UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mgr. P. P., R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/516069/2014/5131 zo dňa 24. novembra 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 34/2015-47 zo dňa 3. marca 2016, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalobca si písomným podaním zo dňa 22.07.2014 uplatnil nárok na náhradu ušlého zárobku za svoju účasť na svedeckej výpovedi, ktorej sa zúčastnil na základe predvolania Daňového úradu v Bratislave zo dňa 15.07.2014 v celkovej výške 1 630,- €. Správca dane uplatneniu nároku na náhradu ušlého zárobku nevyhovel.
Rozsudok krajského súdu napadol žalobca odvolaním. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok Krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že konajúci súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhoval aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovanému povinnosť nahradiť trovy celého súdneho konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, skúmal včasnosť podania odvolania, pričom zistil, že bolo podané oneskorene.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 57 ods. 2 veta druhá O.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu súdneho spisu krajského súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 20.04.2016. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 21.04.2016 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 05.05.2016 - štvrtok. Žalobca podal odvolanie osobne dňa 6.5.2016 - piatok, teda po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania.
Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalobcu ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia odvolacieho konania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.