UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti BARAVIN, s.r.o., so sídlom vo Veľkej Bare 5, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. februára 2012 č. 1040505/1/12100-41201/2012/5081, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/86/2012-69 z 3. apríla 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/86/2012-69 z 3. apríla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Uznesením č.k. 6S/86/2012-69 z 3. apríla 2014 Krajský súd v Košiciach (ďalej „krajský súd“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) konanie vo veci zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 66 € z 12. februára 2013 súdny poplatok nezaplatila.
Na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku podala žalobkyňa návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), o ktorom krajský súd rozhodol uznesením z 20. februára 2014 č.k. 6S/86/2012-62, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. marca 2013, tak, že žalobkyni oslobodenie nepriznal. Ani potom žalobkyňa súdny poplatok za žalobu nezaplatila.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobkyňa, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania odôvodnila výlučne skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré mali odôvodniť priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou z 3. mája 2012 domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia zo 16. februára 2012 č. 1040505/1/12100-41201/2012/5081, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 738/320/318-24089/11/Rem z 28. septembra 2011.
Krajský súd postupoval v súlade s § 10 ods. 1 ZSP a žalobkyňu, keďže nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, výzvou č.k. 6S/86/2012-46 z 12. februára 2013 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Súčasne ju poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Tento súdny poplatok žalobkyňa nezaplatila dodnes, ani po tom, ako jej krajský súd právoplatne nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ ZSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 10 ods. 1 ZSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala dôvody, ktoré nie sú v tu prejednávanej veci relevantné, pretože nedošlo k zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 OSP v spojení s § 250a OSP, ale z dôvodov podľa § 10 ods. 1 ZSP.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces.
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.