5 Sžf 42/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. spol. s r.o., so sídlom L. X., právne zastúpeného JUDr. M. M., advokátom so sídlom v B., K. X., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Nová ulica 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. decembra 2006 č. I/181/9462/87175/2006/Sza o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 2S 66/07-75 zo dňa 22. februára 2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 2S 66/2007-75 zo dňa 22.februára 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného spočívajúceho vo vydaní rozhodnutia o predbežnom opatrení č. I/181/9462/87175/2006/Sza zo dňa 11.12.2006, ktorým sa žalobcovi uložilo strpieť nevyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty. Žalobca sa domáhal, aby sa žalovanému uložila povinnosť nevydávať rozhodnutia s takým obsahom ako napadnuté predbežné opatrenie, a aby bol správny orgán zaviazaný povinnosťou nahradiť trovy konania. Alternatívnym petitom žiadal, aby v prípade, že sa nejedná o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, napadnuté rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení sa zrušilo a vec sa vrátila na ďalšie konanie.
Krajský súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného o predbežnom opatrení, ktoré bolo vydané v súlade v ustanovením § 15a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Ide teda o rozhodnutie, ktoré je rozhodnutím predbežnej povahy a má obmedzenú platnosť. S poukazom na ustanovenia § 244 ods. 1, § 247 O.s.p. a najmä § 248 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
V odvolaní žalobca napadol toto uznesenie v celom rozsahu, pretože podľa neho krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na to, že postupom správneho orgánu, resp. jeho nečinnosťou dochádza k hlbokému zásahu do právnej pozície kontrolovaného daňového subjektu – žalobcu, pretože neukončením daňovej kontroly do dnešných dní je charakter predmetného predbežného opatrenia nie predbežný, ale trvalý, a teda jeho prijatie nie je v súlade s obsahom § 15a ods. 1 zákona o správe daní.
Práve v súlade s uvedeným dochádza týmto rozhodnutím správneho orgánu k priamemu zásahu do práv, právom chránených záujmov alebo povinností právnickej osoby a tento zásah je podporený aj nečinnosťou správneho orgánu.
Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v súlade s § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správne daní a poplatkov bola opakovaná daňová kontrola ukončená dňa 4.9.2007 – t.j. v deň určený vo výzve č. I/181/9462/62628/2007/Sza na prerokovanie protokolu opakovanej daňovej kontroly zo dňa 31.7.2007. Následne bolo predbežné opatrenie uložené žalobcovi rozhodnutím č. I/181/9462/82522/2007/Sza dňa 11.12.2006 zrušené rozhodnutím žalovaného č. I/181/9462/82522/2007/Sza zo dňa 7.11.2007, pretože pominul dôvod, pre ktorý bolo uložené. Na uvedené poukázal žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.2.2007.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal vec na základe podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z odvolania je nepochybné, že námietka žalobcu o nesprávnosti posúdenia rozhodnutia o prerušení konania vydaného počas daňovej kontroly ako rozhodnutia predbežného charakteru krajským súdom vychádzala z dôvodov
- že nebolo vydané na dočasnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu,
- že vzhľadom k lehotám v § 30a zákona o správe daní je jeho charakter trvalý. Práve na takto zmenený charakter sa daňový orgán po jeho vydaní dostal do stavu nečinnosti, ktorou dochádza k priamemu zásahu do práv, právom chránených záujmov alebo povinností právnickej osoby.
Obsah takto uvedených námietok podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje namietanú správnosť posúdenia napadnutého rozhodnutia krajským súdom, pretože sú to námietky týkajúce sa postupu daňového orgánu po jeho vydaní. Na uvedené skutočnosti však v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia neprihliada.
Ak teda odvolací súd v súlade s § 250ja ods. 4 O.s.p. posúdil podané odvolanie, a to aj v medziach žaloby, dospel k záveru, že krajský súd rozhodol správne, pokiaľ konanie zastavil a správnosť tohto záveru nebola spochybnená ani odvolaním žalobcu.
Vzhľadom na to, čo žalovaný uvádzal vo svojich vyjadreniach a čo vyplynulo aj z podkladov spisu, t.j. že napadnuté rozhodnutie žalovaný dňa 7.11.2007 zrušil, podľa odvolacieho súdu odpadol predmet tohto konania. Táto skutočnosť tým podľa 250i ods. 4 O.s.p. bola dôvodom na zastavenie konania a krajský súd pri rozhodovaní dňa 22.2.2008 mal na ňu prihliadnuť.
Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je však záväzný výrok uznesenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu nepovažoval za nesprávne len z dôvodov, že bolo vydané na základe iných dôvodov.
Na základe uvedeného podľa odvolacieho súdu boli námietky žalobcu nedôvodné, preto rozhodol podľa § 250ja ods. 4 posedná veta O.s.p. a § 219 O.s.p. tak, že napadnuté uznesenie ako správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu, pretože nebol v konaní úspešný. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c O.s.p.).
V Bratislave, 19. augusta 2008
JUDr. Anna Elexová, v.r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu Anna Koláriková