5Sžf/39/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.JanyJ. Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobkyne E. M., V., zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom H., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6607-46631/2009/994159-r z 21. apríla 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/85/2009-31 z 29. júna 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/85/2009-31 z 29. júna 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/226/6607- 46631/2009/994159-r z 21. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza č. 675/230/8003/09/Mis zo 17. februára 2009 o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eura žalobkyni a priznaní nadmerného odpočtu v sume 1.560,15 Eura. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal u žalobkyne kontrolu, predmetom ktorej bolo posúdenie, či nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie februára 2008 bol žalobkyňou uplatnený v súlade so zákonom. Správca dane ukončil daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty protokolom č. 675/320/822/2009/Mre z 21. januára 2009 a s jeho dodatkom č. 1 z 05. februára 2009. Protokol vrátane dodatku č. 1 bol prerokovaný so žalobkyňou dňa 16. februára 2009. Správca dane dňa 17. februára 2009 rozhodol o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eur a priznal žalobkyni nadmerný odpočet v sume 1.560,15 Eur. Žalovaný na odvolanie žalobkyne potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože sa stotožnil s jeho skutkovými zisteniami, ako aj s jeho právnym záverom, že žalobkyňa nepreukázala, že stavebné práce vykonala a tovar dodala spoločnosť M., s. r. o., B.. Ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť M., s. r. o., B., ktorá mala uskutočniť pre žalobkyňu stavebné práce a dodať tovar (kotle), neuviedla v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za štvrtý štvrťrok 2007, ako aj v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2007 uskutočnenie žiadnych zdaniteľných plnení. Uvedené fakturované stavebné prace neuskutočnil ani subdodávateľ – spoločnosť P., s. r. o., pretože táto spoločnosť nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť od roku 2005. Z výpovede svedka, ktorý vykonával stavebný dozor na objekte bytového domu vo vlastníctve žalobkyne, vyplynulo, že fakturované stavebné práce boli v skutočnosti vykonané svojpomocne.
K námietke žalobkyne ohľadom záverov daňových orgánov, týkajúcich sa nesplnenia podmienky ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu nedostatkov v daňových veciach iného daňového subjektu (M., s. r. o., a P., s. r. o.). K tomu krajský súd uviedol, že z uvedenej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane kontrolou zisťoval, či údaje uvedené na faktúre č. 18122007 zo dňa 18. decembra 2007 a faktúre č. 20122007/3 zo dňa 20. decembra 2007 vystavené spoločnosťou M., s. r. o., odrážajú skutočnosť a či žalobkyňa ako platiteľka dane prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom použila na účely svojho podnikania. V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala, že stavebné práce skutočne vykonala a tovar (kotle) dodala spoločnosť M., s. r. o., ktorá bola uvedená na faktúrach. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa nesplnila podmienky nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008.
Krajský súd sa nestotožnil s dôvodmi, pre ktoré žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na tvrdenie, že konala v dobrej viere neprihliadol, pretože Zákon o dani z pridanej hodnoty vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty, pričom nesplnenie čo len jednej z podmienok má za následok, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemožno priznať. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné malo povahu všeobecného tvrdenia bez označenia konkrétneho dôkazu.
Krajský súd napokon uzavrel, že žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa stotožnil a v podrobnostiach naň poukázal. Podľa názoru krajského súdu daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Namietala, že krajský súd sa v predmetnom rozsudku nestotožnil s dôvodmi uvádzanými v žalobe a neprihliadol na tvrdenie, že žalobkyňa konala v dobrej viere. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku, že žalovaný aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil.
Ďalej žalobkyňa namietala, že spoločnosť M., s. r. o., B. vykonávala aktívne podnikateľskú činnosť v sledovanom období, takže jeho podnikateľská činnosť v sledovanom období by sa mohla dať dôveryhodne zdokladovať, ak by si súd vyžiadal podklady DPH a daňové priznanie spoločnosti, na účel posúdenia správnosti tvrdenia žalovaného.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých potvrdil rozhodnutie správcu dane, nakoľko tento dostatočne zistil skutkový stav. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že správca dane preveroval v priebehu kontroly uskutočnenie prác stavebného charakteru a dodávku plynových kotlov, ktoré žalobkyňa deklarovala faktúrami od spoločnosti M., s. r. o., B. č. 18122007 zo dňa 18. decembra 2007 a 20122007/3 zo dňa 20. decembra 2007. Konateľ spoločnosti najskôr tvrdil, že práce vykonali živnostníci, potom pri opakovanom pojednávaní predložil faktúry od spoločnosti P., spol. s r. o., Z..
Spoločnosť M., s. r. o., predložila miestne príslušnému správcovi dane (Daňovému Úradu B. II) až na výzvu daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2007 dňa 18. augusta 2008 s nulovými hodnotami, teda nepriznala uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobkyňu.
Žalobkyňa nepredložila správcovi dane žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala uskutočnenie stavebných prác a dodávok plynových kotlov od deklarovaného dodávateľa. Nezúčastňovala sa ústnych pojednávaní s predvolanými svedkami a ňou navrhnutý svedok, ktorý mal na stavbe vykonávať stavebný dozor sa pred správcom dane vyjadril, že stavba bola vykonávaná svojpomocne.
Námietka žalobkyne v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, že súd mal od spoločnosti M., s. r. o., vyžiadať doklady k DPH a daňovému priznaniu je podľa žalovaného nedôvodná, nakoľko správca dane počas kontroly v predvolaní svedka J. K., konateľa spoločnosti M., s. r. o., (č. 675/320/24803/2008/Mre zo dňa 14. mája 2008) požadoval, aby svedok priniesol so sebou evidenciu DPH za december alebo štvrtý štvrťrok 2007, objednávky, zmluvu o dielo, resp. inú obdobnú zmluvu týkajúcu sa dodávky stavebných prác pre žalobkyňu, súpisy vykonaných prác alebo preberacie protokoly o prácach, ktoré boli deklarované spornými faktúrami.
Zo zápisnice č. 675/320/29517/2008/Mre zo dňa 10. júna 2008 vyplýva, že konateľ J. K. požadované doklady nepredložil a správca dane mu ich v rámci prijatých záverov a opatrení uložil predložiť v náhradnom termíne do 20. júna 2008. Podľa zápisnice o ústnom pojednávaní č. 675/320/41719/2008/Mre zo dňa 02. júla 2008 konateľ spoločnosti K. predložil správcovi dane evidenciu DPH za štvrtý štvrťrok 2007 s nulovými hodnotami vo všetkých riadkoch, tzn. spoločnosť nepriznala uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Podľa úradného záznamu č. 675/320/58046/2008/Mre zo dňa 05. septembra 2008 správca dane oznámil telefonicky konateľovi J. K. a následne aj v predvolaní č. 675/320/57487/2008/Mre zo dňa 05. septembra 2008 doklady, ktoré má priniesť so sebou dňa 10. septembra 2008 na pojednávanie: evidencia vydaných faktúr za rok 2007, zmluvy so živnostníkmi, ktorí vykonali práce na bytovom dome pre žalobcu, faktúry vystavené týmito živnostníkmi, súpis vykonaných prác alebo preberacie protokoly o prácach, ktoré mali byť uskutočnené na základe faktúr č. 18122007 a č. 20122007/3, stavebný denník a faktúry za nákup kotlov.
Podľa úradného záznamu č. 675/320/59425/2008/Mre zo dňa 18. septembra 2008 predložil konateľ spoločnosti J. K. dohodu o vykonaných prácach na prestavbe obytného domu pre žalobkyňu uzatvorenú so spoločnosťou P., spol. s r. o. a faktúry č. 19122007 z 19. decembra 2007 plus príjmový doklad a č. 21122007 zo dňa 21. decembra 2007 plus príjmový doklad od tohto subdodávateľa. Podľa odpovede J. K., konateľa spoločnosti M., s. r. o., do zápisnice z opakovaného ústneho pojednávania pred správcom dane č. 675/320/59426/2008/Mre zo dňa 09. septembra 2008 na otázku, či má ešte iné dôkazy alebo doklady okrem faktúr od spoločnosti P., spol. s r. o., svedok odpovedal, že „k vykonaným prácam ani iné doklady nepotrebuje“.
Správca dane v priebehu kontroly preveroval uskutočnenie týchto zdaniteľných obchodov subdodávateľom. Daňový úrad Z. oznámil správcovi dane, že spoločnosť P., spol. s r. o., nie je od 30. septembra 2004 registrovaným platiteľom DPH a od roku 2005 nevykonáva ekonomickú činnosť, jej konateľ je bezdomovec.
Žalobkyňa alebo jej splnomocnený zástupca boli vždy upovedomení o vypočutí svedka J. K. a následne, pretože sa pojednávaní nezúčastnili, boli o výsledku vykonaných ústnych pojednávaní informovaní. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane v priebehu kontroly dostatočne zistil skutkový stav, a nie je dôvod opakovane preverovať doklady spoločnosti M., s. r. o..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6607-46631/2009/994159-r z 21. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza č. 675/230/8003/09/Mis zo 17. februára 2009 o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eura žalobkyni a priznaní jej nadmerného odpočtu v sume 1.560,15 Eura.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, že správca dane vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 675/320/822/2009/Mre z 21. januára 2009 a dodatok k protokolu č. 1 z 05. februára 2009, ktorý bol so žalobkyňou prerokovaný 16. februára 2009. Ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa za zdaňovacie obdobie február 2008 podala daňové priznanie, v ktorom si uplatnila nadmerný odpočet na základe faktúr č. 18122007 z 18. decembra 2007 a č. 20122007/3 z 20. decembra 2007 za vykonané stavebné práce a dodanie tovaru spoločnosťou M., s. r. o., B..
Predmetom sporu je posúdenie, či žalobkyňa skutkovo naplnila ustanovenie § 49 a § 51 zákona o DPH, teda či jej vzniklo právo na odpočítanie dane, na základe ňou predložených faktúr, t. j. či vznikla daňová povinnosť u dodávateľa M., s. r. o., B..
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa ani konateľ spoločnosti M., s. r. o., B. počas konania na opakovanú výzvu správcu dane svoje tvrdenia o vykonaných stavebných prácach a dodávke kotla nedoložili zmluvou o dielo, súpisom vykonaných prác alebo preberacími protokolmi o prácach, ktoré mali byť uskutočnené na základe faktúr č. 18122007 a č. 20122007/3, zmluvou so živnostníkmi, faktúrami vystavenými týmito živnostníkmi, stavebným denníkom a faktúrami za nákup kotlov. Šetrením správcu dane tiež bolo zistené, že spoločnosť M., spol. s r. o., B. podľa daňového priznania za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2007 neuskutočnila žiadne zdaňovacie obchody a z daňového priznania k DPPO vyplýva, že nevykonávala v roku 2007 žiadnu ekonomickú činnosť. Podľa oznámenia Daňového úradu Z. z 15. októbra 2008 sa mu nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom P., spol. s r. o., ul. K.Z., pričom posledné daňové priznanie pochádza z roku 2005 a je nulové.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a vec bola nesprávne právne posúdená, najvyšší súd sa s touto námietkou na základe vyššie uvedeného zhodne s názorom krajského súdu nestotožňuje. Najvyšší súd sa ďalej stotožnil s názorom krajského súdu ako aj žalovaného, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní, nepreukázala splnenie podmienky nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008.
Najvyšší súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.
S poukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd považoval námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V B. 25. augusta 2011
JUDr. J. Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková