5Sžf/47/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A. – L., s. r. o., zastúpeného JUDr. E. K., advokátom, G., proti odporcovi: Daňový úrad Kráľovský
Chlmec, Mierová č. 2, Kráľovský Chlmec, o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej moci, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 25. augusta 2010, č. k. 7S/11737/2010-25, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa a odporcu o d m i e t a.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o spojení veci vedenej na Krajskom
súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/11737/2010 a 7S/13859/2010 na spoločné konanie, ktoré
sa bude viesť pod sp. zn. 7S/11737/2010. Súčasne v zmysle § 250v Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zakázal Daňovému úradu Kráľovský Chlmec pokračovať
vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia máj 2009 a január 2010
na základe poverenia na výkon kontroly č. 738/320/13087/2009/Hvi zo dňa 16.07.2009
a poverenia na výkon kontroly č. 738/320/4715/10/Haj zo dňa 08.03.2010. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania do rúk advokáta JUDr. E. K., G., v sume
395,96 eura do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. V poučení rozhodnutia uviedol, že proti
tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne
v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ. S rozhodnutím
sa neuspokojil ani odporca, ktorý odvolaním napadol všetky výroky rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP)
a dospel záveru, že odvolanie oboch účastníkov treba odmietnuť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 5 veta prvá OSP súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích
správnych orgánov.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá OSP opravný prostriedok je prípustný,
len ak je to ustanovené v tejto časti.
Konanie proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy je upravené v piatej hlave
piatej časti OSP (§ 250v OSP), pričom v súlade s ustanovením § 250v ods. 8 OSP sa na toto
konanie použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti OSP iba subsidiárne.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 6 OSP súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie,
a zároveň rozhodne o trovách konania.
Podľa § 250v ods. 7 OSP proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého opravný
prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti OSP
a na ustanovenie § 250v ods. 7 OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade
zaoberal prípustnosťou odvolania v danej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia
účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu
zo strany krajského súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho
prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2
poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu
o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie
(opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia
odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
Rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
je v ustanovení § 250v OSP upravené ako celok a je konaním jednoinštačným. Keďže
ustanovenie § 250 ods. 7 OSP prípustnosť opravného prostriedku v konaní proti nezákonnému
zásahu orgánu verejnej správy celkom vylučuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky musel
odvolanie navrhovateľa a odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a s § 250v ods. 7 OSP odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné, napriek nesprávnemu poučeniu zo strany krajského súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 250v
ods. 6 OSP s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďže účastníci neboli v konaní
úspešní a navyše odporcovi ani v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková