5Sžf/43/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu JUDr. I., bytom S., zastúpeného JUDr. Ivetou

Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/7524-45100/2010/992517-r zo 16. apríla

2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/13875/2010-41 z 08. júna 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. 7S/13875/2010-41 z 08. júna 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového

rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88650/09

z 09. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Žalovaný druhostupňovým správnym

rozhodnutím podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o správe daní a poplatkov“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] zamietol pre neodôvodnenosť

odvolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola žalobcovi

podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov uložená pokuta vo výške 299,90

eura z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) určenej správcom dane podľa

pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2001.

Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí

ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, že vo vzťahu

k žalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového

konania a zákonné podmienky na uloženie žalovanej pokuty boli splnené.

Odvolávajúc sa na obsah priloženého administratívneho spisu krajský súd konštatoval,

že žalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredložil doklady potrebné

na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumožnil vykonať daňovú kontrolu.

Z uvedeného dôvodu Daňový úrad Košice V postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6

zákona o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti použil

pomôcky a platobným výmerom č. 709/230/36932/06/ZIM z 03. novembra 2006 podľa § 44

ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie

obdobie december 2001 vo výške 63.416 Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 2.105,03

eura. Po neúspešnom využití riadneho opravného prostriedku žalobcom uvedený platobný

výmer nadobudol právoplatnosť dňa 02. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych

a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní

a poplatkov uložil žalobcovi pokutu vo výške 299,90 eura z rozdielu vyššie uvedenej

pomôckami zistenej daňovej povinnosti.

Z obsahu žalobou napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd preveril

procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa

pomôcok a zistil, že žalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane

č. 709/230/36932/06/ZIM z 03. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania žalovaný rozhodnutím č. I/223/12658-77388/2007/992517-r z 12. októbra 2007 odvolanie

žalobcu podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho

neodôvodnenosť.

Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah

ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, prvostupňový súd

konštatoval, že existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH

za mesiac december 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloženie pokuty z rozdielu

dane.

Žalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok

určenej dane s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

118/2008 zo dňa 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,

prvostupňový súd posúdil ako pre danú vec právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,

že prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloženie pokuty, nebolo v správnom

ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným

a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd

do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP

neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca

nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, že prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru žalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné

s tými, ktoré uvádzal už v žalobe, súd prvého stupňa   zvolil krajne formalistický prístup

pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych

podmienok ustanovených pre uloženie pokuty, pričom nebral do úvahy, že konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do žalobcových v Ústave Slovenskej

republiky zakotvených práv.

Opätovne poukázal na to, že výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj žalovaného,

ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –

platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,

pričom 8 bolo zrušených preto, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,

bola zistená vada (nesprávne zloženie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok

nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca zdôraznil, že sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí

o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo

identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr

aj žalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru

nie je možné považovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého

atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie každého, že v druhovo

identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť

priebehu daňovej kontroly a zloženia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, že uloženie spornej

pokuty sa viaže na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení

rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň

poukázal na to, že žalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február až december 2001, január

2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.

Vo všetkých prípadoch boli žalobcom podané správne žaloby proti druhostupňovým

rozhodnutiam žalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti

predmetným platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach

zamietnuté. V 5-ich prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí žaloby

v odvolacom konaní Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch

Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil

rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný poukazuje

na skutočnosť, žalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci

súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli len

rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu

dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, že odvolanie

pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí žalovaného,

je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade (rozhodnutie

o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2001), kedy potvrdzujúce

rozhodnutie žalovaného bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu   Slovenskej republiky,

nie sú podľa názoru žalovaného s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 19 zákona o správe

daní a poplatkov dôvody na zrušenie uloženej pokuty. V ďalšom sa pridržiava písomného

vyjadrenia podaného k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len

ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (účinnom ku dňu ukončenia

daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2001), ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,

v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku

5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali

osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane,

alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti

oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných

záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov

v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,

záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového

subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloženia

žalobou napadnutej pokuty správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej

sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo

rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).

Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,

ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo

nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa

odseku 21.

Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový

poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku

podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená

podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154

ods. 1 písm. h/.

Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,

kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa § 11 zákona v spojení s Čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od 01. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona

č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).

Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou

od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej

Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4

OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne

uvádzaného žalovaného.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu

odvolania, ktorým žalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov

ani dôvod a výšku uloženej pokuty, konštatuje, že sa možno stotožniť s právnym názorom

krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

(§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Krajský súd správne posúdil

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového a druhostupňového správneho

rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane na uloženie

spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), žalobu bez priznania náhrady trov

konania zamietol.

Za týchto okolností postupovali správca dane ako i žalovaný správne a v súlade

so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval

z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).

V tejto súvislosti prvostupňový súd taktiež správne poukázal na zákonnú možnosť

zrušenia uloženej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade,

ak by bolo rozhodnutie ukladajúce žalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok

neskôr zrušené. Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou

obsiahnutou v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.

Najvyšší súd považuje tvrdenia žalobcu, že platobné výmery v ôsmich prípadoch

určenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory v obsahu spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia žalovaného

druhostupňového správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné

platobné výmery zostali v platnosti.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského

súdu najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.  

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli v odvolacom konaní zistené. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd

náležite zaoberal.

Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, najvyšší

súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ako zjavne neopodstatnenú.

Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r

z 27. júna 2005 a vec vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zrušeným

rozhodnutím žalovaný nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu

zamestnanca správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice V) vo veci

určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený

v rozsudku sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných

štátnych orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej

republiky vo svojom rozhodnutí, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil,

ba naopak, vyjadril, že predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade

popierajúce účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.  

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení

s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.

V Bratislave 23. februára 2012

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková