Najvyšší súd  

5Sžf/47/2011

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti R., s. r. o., so sídlom v B.B.,

zastúpenej advokátskou kanceláriou Š., s. r. o., so sídlom v B.B., proti žalovanému

Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9897-74747/2009/991031-r z 20.

júla 2009, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v B., č. k. 2S/188/2009-57 z 25. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B., č. k. 2S/188/2009-57 z 25. mája 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2

písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.

I/222/9897-74747/2009/991031-r zo dňa 20. júla 2009, ako aj rozhodnutie Daňového úradu

B. II č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový správny orgán dodatočným platobným výmerom

č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009 vyrubil žalobkyni v zmysle § 44 ods. 6

písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného

(ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2007 v sume

14.203,01 eura. Žalovaný na základe odvolania podaného žalobkyňou napadnutým

rozhodnutím zmenil výšku vyrubeného rozdielu DPH na sumu 11.935,30 eura.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa kúpnou zmluvou č. V-

5225/07 predala pozemkovú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. P., zapísanú v katastri

nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v B., Správy katastra pre Hlavné mesto SR B., pozemok –

parcela registra „C“ parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere 563 m² kupujúcemu obchodnej

spoločnosti U., s. r. o. B. za dohodnutú kúpnu cenu 2.250.000,- Sk. Z dôvodu, že predávajúca z predanej pozemkovej nehnuteľnosti, ktorá v zmysle územno-plánovacej dokumentácie spĺňa

podmienky stavebného pozemku, ktorý nie je oslobodený od dane v zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o DPH“), daň nezaplatila, žalovaný túto daň v sume 14.203,01 eura vyrubenú

dodatočným platobným výmerom správcom dane upravil v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH

na sumu 11.935,30 eura.  

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že v danom prípade

nejde o pozemok zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie

na jeho zastavanie a tiež nebolo sporné, že v relevantnom čase nebol vypracovaný, a teda ani

schválený územný plán zóny, ktorý by riešil predmetný pozemok parc. č. X. v k. ú. P..

Krajský súd uviedol, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie

podanej Mestskou častou P., z ktorej vyplýva iba to, že podľa Územného plánu Hlavného

mesta SR B. je pozemok súčasťou územia určeného na funkčné využitie pre občiansku

vybavenosť. Krajský súd tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že predmetný pozemok

je súčasťou územia určeného na funkčné využitie na občiansku vybavenosť, avšak je toho

názoru, že z tejto informácie jednoznačne nevyplýva, že predmetný pozemok prestavuje časť

územia určenú Územným plánom Hlavného mesta SR B. na zastavanie. Územný plán

Hlavného mesta Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) B. totiž nie je tak konkrétny, aby

označoval ako stavebné pozemky konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom, v ktorom sú vyznačené jednotlivé parcely, ktoré možno zastavať je územný

plán zóny, avšak tento v čase predaja predmetného pozemku vypracovaný nebol. Krajský súd

súčasne poukázal aj na to, že územno-plánovacia informácia podaná Magistrátom Hlavného mesta SR B. v závere upozorňuje na potrebu, záver investora ešte overiť, či predmetná parcela

je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia. Uviedol

tiež, že predávajúci pri predaji pozemku môže vychádzať len z dokumentov, ktoré sú

všeobecne dostupné, schválené a platné, pričom z obsahu spisu jednoznačný záver, že by išlo

o stavebný pozemok nevyplýva.   Z uvedeného je podľa názoru krajského súdu zrejmé, že

správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a ich záver o tom, že ide o predaj staveného pozemku, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty za

predčasný.  

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,

že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 66 eur za zaplatený súdny

poplatok. Trovy právneho zastúpenia žalobkyni nepriznal, nakoľko si ich právny zástupca

neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc

sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol.

Poukázal na to, že predmetná vec bola po právnej a skutkovej stránke posúdená nesprávne,

a preto rozsudok nie je v súlade so zákonom. Uviedol, že správne orgány sa pri rozhodovaní

opierali o skutočnosti zistené v rámci kontroly, t. j. o kúpno-predajnú zmluvu medzi

predávajúcim (žalobkyňou) a kupujúcim (obchodnou spoločnosťou U., s. r. o.) a o písomné

stanovisko Hlavného mesta SR B.. Uviedol, že v prípade posúdenia charakteru pozemku

okrem pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie a pozemku zastavaného

stavbou je dôležité posúdenie obce, či predmetný pozemok je určený územným plánom zóny

na zastavanie. Zo stanoviska Mestskej časti B. - P. vyplynulo, že predmetný pozemok je

územnom pláne obce alebo zóny určený na zastavanie. Na základe týchto skutočností si

správne orgány urobili úsudok, že pri predaji pozemkovej nehnuteľnosti sa jednalo o stavený

pozemok, ktorý podlieha dani z pridanej hodnoty.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c

ods.1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja

ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení a § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta

prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/222/9897-74747/2009/991031-r zo dňa 20. júla 2009, ako aj rozhodnutie

Daňového úradu B. II č. 601/230/411/88/09/Puc zo dňa 05. mája 2009, pričom rozhodujúcim

pre posúdenie bolo, či v prípade pozemkovej nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľnosti

Katastrálneho úradu v B., Správa katastra pre hlavné mesto SR B., ako pozemok – parcela registra „C“ parc. č. X. – ostatné plochy vo výmere 563 m², ktorá je predmetom kúpnej

zmluvy č. X., vklad ktorej bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR B. pod č.

V 5305/05 ide o pozemok stavebný.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal   zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti

vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené

po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby

alebo po piatich rokoch odo dňa začatia urania stavby platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie

uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem

dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje

sa na jeho dodanie odsek 1.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pojem stavebný pozemok

nedefinuje, avšak v ustanovení § 38 ods. 1 odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1975

Zb. stavebný zákon.

Podľa 43h ods. 1 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia

určená územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou.

Podľa § 43h ods. 2 stavebného zákona nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou

poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo súčasťou lesného pôdneho fondu, možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť za stavebný pozemok,

ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo

lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd) mal z obsahu súdneho

spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že nebolo sporným,

že predmetná pozemková nehnuteľnosť parc. č. X. o výmere 563 m², ktorá je predmetom

vyššie označenej kúpnej zmluvy, je v katastri nehnuteľnosti na LV č. X. pre k. ú. P. zapísaná

ako „ostatné plochy“. Ďalej nebolo sporné, že predmetný pozemok nie je zastavaný stavbou a ani, že naň nebolo vydané právoplatné územné rozhodnutie. Taktiež nebola sporná ani

skutočnosť, že v rozhodnom čase, t. j. v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy nebol

vypracovaný, a teda ani schválený územný plán zóny, ktorý by predmetný pozemok

parc. č. X. akokoľvek riešil.

Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, že s poukazom na ustanovenia § 43h ods. 1

stavebného zákona, správca dane požiadal o súčinnosť Mestskú časť B. - P. ako aj Magistrát

Hlavného mesta Slovenskej republiky B.. Mestská časť B. P. uviedla, že podľa platného

Územného plánu Hlavného mesta SR B. je tento pozemok súčasťou územia určeného na

funkčné využitie územia na občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu

(kód 201), a že pozemok spĺňa podmienky stavebného pozemku. Magistrát Hlavného mesta

SR B. uviedol, že s poukazom na Územný plán Hlavného mesta SR B. rok 2007 v znení

zmien a doplnkov, parcela je súčasťou územia definovaného ako stabilizované územie, je

možné ho zastavať v súlade s tabuľkovou časťou Charakteristiky jednotlivých funkčných

plôch označených aj príslušným kódom začlenenia vo funkčnej štruktúre mesta podľa legendy

grafickej časti ÚPN. Záverom tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pre dané územie

nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na

zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné

v následnej príprave zámeru investora overiť, či predmetná parcela je zastaviteľná, ako je

miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.

Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu správca dane ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali len z informácie Mestskej časti B. P. zo dňa

16. marca 2009, z ktorej však vyplýva iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia

určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského

a nadmestského významu (kód 201). Z tejto informácie však nevyplýva bez akýchkoľvek

pochybností, že predmetný pozemok parc. č. X. predstavuje časť územia určenú územným

plánom obce t. j. Hlavného mesta Slovenskej republiky B. na zastavanie. Územný plán

Hlavného mesta SR B. nie je dostatočne konkrétny, keďže neobsahuje ako stavebné pozemky

konkrétne pozemky s uvedením ich parcelných čísel. Dokumentom obsahujúcim konkrétne

pozemky s uvedením ich parcelných čísel, ktoré je možné zastavať je územný plán zóny,

ktorý však pre dané územie v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol prijatý a teda ani schválený.

V tejto súvislosti   najvyšší súd poukazuje na územnoplánovaciu informáciu Magistrátu

Hlavného mesta Slovenskej republiky B., ktorá vo svojom závere uvádza, že keďže pre dané

územie nie je spracovaná územnoplánovacia dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací

podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali zastavovacie podmienky na konkrétnu parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či je predmetná

parcela zastaviteľná, aká je miera jej zastavania a aké sú celkové podmienky jej využitia.

S touto územnoplánovacou informáciou sa správca dane ani žalovaný nevysporiadali napriek

tomu, že ju mali v čase rozhodovania k dispozícii.

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že predávajúci pri predaji môže

vychádzať len z dokumentov a informácii, ktoré sú dostupné, schválené a platné, pričom

z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že v danom prípade

ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z pridanej hodnoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v B.

ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia

§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

nakoľko žalobkyňa síce bola v konaní úspešná, ale náhradu trov konania si neuplatnila,

a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

V Bratislave 24. novembra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková