Najvyšší súd
5Sžf/47/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti R., s. r. o., so sídlom v B.B.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Š., s. r. o., so sídlom v B.B., proti žalovanému
Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9897-74747/2009/991031-r z 20.
júla 2009, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v B., č. k. 2S/188/2009-57 z 25. mája 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B., č. k. 2S/188/2009-57 z 25. mája 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2
písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
I/222/9897-74747/2009/991031-r zo dňa 20. júla 2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
B. II č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňový správny orgán dodatočným platobným výmerom
č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009 vyrubil žalobkyni v zmysle § 44 ods. 6
písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného
(ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume
14.203,01 eura. Žalovaný na základe odvolania podaného žalobkyňou napadnutým
rozhodnutím zmenil výšku vyrubeného rozdielu DPH na sumu 11.935,30 eura.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa kúpnou zmluvou č. V-
5225/07 predala pozemkovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. P., zapísanú v katastri
nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v B., Správy katastra pre Hlavné mesto SR B., pozemok –
parcela registra „C“ parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere 563 m² kupujúcemu obchodnej
spoločnosti U., s. r. o. B. za dohodnutú kúpnu cenu 2.250.000,- Sk. Z dôvodu, že predávajúca z predanej pozemkovej nehnuteľnosti, ktorá v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňa
podmienky stavebného pozemku, ktorý nie je oslobodený od dane v zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“), daň nezaplatila, žalovaný túto daň v sume 14.203,01 eura vyrubenú
dodatočným platobným výmerom správcom dane upravil v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH
na sumu 11.935,30 eura.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v danom prípade
nejde o pozemok zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie
na jeho zastavanie a tiež nebolo sporné, že v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani
schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok parc. č. X. v k. ú. P..
Krajský súd uviedol, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie
podanej Mestskou častou P., z ktorej vyplýva iba to, že podľa Územného plánu Hlavného
mesta SR B. je pozemok súčasťou územia určeného na funkčné využitie pre občiansku
vybavenosť. Krajský súd tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predmetný pozemok
je súčasťou územia určeného na funkčné využitie na občiansku vybavenosť, avšak je toho
názoru, že z tejto informácie jednoznačne nevyplýva, že predmetný pozemok prestavuje časť
územia určenú Územným plánom Hlavného mesta SR B. na zastavanie. Územný plán
Hlavného mesta Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) B. totiž nie je tak konkrétny, aby
označoval ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom, v ktorom sú vyznačené jednotlivé parcely, ktoré možno zastavať je územný
plán zóny, avšak tento v čase predaja predmetného pozemku vypracovaný nebol. Krajský súd
súčasne poukázal aj na to, že územno-plánovacia informácia podaná Magistrátom Hlavného mesta SR B. v závere upozorňuje na potrebu, záver investora ešte overiť, či predmetná parcela
je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia. Uviedol
tiež, že predávajúci pri predaji pozemku môže vychádzať len z dokumentov, ktoré sú
všeobecne dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisu jednoznačný záver, že by išlo
o stavebný pozemok nevyplýva. Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že
správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a ich záver o tom, že ide o predaj staveného pozemku, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty za
predčasný.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 66 eur za zaplatený súdny
poplatok. Trovy právneho zastúpenia žalobkyni nepriznal, nakoľko si ich právny zástupca
neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc
sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.
Poukázal na to, že predmetná vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne,
a preto rozsudok nie je v súlade so zákonom. Uviedol, že správne orgány sa pri rozhodovaní
opierali o skutočnosti zistené v rámci kontroly, t. j. o kúpno-predajnú zmluvu medzi
predávajúcim (žalobkyňou) a kupujúcim (obchodnou spoločnosťou U., s. r. o.) a o písomné
stanovisko Hlavného mesta SR B.. Uviedol, že v prípade posúdenia charakteru pozemku
okrem pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a pozemku zastavaného
stavbou je dôležité posúdenie obce, či predmetný pozemok je určený územným plánom zóny
na zastavanie. Zo stanoviska Mestskej časti B. - P. vyplynulo, že predmetný pozemok je
územnom pláne obce alebo zóny určený na zastavanie. Na základe týchto skutočností si
správne orgány urobili úsudok, že pri predaji pozemkovej nehnuteľnosti sa jednalo o stavený
pozemok, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods.1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení a § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta
prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/9897-74747/2009/991031-r zo dňa 20. júla 2009, ako aj rozhodnutie
Daňového úradu B. II č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009, pričom rozhodujúcim
pre posúdenie bolo, či v prípade pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľnosti
Katastrálneho úradu v B., Správa katastra pre hlavné mesto SR B., ako pozemok – parcela registra „C“ parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere 563 m², ktorá je predmetom kúpnej
zmluvy č. X., vklad ktorej bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR B. pod č.
V 5305/05 ide o pozemok stavebný.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti
vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené
po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby
alebo po piatich rokoch odo dňa začatia urania stavby platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie
uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.
Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem
dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje
sa na jeho dodanie odsek 1.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pojem stavebný pozemok
nedefinuje, avšak v ustanovení § 38 ods. 1 odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1975
Zb. stavebný zákon.
Podľa 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia
určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.
Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok,
ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo
lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) mal z obsahu súdneho
spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že nebolo sporným,
že predmetná pozemková nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 563 m², ktorá je predmetom
vyššie označenej kúpnej zmluvy, je v katastri nehnuteľnosti na LV č. X. pre k. ú. P. zapísaná
ako „ostatné plochy“. Ďalej nebolo sporné, že predmetný pozemok nie je zastavaný stavbou a ani, že naň nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. Taktiež nebola sporná ani
skutočnosť, že v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nebol
vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetný pozemok
parc. č. X. akokoľvek riešil.
Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že s poukazom na ustanovenia § 43h ods. 1
stavebného zákona, správca dane požiadal o súčinnosť Mestskú časť B. - P. ako aj Magistrát
Hlavného mesta Slovenskej republiky B.. Mestská časť B. P. uviedla, že podľa platného
Územného plánu Hlavného mesta SR B. je tento pozemok súčasťou územia určeného na
funkčné využitie územia na občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu
(kód 201), a že pozemok spĺňa podmienky stavebného pozemku. Magistrát Hlavného mesta
SR B. uviedol, že s poukazom na Územný plán Hlavného mesta SR B. rok 2007 v znení
zmien a doplnkov, parcela je súčasťou územia definovaného ako stabilizované územie, je
možné ho zastavať v súlade s tabuľkovou časťou Charakteristiky jednotlivých funkčných
plôch označených aj príslušným kódom začlenenia vo funkčnej štruktúre mesta podľa legendy
grafickej časti ÚPN. Záverom tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pre dané územie
nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na
zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné
v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastaviteľná, ako je
miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.
Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu správca dane ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie Mestskej časti B. P. zo dňa
16. marca 2009, z ktorej však vyplýva iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia
určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského
a nadmestského významu (kód 201). Z tejto informácie však nevyplýva bez akýchkoľvek
pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X. predstavuje časť územia určenú územným
plánom obce t. j. Hlavného mesta Slovenskej republiky B. na zastavanie. Územný plán
Hlavného mesta SR B. nie je dostatočne konkrétny, keďže neobsahuje ako stavebné pozemky
konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom obsahujúcim konkrétne
pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať je územný plán zóny,
ktorý však pre dané územie v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prijatý a teda ani schválený.
V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na územnoplánovaciu informáciu Magistrátu
Hlavného mesta Slovenskej republiky B., ktorá vo svojom závere uvádza, že keďže pre dané
územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací
podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na konkrétnu parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či je predmetná
parcela zastaviteľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.
S touto územnoplánovacou informáciou sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali napriek
tomu, že ju mali v čase rozhodovania k dispozícii.
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že predávajúci pri predaji môže
vychádzať len z dokumentov a informácii, ktoré sú dostupné, schválené a platné, pričom
z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade
ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z pridanej hodnoty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré
nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v B.
ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia
§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
nakoľko žalobkyňa síce bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania si neuplatnila,
a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková