Najvyšší súd
5Sžf/6/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti L. P., a. s., so sídlom v P.P.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou U. & P., s. r. o., so sídlom vo Z., proti žalovanému
Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 23,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20916/207 zo dňa 25. januára 2008,
na odvolanie žalobkyne proti odvolaniu žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
zo dňa 29. októbra 2009, č. k. 14S/65/2008-54, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. októbra 2009, č. k. 14S/65/2008-54 p o t v r d z u j e .
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Trnava č. 2172/2007-5831 zo dňa 16.01.2007 o uložení pokuty vo výške
274.077,- Sk za nezloženie zábezpeky na daň podľa § 23 ods. 4 v spojení s odsekom 5 písm. a/ bod 1e zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení
účinnom od 01.05.2006 pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane dňa 18.04.2004
v množstve 31.652 litrov, dňa 22.06.2005 v množstve 31.228 litrov a dňa 06.09.2005
v množstve 31.629 litrov z daňového skladu S., a. s., V.v B. do daňového skladu L. P.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247 a nasl. OSP) dospel k záveru, že žalobkyňa
neuviedla také argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia alebo konania mu predchádzajúceho, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Pri svojom rozhodovaní prvostupňový súd vychádzal v obsahu správneho spisu a z ustanovení
§ 23 ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 28, § 42 ods. 6 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani
z minerálneho oleja v znení účinnom do 30.04.2006 ako aj z ustanovení § 42 ods. 6, § 46b
ods. 7 zákona č. 98/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2006. Uviedol, že nie je dôvod
na uznanie výnimky pre povinnosť zloženia zábezpeky v zmysle ust. § 23 ods. 3 zákona
č. 98/2004 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, keďže výnimka sa vzťahuje na prípady,
ak sa má minerálny olej prepravovať potrubím alebo sa má plniť do bežných nádrží lietadiel priamo u dodávateľa s vylúčením akejkoľvek prepravy minerálnych olejov, pretože
v opačnom prípade by nemalo opodstatnenie ustanovenie § 28 cit. zákona upravujúce postup
v prípade nezrovnalostí pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane. Za rozhodujúci
argument proti aplikácii tejto výnimky považoval krajský súd preukázanú potrebu transportu
minerálneho oleja autocisternou na trase Bratislava – P. a nie je vylúčené, že v rámci prepravy
medzi Bratislavou a P. je možný vznik nezrovnalostí v súvislosti s neukončením prepravy
stratou alebo odcudzením minerálneho oleja. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu
vyplýva, že nie je dôvodné uvažovať o aplikácii ust. § 23 ods. 4 písm. a/ bod 1a, keďže
z obsahu predloženej kúpnej zmluvy vrátene Všeobecných podmienok a Doložky je
stanovený prechod vlastníctva a nebezpečenstva na tovare, a naviac vo všetkých sprievodných
dokladoch je výslovne uvedené, že zábezpeku zloží príjemca, t. j. žalobkyňa. Pokiaľ ide
o námietku nesprávnosti výšky uloženej pokuty v nadväznosti na preukázané zloženie
zábezpeky vo výške 232.500,- Sk krajský súd uviedol, že zo strany žalobkyne bola zložená
zábezpeka na minerálne oleje uvoľňované do voľného obehu avšak nebola zložená žiadna
zábezpeka na minerálne oleje prepravované v režime pozastavenia dane. Výška zábezpeky
zložená žalobkyňou na minerálne oleje uvoľňované do voľného obehu nepostačovala aj na
zábezpeku na daň na minerálny olej prepravovaný v pozastavení dane. Krajský súd taktiež
uviedol, že dodatočne doručené jednostranné vyhlásenie akéhokoľvek pracovníka alebo zástupcu jednej zmluvnej strany nie je spôsobilé privodiť dodatočne zmenu uzavretej zmluvy
a z tohto vyplývajúcich dôsledkov vo vzťahu k colnému a daňovému konaniu a vyjadrenie p.
Sadloňovej považoval krajský súd za účelové, vzhľadom na to, že bolo urobené až ex post na
žiadosť žalobkyne a v prípade predloženia písomnej zmluvy je poukaz na predchádzajúcu
prax medzi stranami právne irelevantný.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, a žiadala,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že napadnuté rozhodnutie zruší a vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne uviedla, že spochybňuje
právny základ, na podklade ktorého bola uznaná zodpovednou z porušenia ust. § 23 ods. 4
zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon“) a na podklade ktorého jej bola uložená pokuta. Poukazovala pritom
na ust. § 23 ods. 3 zákona, podľa ktorého zábezpeka na daň musí byť zložená vždy s výnimkou, ak sa má minerálny olej prepravovať potrubím alebo sa má priamo plniť
do bežných nádrží lietadiel alebo lodí na účely oslobodené od dane podľa § 10 ods. 1, alebo
sa má prepravovať minerálny olej uvedený v § 10 ods. 1 písm. b/ zákona v železničných
cisternách pre lietadlovú techniku ozbrojených síl. Ďalej uviedla, že zákon tu explicitne
hovorí o prípadoch, kedy na minerálny olej, ktorý sa má prepravovať v pozastavení dane
alebo ktorý sa má prepravovať oslobodený od dane, zábezpeka zložená byť nemusí. Táto
výnimka sa vzťahuje na prípady, ak sa má minerálny olej prepravovať potrubím alebo
sa má priamo plniť do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely oslobodené od dane podľa § 10
ods. 1 zákona. Poukazovala aj na dôvodovú správu k zákonu, podľa ktorej sa zábezpeka
na daň nevyžaduje, ak sa minerálny olej plní do bežných nádrží lietadiel a lodí na účely
oslobodené od dane, pričom aj v tomto prípade platí, že minerálny olej v pozastavení dane
a minerálny olej oslobodený od dane musí byť po skončení prepravy bezodkladne umiestnený
v priestoroch oprávneného odberateľa, aby nemohlo dôjsť k jeho zneužitiu. Podľa názoru
žalobkyne je v tomto prípade rozhodujúci účel, ktorým je plnenie minerálneho oleja
do bežných nádrží lietadiel alebo lodí. Samotný spôsob prepravy v tomto prípade
nie je dôležitý (nakoľko nejakým spôsobom sa preprava minerálneho oleja musí uskutočniť),
keďže plnenie minerálneho oleja priamo z daňového skladu odosielateľa do nádrže lietadla je neuskutočniteľné. Žalobkyňa predmetný minerálny olej z autocisterny plnila priamo
do nádrží jednotlivých lietadiel a tento spôsob prepravy minerálneho oleja je podľa jej názoru
oslobodený od dane, čím jej nemohla vzniknúť povinnosť skladať zábezpeku. Uviedla,
že výklad ustanovenia § 23 ods. 3 zákona, ktorý si osvojil krajský súd je nesprávny,
nerešpektuje zaužívanú prax a toto ustanovenie robí „obsolétne“, nakoľko zákonný
predpoklad, aby sa minerálny olej priamo z rafinérie Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo bez použitia
akejkoľvek prepravy plnil do bežných nádrží lietadiel a lodí je úplne vylúčený. Žalobkyňa
považovala ďalej za sporné, či v konkrétnom prípade vôbec môže byť subjektom povinným
zložiť zábezpeku na daň. Považovala za sporný výklad ustanovenia § 23 ods. 4 zákona
o spotrebnej dani z minerálneho oleja zo strany žalovaného ako aj krajského súdu, ktoré
na vzniknutú situáciu aplikovali ustanovenia § 23 ods. 4 písm. a/ bod 1e zákona o spotrebnej
dani z minerálneho oleja, pričom podľa nej z logického a gramatického výkladu § 23 ods. 4
písm. a/ mala byť v prvom rade zvážená aplikácia § 23 ods. 4 písm. a/ bod 1a zákona
o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Ďalej namietala, že je to vždy práve odosielateľ, ktorý
reálne môže ovplyvniť a aj ovplyvňuje reálne množstvo prepravovaného MO.
Žalobkyňa ďalej namietala aj nesprávny výpočet uloženej pokuty, ktorá bola
vypočítaná, bez zohľadnenia všetkých zákonných ustanovení a skutočností podstatných
pre jej správne vyčíslenie. Poukazovala na to, že má v podstate nepretržite, teda aj v čase
predmetných prepráv mala zloženú zábezpeku vo výške 232.500,- Sk a správny orgán
pri určení výšky pokuty mal z výšky dane pripadajúcej na prepravované množstvo
minerálneho oleja minimálne odpočítať zostatok zábezpeky, nakoľko bola v časti pokrytá
aj zábezpeka na daň na minerálny olej, ktorý sa prepravoval v pozastavení dane.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, že žalobkyňa
sa pridržiava tvrdení a námietok, ktoré uviedla už v žalobe a s ktorými sa súd vysporiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 20916/2007 zo dňa 25.01.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného
úradu Trnava č. 2172/2007-5831 zo dňa 16.01.2007 o uložení pokuty vo výške 274.077,- Sk
za nezloženie zábezpeky na daň podľa § 23 ods. 4 v spojení s odsekom 5 písm. a/ bod 1e
zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom od 01.05.2006
pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane dňa 18.04.2004 v množstve 31.652 litrov,
dňa 22.06.2005 v množstve 31.228 litrov a dňa 06.09.2005 v množstve 31.629 litrov
z daňového skladu S., a. s., V. v B. do daňového skladu L. P.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 2 ods. 1. písm. g/ zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja“) na účely tohto zákona
sa rozumie pozastavením dane daňový režim, v ktorom sa vznik daňovej povinnosti posunie
na deň uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom
do 30.04.2006, na minerálny olej, ktorý sa má prepravovať v pozastavení dane alebo ktorý
sa má prepravovať oslobodený od dane (§ 10 ods. 1), musí byť vždy zložená zábezpeka
na daň s výnimkou, ak sa má minerálny olej prepravovať potrubím alebo sa má priamo plniť
do bežných nádrží lietadiel alebo lodí na účely oslobodené od dane podľa § 10 ods. 1.
Zábezpeka na daň sa zloží najmenej vo výške dane pripadajúcej na množstvo prepravovaného
minerálneho oleja. Zloženie zábezpeky na daň na minerálny olej, ktorý sa má prepravovať
v pozastavení dane, sa nevyžaduje, ak zábezpeka na daň podľa § 22 ods. 1 je zložená v takej
výške, že pokrýva i zábezpeku na daň na minerálny olej, ktorý sa má prepravovať
v pozastavení dane.
Podľa § 23 ods. 4 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom
do 30.04.2006, na prepravu minerálneho oleja:
a/ v pozastavení dane zloží zábezpeku na daň
1. prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je
1a. odosielateľom (dodávateľom) na daňovom území,
1b. príjemcom (dovozcom) pri dovoze na daňové územie,
1c. odosielateľom (vývozcom) pri vývoze z daňového územia,
1d. príjemcom minerálneho oleja, ktorého vlastníkom sa stal štát podľa osobitného predpisu,
1e. príjemcom (odberateľom) na daňovom území, ak minerálny olej prepravovaný
v pozastavení dane (odsek 1 písm. a/) je v jeho vlastníctve,
2. dopravca namiesto odosielateľa, ak sa tak dohodli a colný úrad s tým súhlasil,
b/ oslobodeného od dane zloží zábezpeku na daň užívateľský podnik, ktorý je odberateľom
na daňovom území, pri dovoze príjemcom (dovozcom) na daňové územie.
Podľa § 42 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom
do 30.04.2006, právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá porušila ustanovenia § 23 ods. 3,
§ 24 ods. 6 alebo § 31 ods. 2 písm. b/ uloží colný úrad pokutu vo výške dane pripadajúcej
na množstvo prepravovaného minerálneho oleja.
Podľa § 42 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom
od 01.05.2006, právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá porušila ustanovenia § 23 ods. 4,
§ 24 ods. 6 alebo § 31 ods. 2 písm. b/, uloží colný úrad pokutu vo výške 20% dane
pripadajúcej na množstvo prepravovaného minerálneho oleja.
Podľa § 46b ods. 7 zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom
od 01.05.2006, konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené k 30. aprílu 2006 sa ukončí
podľa ustanovení zákona v znení účinnom od 01. mája 2006 a na pokuty sa vzťahuje § 42
zákona v znení účinnom od 01. mája 2006, ak je takto určená výška pokuty pre právnickú
alebo fyzickú osobu priaznivejšia.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že sa možno stotožniť
s právnym názorom žalovaného i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pre doplnenie názoru
krajského súdu vo vzťahu k § 23 ods. 4 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja
uvádza, že predmetné ustanovenie síce alternatívne vypočítava subjekty, ktoré sú povinné
zložiť zábezpeku, avšak so zreteľom na rozdielne skutkové podmienky uvedené v bodoch 1a/
až 1e/ je zrejmé, že nejde o vymedzenie subjektov v poradí, v akom nesú zodpovednosť
za zloženie zábezpeky. Žalobca nepopiera, že sa stal vlastníkom prepravovaného minerálneho
oleja dodanom v mieste plnenia (S., a. s., B.). Ako vlastník tovaru je podľa § 23 ods. 1 písm.
a/ bod 1e zákona, preto zodpovedný za zloženie zábezpeky. Iný výklad predmetného
ustanovenia zákona najvyšší súd, rovnako ako krajský súd, nepovažuje za logický
a systematický. Navyše, podľa § 23 ods. 1 písm. a/ bod 1a zákona o spotrebnej dani
z minerálneho oleja, ak je subjektom povinným zložiť zábezpeku „odosielateľ (dodávateľ) na
daňovom území“, mala žalobkyňa charakterizovať jeho činnosť počas uskutočnenej prepravy
ako odosielateľa (dodávateľa) motorového oleja, čo však zrejme nemohla vyjadriť, keďže
prepravovaný minerálny olej už bol vlastníctvom žalobkyne a ani jeho prepravu
nezabezpečoval odosielateľ (dodávateľ). Najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 23 ods.
3 vety prvej zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom do 30.04.2006,
zdôrazňuje tiež zákonnú podmienku pre výnimku zo zloženia zábezpeky, a tou je „priame
plnenie do bežných nádrží lietadiel“. Vzhľadom na skutkové zistenie o uskutočnenej preprave
minerálneho oleja autocisternou, je zjavné, že minerálny olej nebol dodávateľom plnený do
nádrží lietadiel „priamo“. Žalobkyňou uvedené otázky, či je také plnenie vôbec technicky
možné, najvyšší súd nepovažuje za relevantné a nemôžu spochybniť skutkové zistenie, že
nebola splnená zákonom stanovená podmienka pre výnimku zloženia zábezpeky.
Pokiaľ žalobca namietal spôsob výpočtu uloženej pokuty, odvolací súd sa stotožňuje
s výkladom žalovaného, že pokuta bola uložená a vypočítaná v súlade so zákonom vo výške
20 % dane pripadajúcej na množstvo prepravovaného minerálneho oleja (§ 42 ods. 6 zákona
č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.06.2006).
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti odvolací súd
dospel k záveru, že v preskúmavanej veci colné orgány skutkový stav veci zistili
v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver, pričom nebola
zistená ani nezákonnosť ich postupu. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.
Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, s ktorými
by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie súc viazaný
aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)
považoval námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu
za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa
v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli
a ani mu zo zákona náhrada trov konania neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková