5 Sžf 58/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. M., bytom v J. č. X., zastúpeného advokátom JUDr. L. C., R., H. č. X., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová č.13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/6049-29971/2006/992517-r zo dňa 25.apríla 2006 o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. 6S 12/2007-23 zo dňa 13. júna 2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. 6S 12/2007-23 z 13. júna 2008   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobou zo dňa 30.6.2006 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/6049-29971/2006/992517-r zo dňa 25.4.2006, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu v Rožňave č.728/230/631/06/Gas. zo dňa 9.1.2006 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za obdobie november 1998 v sume 460.000,-- Sk.

Podaním uvedenej žaloby žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie o žalobe proti rozhodnutiu orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky vo výške 10.000,--Sk splatný dňom vzniku poplatkovej povinnosti (§ 5 ods. l písm. a/, § 6, § 8 ods. l, § 18 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položka 10 písm. e/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, v znení účinnom do 30.6.2007).

Vzhľadom k tomu, že žalobca spolu so žalobou poplatok nezaplatil, súd ho výzvou zo dňa 20.4.2007 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku v 15-dňovej lehote od doručenia výzvy a zároveň ho poučil o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku.

Žalobca v stanovenej lehote súdny poplatok nezaplatil, preto súd uznesením zo dňa 24.5.2007 č.k. 6S/12/2007-12 podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie o žalobe zastavil.

Žalobca dňa 8.6.2007 doručil súdu odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania, v ktorom požiadal o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., pričom poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a zlé osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery, ako aj na výšku súdneho poplatku, ktorý je povinný zaplatiť.

V zmysle výzvy krajského súdu žalobca predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého krajský súd zistil, že čistý príjem žalobcu za rok 2007 bol 193.951,-Sk, za posledné tri mesiace roku 2008 mal príjem 17.513,--Sk (2/2008), 15.238,--Sk (3/2008), 15.238,--Sk (4/2008). Keďže zistený príjem trojnásobne presahuje sumu životného minima stanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

V odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu žiadal žalobca zrušiť uznesenie buď preto, že súd neskúmal všetky okolnosti majúce vplyv na napadnuté rozhodnutie alebo pre nedostatok dôvodov. Namietal, že súd neskúmal, aké výdavky musí vynaložiť na to, aby zistený príjem dosiahol, že má vyživovacie povinnosti na dvoch synov, manželku a jej matku, s ktorou bývajú v spoločnej domácnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec v rozsahu dôvodov odvolania a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. tak, že podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobca predložil vyplnené a príslušným orgánom potvrdené „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“. V časti II. tohto potvrdenia žalobca uviedol svoj príjem, v časti III. a IV. deklaroval, že nemá príjmy z iných zdrojov ani majetok väčšej ceny a v časti V. o zárobkových a majetkových pomeroch manželky žiadateľa, v časti VI. záväzky (vyživovacie povinnosti) a VII. o iných okolnostiach, ktoré by mohli vplývať na oslobodenie, nič neuviedol.

Krajský súd predložené potvrdenie posúdil a dospel k záveru, že deklarované pomery žalobcu neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože zaplatením súdneho poplatku by sa žalobca neocitol v hmotnej núdzi v zmysle predpisov o životnom minime.  

Keďže ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. nezakotvuje účastníkovi nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov, ale priznanie takéhoto nároku závisí najmä od zistených pomerov, je v záujme účastníka uviesť všetky skutočnosti, ktoré by mohli na oslobodenie vplývať.  

Odvolací súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia posúdil uznesenie krajského súdu z pohľadu vznesených námietok a s vyhodnotením pomerov žalobcu vyplývajúcich z predloženého potvrdenia sa stotožnil.

Žalobca totiž v potvrdení neuvádza žiaden majetok väčšej ceny, ale ani žiadne záväzky, a tak otázku zaplatenia súdneho poplatku bolo potrebné posúdiť vo vzťahu k dosiahnutému príjmu. Z preukázanej výšky príjmu neboli ani podľa názoru odvolacieho súdu v prípade zaplatenia stanoveného poplatku ohrozené náklady výživy žalobcu.

Odvolací súd k uvedenému záveru dodáva, že žalobca ani k odvolaniu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o skutočnostiach, na ktoré krajský súd mal prihliadnuť, keďže by mali vplyv na rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd potom práve s poukazom na fakultatívnosť tohto nároku nezistil žiadne pochybenie v postupe krajského súdu.

Námietky žalobcu tak odvolací súd neuznal za dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. a § 250ja ods. 4 O.s.p. potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok   (§ 246c O.s.p.).

V Bratislave 22.augusta 2008

JUDr. Anna Elexová v.r., Za správnosť vyhotovenia:   predsedníčka senátu Anna Koláriková