhodnutí krajského ako aj najvyššieho súdu vyplýva, že rozhodnutie Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie colného úradu o povolení
obnovy konania je v súlade so zákonom, keďže podmienky na povolenie obnovy konania
v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 správneho poriadku splnené neboli. Neznamená to však,
že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 21954/04/727/04/1204 zo dňa
21.07.2004, ktorým bolo zrušené rozhodnutie colného úradu o povolení obnovy konania
a ktoré bolo predmetom tohto súdneho prieskumu sa konanie o návrhu na obnovu konania
končí. Ušlo zrejme pozornosti žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa,
že zrušením rozhodnutia o povolení obnovy sa konanie o obnove konania dostalo na začiatok,
teda do štádia návrhu na povolenie obnovy konania o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Vzhľadom k tomu, že v zmysle ustanovení § 63 sa konanie o povolení obnovy konania
končí rozhodnutím, a to buď pozitívnym, kedy správny orgán takémuto návrhu, po posúdení
podmienok takéhoto konania vyhovie a obnovu konania povolí, alebo rozhodnutím
negatívnym, kedy takémuto návrhu správny orgán nevyhovie. V každom prípade však musí
správny orgán o takomto návrhu rozhodnúť.
V danom prípade z vyššie uvedeného vyplýva, že neprichádza do úvahy zastavenie
konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku, kedy sa vyžaduje ako dôvod
pre zastavenie konania prekážka veci už raz právoplatne rozhodnutej. Keďže v danom prípade
bolo rozhodnutie o povolení obnovy konania zrušené, neexistuje o tomto návrhu žalobkyne
zo dňa 24.10.2000 žiadne rozhodnutie.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu uvedeným
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre zastavenie konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku.
V ďalšom konaní bude preto povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť o návrhu
žalobkyne na obnovu konania s prihliadnutím na právny názor vyslovený už v rozhodnutiach
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/68/2005-100 zo dňa 24.04.2008 v spojení s rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/64/2008 zo dňa 21.07.2009 pokiaľ ide
o podmienky obnovy konania v predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Žiline podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil,
stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), pričom také vady konania pred krajským súdom, ku ktorým by musel
prihliadať z úradnej povinnosti, resp. ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) nezistil.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní
úspešnej žalobkyni priznal podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ich náhradu
v sume 130,91 eura ktorá suma pozostáva z náhrady za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 v sume 123,50 eura (písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa
18.10.2011) plus 1 x paušál v sume 7,41 eura, plus 20 % DPH v sume 26,18 eura.
Náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokátskej
kancelárie Q. B. F. VYRVA, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mierová 48/B, vedený
v Československej obchodnej banke, a. s., č. ú. X. (§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), do troch dní.
Pokiaľ právny zástupca žalobcu žiadal priznať aj ďalšie trovy ako prevzatie a prípravu
zastúpenia, prvú poradu s klientom ako aj účasť na pojednávaní krajského súdu dňa
20.07.2011 v odvolacom konaní, odmena za takéto úkony právnej služby (§ 14 ods. 1
písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) mu už bola priznaná súdom prvého stupňa
a pre odvolacie konanie ju nemožno účtovať osobitne.
Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012
zrušené Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným
riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva pôsobiace na adrese
Vazovova ulica 2, Bratislava, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného
koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. augusta 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková