Najvyšší súd  

5Sžf/5/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu P. N., podnikateľa, so sídlom v N., IČO X., zastúpeného JUDr. F. K., advokátom AK so sídlom v D., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/5367-29678/2010/993168-r z 12. marca 2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/106/2010-42 zo 14. decembra 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/106/2010-42 zo 14. decembra 2010   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 77,29 eura k rukám právneho zástupcu JUDr. F. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/5367-29678/2010/993168-r z 12. marca 2010, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Námestovo č. 658/320/72973/09/Fod zo dňa 09. decembra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č. 658/320/72973/09/Fod zo dňa 09. decembra 2009 zamietol podľa § 52 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o správe daní“) žiadosť žalobcu o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Námestovo č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007 z dôvodu vecných nedostatkov žalobcom predloženého plnomocenstva ako nového dôkazu, ktorý mal podľa žalobcu odôvodňovať obnovu konania, ako aj s poukazom na to, že žalobca nepreukázal faktické vykonanie fakturovaných prác obchodnou spoločnosťou L., s. r. o., rovnako nepreukázal, že finančné prostriedky skutočne vyplatil oprávneným zástupcom spoločnosti L., s. r. o.. Správny orgán prvého stupňa argumentoval tiež rozpormi vo výpovediach žalobcu

ohľadne identity osoby J. J. a následne pána K., s ktorým dojednával obchodné záležitosti súvisiace s obchodnou spoločnosťou L., s. r. o., a predovšetkým správny orgán dospel k záveru, že nie je splnená podmienka na obnovu konania v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/

zákona o správe daní v tom smere, že plnú moc udelenú p. K. by nemohol daňový subjekt použiť počas daňovej kontroly bez vlastného zavinenia, pretože ak konal s p. K., ten sa musel preukázať oprávnením konať za spoločnosť L., s. r. o., D.. Nakoľko žiadosti o obnovu konania nebol predložený žiadny iný dôkaz podľa správcu dane plnomocenstvo nemalo vplyv na skutočnosti zistené pri daňovej kontrole, a nie je preto dôvod na obnovu konania. Druhostupňový správny orgán sa stotožnil so závermi vyslovenými Daňovým úradom v Námestove a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

1) novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo,

2) možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, a

3) nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania. V prípade prvej podmienky sa krajský súd nestotožnil so záverom správcu dane,

že predložené plnomocenstvo nie je novým dôkazom. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca ani raz v priebehu základného administratívneho konania neuviedol, že mu niekto plnú moc odovzdal, ukázal, resp. že vedel o jej existencii. Na tento dôkaz sa žalobca prvýkrát odvolal až po právoplatnom skončení daňového konania (03. mája 2007), a to v návrhu na jeho obnovu (10. augusta 2007), v ktorom uvádza, že k získaniu plnej moci došlo pri náhodnom stretnutí žalobcu s pánom K. v Bratislave (nakoľko v mieste bydliska ho nevedel kontaktovať, pretože pán K. vykonáva práce po celom území Slovenska ako aj v zahraničí) v mesiaci júl 2007 v Bratislave. Z uvedeného vyplýva, že ide o dôkaz svojím charakterom nový. Konštrukcia správneho orgánu nemá podľa krajského súdu oporu v skutkových zisteniach, správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že pán K. je jeho rovesník, ktorého dlhodobo pozná z rodnej obce, preto mu dôveroval a zastupovanie si nepreveroval. Nie je zrejmé, prečo správny orgán nereagoval na žalobcom uvádzané tvrdenia, ale vychádzal zo záveru, že plná moc musela byť žalobcovi ukázaná alebo odovzdaná, keď to nikto netvrdí a nevyžaduje to ani príslušná právna norma. K úspešnému vylúčeniu tohto pojmového znaku predmetného dôkazu by zo strany správneho orgánu došlo,

pokiaľ by preukázal, že tvrdenie žalobcu, že plnú moc získal až po skončení daňového konania, sa nezakladá na pravde; správny orgán však tejto skutočnosti nevenoval pozornosť. Pri vymedzení druhého pojmového znaku krajský súd vychádzal z gramatického výkladu pojmu „možnosť“, t. j., že použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech žalobcu v obnovenom konaní, relevantná je len potencionalita možnosti vplyvu na výrok rozhodnutia. Táto je podľa názoru krajského súdu nesporne daná, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu je založené výlučne na okolnosti zastupovania obchodnej spoločnosti L., s. r. o., a potvrdenie obsahu plnej moci (ktorá nebola časovo obmedzená, t. j. mohla sa vzťahovať na predmetné obdobie dodania stavebných prác, nikdy nebolo tvrdené jej vypovedanie) zvýrazneného účinkami notársky overeného podpisu (§ 56 ods. 1 písm. b/ zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon č. 323/1992 Zb.“) mení hodnotenie skutkového stavu prezentované v odôvodnení dodatočného platobného výmeru. Povinnosťou správneho orgánu bolo len vyhodnotiť, či v prípade ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv na meritum veci alebo nie. Namiesto uvedeného však správny orgán posudzoval plnú moc obsahovo z hľadiska náležitostí (ktoré zákon ani nevyžaduje) a nie z hľadiska jej možného vplyvu na relevantnú okolnosť daného prípadu. Uvedený znak neznamená, že obnovené konania musí byť založené len na tomto dôkaze, naopak, v novom konaní má byť vykonané

plnohodnotné dokazovanie. Je však nesporné, že predložená plná moc len potvrdzuje tvrdenia žalobcu, že konal s pánom K. ako zástupcom spoločnosti L., s. r. o., a ako dôkaz môže (ale nemusí) priniesť úspech žalobcovi v merite veci – vo veci určenia výšky dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťroku 2005. V prípade tretieho bodu krajský súd uviedol, že správny orgán žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia až po právoplatnom skončení základného konania. V pôvodnom konaní žalobca vychádzal z toho, že pána K. poznal, spoliehal sa na neho a nepožadoval preukázanie splnomocnenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia správneho orgánu krajský súd poukázal aj na nesprávnosť citácie ustanovenia § 9 ods. 3 až ods. 5 zákona o správe daní zo strany správneho orgánu. Citované ustanovenie sa vzťahuje na zastupovanie v samotnom daňovom konaní (o ktoré v predmetnej veci nejde) a nie na zastupovanie medzi fyzickými a právnickými osobami navzájom. Všeobecná právna úprava zastupovania fyzických a právnických osôb nestanovuje explicitný prejav splnomocnenej osoby o tom,

že splnomocnenie prijíma ako obligatórnu súčasť plnej moci (jednostranného právneho úkonu), preto vyžadovanie tohto prejavu vôle zo strany správneho orgánu nemá oporu v zákone, navyše jeho doplnenie ex post do právneho úkonu, ktorého obsah bol daný pri jeho

podpísaní, je z hľadiska princípov dokazovania nelogické. Krajský súd žalovanému tiež vytkol „operatívne zisťovanie“ skutočností formou výsluchu p. J., o ktorom žalobcu neinformoval. Podľa názoru krajského súdu išlo o nadbytočný úkon, ktorý nesmeroval k preukázaniu vyššie vymedzených základných znakov rozhodných v prvej fáze konania o obnove konania. Skutočnosť, či pán J. plnú moc podpísal, prípadne skúmanie pravosti jeho podpisu na plnej moci, má byť predmetom až obnoveného konania. Preto takýto postup správcu dane je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom. O náhrade trov krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v sume 66,- eura ako hotový výdavok predstavujúci zaplatený súdny poplatok v kolkoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa, zmeny rozsudku krajského súdu a zamietnutia žaloby. Poukázal na to, že v predmetnej právnej veci nebol daný dôvod na obnovu daňového konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/ ani podľa písm. b/ zákona o správe daní. Žalovaný bol podľa svojho názoru oprávnený

vykonať dokazovanie a žiadať doplnenie splnomocnenia o prejav vôle splnomocnenej osoby (čo žalovaný považuje za preverenie predloženého splnomocnenia). Správca dane je oprávnený posúdiť vplyv nového dôkazu na výsledok doterajšieho konania ako aj skutočnosť, či takýto nový dôkaz nemohol byť v doterajšom konaní uplatnený bez zavinenia žalobcu. Opätovne poukázal na § 9 ods. 3 zákona o správe daní a ďalej uviedol, že nakoľko malo ísť o nový dôkaz, ktorý bol jednostranným prejavom vôle, mohol sa k tomuto splnomocneniu vyjadriť len splnomocniteľ (J.), ktorý ho mal udeliť. Zápisnica o tomto zisťovaní bola spísaná v miestne trvalého bydliska J. J., išlo o operatívne zisťovanie v rámci správy daní, o ktorom ani nebolo možné vopred žalobcu informovať. Žalovaný trval na tom, že žalobca mohol plnú moc predložiť už v pôvodnom konaní, preto nejde o nový dôkaz odôvodňujúci obnovu konania. Žalovaný sa zameral na vyhodnotenie obsahu predloženej listiny vo vzťahu ku konaniu, voči ktorému bol návrh na povolenie obnovy konania podaný. Správca dane správne vyhodnotil, že tento dôkaz nemá podstatný vplyv na konanie, lebo samotná existencia predloženej listiny ešte vôbec nedokazuje, že sporné stavebné práce boli naozaj aj vykonané spoločnosťou L., s. r. o.. Podľa žalovaného

plnomocenstvo nemá vplyv na meritum veci. Jeho povinnosťou nebolo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry bez vlastného zavinenia, pretože p. K. poznal. Preukázanie toho, že dôkaz nemohol byť predložený už v čase výkonu daňovej kontroly bez zavinenia žalobcu, je povinnosťou žalobcu a nie správneho orgánu.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Podľa jeho názoru správne orgány nesprávne pochopili inštitút plnomocenstva a neprimerane nad mieru ustanovenú zákonom zaťažovali žalobcu, keď sa v rámci konania o povolení obnovy konania zamerali na preskúmanie náležitostí novopredloženého dôkazu – plnej moci a od žalobcu požadovali doplnenie plnej moci o úradne osvedčený podpis splnomocnenej osoby a o písomný prejav vôle splnomocnenej osoby, že plnú moc prijíma v zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa týka len zastupovania v daňovom konaní, a nie v podnikateľskom styku medzi podnikateľmi, preto nemusí spĺňať náležitosti podľa § 9 ods. 3 zákona o správe daní. Správny orgán odôvodňuje nesplnenie podmienky v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní tým, že konať v mene spoločnosti možno iba na základe predloženia plnej moci vystavenej splnomocniteľom – toto tvrdenie však nemá oporu v platnom práve, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že obchodná spoločnosť môže byť za určitých predpokladov viazaná aj právnymi úkonmi osôb, ktoré konajú bez plnej

moci, alebo právnymi úkonmi osôb, ktoré síce konajú na základe plnej moci, ale svojimi úkonmi prekročia rozsah oprávnenia. Poukázal aj na nesprávny postup správcu dane, keď vykonal dokazovanie a vypočul svedka (J. J.), o čom žalobcu neupovedomil. Vykonanie dôkazu v tomto štádiu konania je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 29 ods. 1, § 1a písm. d/ zákona o správe daní, správny orgán nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Žiline vyjadrený v rozsudku č. k. 21S/63/2008-69, keď v prvej fáze konania o obnove konania sa mal správny orgán obmedziť na zisťovanie, či je možné obnovu konania pripustiť, či boli splnené predpoklady na obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona o správe daní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať

úspech.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) z obsahu súdneho spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že Daňový úrad Námestovo dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007 vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty(ďalej aj „DPH“) za I. štvrťrok 2005 v sume 72.073,- Sk (2.392,39 eura). Uvedený platobný výmer bol doručovaný žalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom pošty Námestovo 1, pričom žalobca si túto zásielku v odbernej lehote neprevzal. Správca dane považoval zásielku za doručenú uložením; dodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť 03. mája 2007 a vykonateľnosť 19. mája 2007. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, či správca dane zisťoval podmienky pre vznik fikcie doručenia podľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní (ktorá má vplyv na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru), teda že:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdržiava,

- doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu

doručiť v určený deň a hodinu,

- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.

Žalobca podal 10. augusta 2007 návrh na obnovu konania skončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007. Dôvodil, že v čase prebiehajúcich daňových kontrol nevedel preukázať svoje tvrdenia ohľadne skutočnosti, že J.K., s ktorým rokoval, bol splnomocnený spoločnosťou L., s. r. o., na všetky uzatvárané úkony, o ktorých mal mať konateľ uvedenej spoločnosti J. J. podrobné informácie. Správca dane nevykonal výsluch svedka J.K.. Žalobca stretol J.K. v júli 2007 v Bratislave, kedy mu tento odovzdal plnú moc (originál), ktorú mu 25. septembra 2003 udelil konateľ spoločnosti L., s. r. o., J. J., pričom jeho podpis je na plnej moci úradne overený notárom. Skutočnosť, kedy sa žalobca dozvedel o dôvodoch obnovy konania, sa dá preukázať výsluchom svedka J.K.. K návrhu na obnovu konania predložil aj splnomocnenie a generálnu plnú moc zo dňa 25. septembra 2003, ktorú J.K., r. č. X., trvale bytom B., udelil J. J., r. č. X., trvale bytom Z.Z., konateľ spoločnosti L., s. r. o., N.D., IČO X.. Plná moc sa vzťahovala na všetky právne úkony na úradoch, súdoch, pred orgánmi štátnej správy a všetkých inštitúciách, v mene spoločnosti, na nadobúdanie a prevádzanie majetku, na preberanie podaní, na

podpisovanie všetkých právnych úkonov. Podpis J. J. je overený notárkou JUDr. H. M. v Dolnom Kubíne dňa 25. septembra 2003, pričom notárka zistila totožnosť J. J. zákonným

spôsobom a tento splnomocnenie pred notárkou aj vlastnoručne podpísal. Osvedčenie o pravosti podpisu je zaregistrované v Centrálnom registri osvedčených podpisov pod č. O 810070/2003.

Správca dane (Daňový úrad Námestovo) žalobcu vyzval na doplnenie originálu splnomocnenia vydaného na meno J.K., r. č. X., trvale bytom B.. Žalobca originál plnej moci žalovanému predložil.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania č. 658/320/51840/2007/Gav zo dňa 20. septembra 2007 vyplýva, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo v Z., č. d. X., teda v mieste trvalého bydliska J. J., konateľa spoločnosti L., s. r. o., po telefonickom rozhovore 19. septembra 2007. Na ústne pojednávanie nebol žalobca predvolaný ani o ňom nebol dodatočne správcom dane informovaný. J. J. uviedol, že J.K. plnú moc neudelil a podľa jeho názoru ju J.K. ani neprijal, lebo sa na nej nenachádza jeho podpis. Dňa 25. septembra 2003 nebol na notárskom úrade JUDr. M. v Dolnom Kubíne (zápisnica je z 20. septembra 2007, pozn. súdu). J.K. J. J. neinformoval, aké úkony na základe plnej moci vykonal, ani aké doklady na základe

nej podpisoval, žiadne doklady mu neodovzdal. J. J. nevedel uviesť, kto za roky 2004, 2005 viedol daňové účtovníctvo za firmu L., s. r. o., on nikoho nepoveril na vedenie účtovníctva v rokoch 2004, 2005, nevedel ani uviesť, kto podal daňové priznanie. J.K. naposledy videl v januári 2003. Najvyšší súd poukazuje na to, že J. J. bol od 15. augusta 2002 do 28. septembra 2010 jediným konateľom spoločnosti L., s. r. o., a o týchto dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa spoločnosti L., s. r. o., mal mať vedomosť.

Na základe týchto skutočností Daňový úrad Námestovo rozhodol o zamietnutí žiadosti o obnovu konania ukončeného právoplatným dodatočným platobným výmerom č. 658/230/17249/07/Pitz zo dňa 28. marca 2007.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožniac sa so správnosťou zistení a ako aj s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu (§ 219 ods. 2 OSP) k námietkam žalovaného vzneseným v odvolaní uvádza nasledovné:

Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania:

1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania,

2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.

V predmetnej právnej veci ide o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Krajský súd preto správne poukázal na to, že správny orgán zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. Správca dane rovnako aj žalovaný pochybili, pretože prakticky spojili obidve štádiá obnovy konania do jedného, čo zákon o správe daní ani právna teória nepripúšťajú. Ak už správca dane vykonal dokazovanie (v mieste trvalého bydliska J. J. po

predchádzajúcom telefonickom rozhovore s ním) mal o jeho vykonaní prípadne výsledku upovedomiť aj žalobcu. Absenciou tohto postupu správca dane ako aj žalovaný porušili práva žalobcu, ktoré mu právny poriadok poskytuje (§ 2 ods. 2, ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., čl. 2 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Navyše, správca dane rovnako aj žalovaný v súvislosti so splnomocnením medzi spoločnosťou L., s. r. o., a J.K. nesprávne poukazujú na ustanovenie § 9 zákona o správe daní. Ako správne uviedol už krajský súd, toto ustanovenie sa vzťahuje na daňové konanie a nie na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi pri ich podnikateľskej činnosti. V takom prípade je nevyhnutné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho zastúpenie na základe plnej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s krajským súdom považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane ani žalovaný sa nezaoberali skutočnosťou, že podpis J. J. na plnej moci udelenej J.K. je úradne overený notárkou v zmysle zákona č. 323/1992 Zb.. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 citovaného zákona legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine

uznala pred ním za vlastný. Táto skutočnosť nebola správcom dane ani žalovaným vyvrátená (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb., § 134 OSP). Za vyvrátenie prezumpcie pravdivosti údajov uvedených v osvedčení o pravosti podpisu J. J. nemožno považovať len jeho vyjadrenie, že podpis nie je jeho aj keď je úradne overený – táto skutočnosť nebola ničím overená,

preukázaná (napríklad prostredníctvom vypočutia notárky, ktorá osvedčila pravosť podpisu J. J., grafologickým skúmaním podpisu J. J., prípadne na základe výsledku trestného stíhania). Dokazovanie ohľadom spochybňovania pravosti podpisu je možné vykonať až v druhom štádiu konania o obnove, t. j. v novom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 57 eur a jeden paušál v sume 7,41 eura, plus daň 20 % z pridanej hodnoty v sume 12,88 eura, spolu 77,29 eura, v zmysle vyčíslenia právnym zástupcom zo dňa 26. septembra 2011 (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu JUDr. F. K. (§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) do troch dní.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

V Bratislave 29. septembra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková