5Sžf/47/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A. – L., s. r. o., zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, G., proti odporcovi: Daňový úrad Kráľovský

Chlmec, Mierová č. 2, Kráľovský Chlmec, o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej moci, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 25. augusta 2010, č. k. 7S/11737/2010-25, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa a odporcu   o d m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o spojení veci vedenej na Krajskom

súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/11737/2010 a 7S/13859/2010 na spoločné konanie, ktoré  

sa bude viesť pod sp. zn. 7S/11737/2010. Súčasne v zmysle § 250v Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zakázal Daňovému úradu Kráľovský Chlmec pokračovať  

vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2009 a január 2010

na základe poverenia na výkon kontroly č. 738/320/13087/2009/Hvi zo dňa 16.07.2009

a poverenia na výkon kontroly č. 738/320/4715/10/Haj zo dňa 08.03.2010. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania do rúk advokáta JUDr. E. K., G., v sume

395,96 eura do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. V poučení rozhodnutia uviedol, že proti

tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne

v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ. S rozhodnutím  

sa neuspokojil ani odporca, ktorý odvolaním napadol všetky výroky rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP)

a dospel záveru, že odvolanie oboch účastníkov treba odmietnuť.

  Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

  Podľa § 244 ods. 5 veta prvá   OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane  

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích

správnych orgánov.

  Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

  Podľa § 246c ods. 1 veta druhá OSP opravný prostriedok je prípustný,  

len ak je to ustanovené v tejto časti.

  Konanie proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v piatej hlave

piatej časti OSP (§ 250v OSP), pričom v súlade s ustanovením § 250v ods. 8 OSP sa na toto

konanie použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti OSP iba subsidiárne.

Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

  Podľa § 250v ods. 6 OSP súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie,

a zároveň rozhodne o trovách konania.

  Podľa § 250v ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

  Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého opravný

prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti OSP  

a na ustanovenie § 250v ods. 7 OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade

zaoberal prípustnosťou odvolania v danej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia

účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu  

zo strany krajského súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho

prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2

poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu

o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie

(opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia

odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

  Rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy  

je v ustanovení § 250v OSP upravené ako celok a je konaním jednoinštačným. Keďže

ustanovenie § 250 ods. 7 OSP prípustnosť opravného prostriedku v konaní proti nezákonnému

zásahu orgánu verejnej správy celkom vylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky   musel

odvolanie navrhovateľa a odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá a s § 250v ods. 7 OSP odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné, napriek nesprávnemu poučeniu zo strany krajského súdu.  

  O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250v  

ods. 6 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďže účastníci neboli v konaní

úspešní a navyše odporcovi ani v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2010  

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková