Najvyšší súd  

5Sžf/35/2011

  Slovenskej republiky  

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci žalobkyne Prešovskej univerzity v P., so sídlom v P., Námestie

Legionárov 3, zastúpenej Mgr. Ing. R. K., advokátom so sídlom vo V.V., proti žalovanému

Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18. februára 2011, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v B. zo dňa 19. mája 2011, č. k. 1S/42/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. zo dňa

19. mája 2011, č. k. 1S/42/2011-30   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e p o v i n n ý   zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

v sume 130,91 eura do rúk Mgr. Ing. R. K., advokáta so sídlom vo V. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2

písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.

1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18.02.2011, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi zrušiť

v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o verejnom   obstarávaní“) zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia

bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského

domova ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe

(§ 249 ods. 1 OSP), dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pri svojom rozhodovaní

prvostupňový súd vychádzal z obsahu správneho spisu a z ustanovení § 9 ods. 4, § 24 ods. 1

písm. a/, § 28 ods. 1 písm. b/, § 32 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ a § 139 ods. 2 písm. a/ zákona

o verejnom obstarávaní, keď dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu

zákona.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vytýka žalobcovi, že požadoval predloženie

„čestného vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom Z-score“ za roky 2007 až 2009,

keď použitie konkrétneho modelu Altmanového Z-score vyhodnotil žalovaný ako podmienku,

ktorá je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Ďalej žalovaný

v napadnutom rozhodnutí vytýkal žalobcovi že v oznámení o vyhlásení verejného

obstarávania uviedol, že za stavbu rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet

zákazky sa budú považovať stavebné práce uskutočnené pri výstavbe alebo rekonštrukcií

pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 1238/2000 Z. z. a neumožnil záujemcom za účelom splnenia technickej alebo odbornej spôsobilosti

podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní predložiť uskutočnené stavby

realizované podľa klasifikácie K 11, čím obmedzil možnosť účasti potencionálnych

záujemcov, ktorí sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zameriavali na uskutočňovanie

bytových budov.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že podmienka predloženia čestného

vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom Z-score mohla odradiť záujemcov od predloženia

ponuky, nakoľko žiadny záujemca nevedel, akí záujemcovia sa budú hlásiť do verejného

obstarávania. Podľa názoru krajského súdu predmetné kritérium nebolo stanovené

ako podmienka účasti, nakoľko nebola stanovená konkrétna výška hodnoty, ktorú musí

záujemca splniť a pre nesplnenie ktorej by bol záujemca vylúčený. Krajský súd zastáva názor,

že cieľom kritéria nebolo hodnotiť jednotlivých záujemcov z hľadiska ich postavenia

vedúceho ku krachu spoločnosti, ale bolo stanovené ako jedno z kritérií na určenie poradia

záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Podľa názoru krajského súdu žalovaný

nesprávne vec posúdil, keď za zaoberal Altmanovým Z-score ako takým a opieral sa o odborné stanovisko, ktoré posúdilo Altmankovo Z-score ako ekonomickú teóriu, ktorej

podstatou je zistiť postavenie uchádzača vo vzťahu ku krachu spoločnosti. V danom prípade

bolo podstatou tohto kritéria zostaviť poradie uchádzačov, ktorí sa zúčastnia výberového

konania na základe objektívneho vzorca, ktoré žiadnym spôsobom nediskriminovalo žiadneho

uchádzača.

Taktiež sa krajský súd nestotožnil s názorom žalovaného, že zadefinovaním stavieb

rovnakého alebo podobného charakteru zodpovedajúcich klasifikácii K 12 v zmysle Opatrenia

č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým

sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, diskriminoval ostatných záujemcov, ktorí sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zameriavajú na uskutočnenie bytových budov. Uviedol, že žalovaný

na jednej strane uvádza, že verejný obstarávateľ má širokú autonómiu pri stanovovaní

podmienok účasti, na druhej strane toto právo verejného obstarávateľa upiera. Stanovenie

podmienok stavieb podľa všeobecného predpisu zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky nemôže byť v rozpore s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne

zo zákonom o verejnom obstarávaní. Uviedol, že špecifickosť stavieb priemyselného

charakteru a stavieb bytových domov je evidentná. Taktiež krajský súd nesúhlasil s názorom

žalovaného, že uvedené podmienky účasti mohli mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania, a tento svoj názor žalovaný neodôvodnil a neuviedol argumenty na podporu tohto tvrdenia.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,

že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v sume 327,82 eura,

ktorá náhrada pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 eur, z trov

právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 123,50 eura a z paušálu dvakrát po 7,41

eura podľa vyhlášky o odmeňovaní advokátov.  

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho

zmeny tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne. Namietal že, krajský súd

sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a tiež sa vyznačuje nesprávnymi skutkovými zisteniami.

Uviedol, že pokiaľ ide o problematiku súvisiacu s aplikáciou Altmanovho Z-score

v prospech verejného obstarávania, nesúhlasil s tvrdeniami krajského súdu. Záver súdu,

že žalobca si v rámci predmetného postupu zadávania zákazky nestanovil Altmanovo Z-score

ako podmienku účasti, nakoľko nestanovil konkrétnu požadovanú hodnotu Altmanovho  

Z-score, žalovaný uviedol, že tento záver súdu je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z dokumentácie z predmetného postupu zadávania zákazky. Žalobca v časti

III. 2 „Podmienky účasti“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v bode III. 2.2

„Ekonomické a finančné postavenie“ stanovil a vyžadoval od záujemcov predložiť „Čestné

vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009, ktoré

sa vypočítava nasledovným spôsobom: Altmanovo Z-score = 0,717* x 1 + 0,847* x 2

+ 3,107* x 3 + 0,420* x 4 + 0,998* x 5, pričom x 1 = pracovný kapitál / celkové aktíva, x 2

= zisk po zdanení / celkové aktíva, x 3 = (hospodársky výsledok pred zdanením + úroky) /

celkové aktíva, x 4 = vlastný kapitál / cudzí kapitál, x 5 = celkové tržby / celkové aktíva“.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca jednoznačne a jasne stanovil v oznámení o vyhlásení

verejného obstarávania ako podmienku účasti týkajúci sa finančného a ekonomického

postavenia – preukázanie dosiahnutého Altmanovho Z-score.  

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si v časti IV. bod 1.2 „Oznámenie počtu

záujemcov, ktoré budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasti v dialógu“ stanovil

obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky na 5 záujemcov

a ako kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov stanovil : 1. Počet referenčných

stavieb, 2. Altmanovo Z-score, 3. Objem stavebných prác. V súvislosti s hodnotením kritéria

č. 2, žalobca v predmetnej časti oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol,

že hodnotí Altmanovo Z-score záujemcu (aritmetický priemer za roky 2007, 2008 a 2009) a zároveň uviedol, že pridelenie bodov sa určí podľa výslednej hodnoty Altmanovho Z-score.

Z uvedeného je podľa názoru žalovaného jednoznačné a zrejmé, že žalobca v použitom

postupe zadávania zákazky si stanovil, že bude za účelom užšieho výberu záujemcov hodnotiť

výšku dosiahnutého Altmanovho Z-score, t. j. hodnotiť finančno – ekonomickú situáciu

záujemcu metódou Altmanovho Z-score. Podľa názoru žalovaného je tvrdenie súdu,

že cieľom žalobcu nebolo hodnotiť jednotlivých záujemcov z hľadiska dosiahnutej výšky

Altmanovho Z-score, t. j. z hľadiska ich postavenia vedúceho ku krachu spoločnosti,

je v rozpore s požiadavkami stanovenými žalobcom v oznámení o vyhlásení verejného

obstarávania. Tento záver súdu je podľa žalovaného nepochopiteľný, nakoľko obstarávateľ

v procese verejného obstarávania v rámci stanovených podmienok účasti, kritérií pre užší

výber záujemcov, alebo hodnotiacich kritérií, vždy hodnotí podmienky, resp. požiadavky

a kritéria, ktoré si stanoví.

Ďalej žalovaný uviedol, že účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber

a kritérií hodnotenia ponúk je rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok účasti

sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t. j. skutočnosť, či je záujemca alebo uchádzač

z pohľadu osobného postavenia (§26 zákona o verejnom obstarávaní), ekonomického a finančného postavenia (§28 až 30 zákona o verejnom obstarávaní) spôsobilý realizovať

obstarávanú zákazku. V prípade stanovenia podmienok účasti verejný obstarávateľ v zásade

stanovuje podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní minimálnu úroveň finančného

a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti, napr. stanoví, že uchádzač musí

preukázať konkrétnu výšku obratu, alebo určitý objem stavebných prác. Účelom stanovenia

a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu

záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu,

napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie

bodové hodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.

Žalovaný tvrdil, že je zrejmé a preukázateľné, že žalobca si jednoznačne a jasne

stanovil, že v použitom postupe zadávania zákazky bude na účely užšieho výberu záujemcov

hodnotiť dosiahnutú výšku Altmanovho Z-score. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu,

že žalobca si síce stanovil na účely užšieho výberu záujemcov hodnotenie dosiahnutej výšky

Altmanovho Z-score, avšak reálne nehodnotil podstatu a účel tejto ekonomickej metódy,

a toto tvrdenie súdu je pre žalovaného absurdné a nepochopiteľné. Pre žalovaného

je absolútne neakceptovateľné posudzovať stanovené kritéria užšieho výberu len na základe

skutočností, či podnikateľské subjekty bez ohľadu na ich právnu formu a spôsob vedenia

účtovníctva sú schopné číselne vyjadriť veličinu, ktorá je predmetom kritéria užšieho výberu,

napr. do konkrétneho vzorca dosadiť premenné.

Žalovaný poukazoval na čl. 44 ods. 3 smernice 2004/18/ES z 31. marca 2004

o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek

na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorá bola transponovaná zo zákona

o verejnom obstarávaní, z ktorého je zrejmé, že verejným obstarávateľom stanovené kritérium

užšieho výberu musí byť objektívne a nediskriminačné.

Podľa názoru žalovaného hodnotenie výšky dosiahnutého Altmanovho Z-score

nemožno považovať za objektívne a nediskriminačné kritérium užšieho výberu. Zotrval

na tom, že univerzálny vzorec na výpočet Altmanovho Z-score aplikovateľný na záujemcov

alebo uchádzačov všetkých foriem podnikania v podmienkach Slovenskej republiky,

resp. Európskej únie neexistuje, nielen vzhľadom na to, že uvedené modely predikujúce

finančné zdravie podnikov boli profesorom E. I. Altmanom skonštruované v odlišných

trhových podmienkach a účtovných štandardoch platných v USA, ale aj vzhľadom

na skutočnosť, že hodnoty vypočítané podľa jednotlivých modelov, neskreslenie, resp. Reálne

predikujú v prípade modeli Z1 len finančné zdravie spoločností emitujúcich akcie verejne

obchodovateľných na trhu, v prípade modeli Z2 použitého žalobcom v predmetnej podmienke účasti finančné zdravie len tých spoločností, ktoré neemitujú akcie verejne obchodovateľné

na trhu a v prípade modelu Z3 finančné zdravie nevýrobných spoločností, čo je v príkrom

rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Žalobca teda takto nastavenou

podmienkou účasti a kritéria užšieho výberu, ktoré nie sú uplatniteľné na každého záujemcu

pôsobiaceho na trhu Slovenskej republiky, resp. EÚ vytvára umelú bariéru, ktorá mohla

ovplyvniť záujemcov na odradiť ich od prejavenia záujmu o účasť v predmetnom verejnom

obstarávaní.

Žalovaný poukazoval na to, že k problematike Altmanovho Z-score si nechal

vypracovať odborné stanovisko pracovníkom Ekonomickej univerzity v B., Fakulty

podnikového manažmentu, ktoré závery krajského súdu vyvracia. Žalovaný preto zotrval

na názore, že systém hodnotenia založený na výbere metódy hodnotenia, ktorá je typická

pre určité právne formy, pričom je podstatné, že nezohľadňuje konkrétne špecifiká

a podmienku vlastné pre rôznych uchádzačov, resp. záujemcov, nemôže predstavovať

objektívne pravidlo spôsobilé byť podmienkou účasti finančného a ekonomického postavenia,

ktoré by bolo súladné s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Žalovaný ďalej poukazoval na to, že pokiaľ ide o podmienku účasti týkajúcu sa technickej a odbornej spôsobilosti - predloženie zoznamu stavebných prác rovnakého alebo

obdobného charakteru ako je predmet zákazky s tým, že za stavbu rovnakého alebo

obdobného charakteru ako je predmet zákazky sa budú považovať stavebné práce

uskutočnené pri výstavbe alebo rekonštrukcii pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii

stavieb KS 12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky

z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, s poukazom na ustanovenia § 32

ods. 6 a § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, pri stanovovaní a následnom

vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti

je potrebné posudzovať uskutočnené stavebné práce a nie typ budov, na ktorých boli tieto

práce realizované. Žalovaný uviedol, že uznanie stavebných prác uskutočnených výlučne

na „nebytových budovách podľa klasifikácie stavieb“, ktorá je určená na štatistické

zisťovanie, považuje žalovaný za neprimerané. Takýmto spôsobom sa zužuje okruh

akceptovateľných referencií, pričom na takéto obmedzovanie nie je najmenší dôvod. V danom

prípade sa obstarávali štandardné rekonštrukčné práce, ktoré je možné = realizovať tak

na bytových ako aj na nebytových budovách.

Poukazoval tiež na to, že nie všetky normatívne právne akty zverejnené v zbierke

zákonov je možné aplikovať v procese verejného obstarávania. Pokiaľ žalobca použil klasifikáciu na účely verejného obstarávania, mal si byť vedomý toho, že jej nesprávne

použitie môže spôsobiť porušenie zákona o verejnom obstarávaní.

K argumentácii krajského súdu, že žalovaný uprel žalobkyni autonómiu

pri stanovovaní podmienok účasti, žalovaný uviedol, že táto autonómia pri stanovovaní

podmienok účasti je prísne limitovaná práve základnými princípmi uplatňovanými

vo verejnom obstarávaní ustanovením § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní

a taxatívnosťou normatívnej úpravy § 2ž a § 28 zákona o verejnom obstarávaní.

Pokiaľ krajský súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neodôvodnil

skutočnosť, že uvedené podmienky mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania

a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a na podporu svojich tvrdení neuviedol

argumenty, s týmto názorom sa žalovaný taktiež nestotožňuje. Žalovaný v rozhodnutí

jednoznačne a jasne konštatoval možnosť zásadného vplyvu zisteného porušenia zákona

o verejnom obstarávaní. Uviedol, že v rozhodnutí sa vysporiadal s možnosťou zásadného

vplyvu zisteného porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného

obstarávania. Práve diskriminačná podmienka účasti zverejnená v oznámení o vyhlásení

verejného obstarávania je schopná odradzovať od účasti, nakoľko oznámenie predstavuje

publikačný nástroj, prostredníctvom ktorého sa potencionálni záujemcovia dozvedajú o úmysle obstarávateľa, resp. verejného obstarávateľa zadať zákazku. Je nesporné,

že diskriminačné podmienky zužujú okruh záujemcov a pre aplikáciu výroku stačí

identifikovať i len potenciálny zásadný vplyv. Uvedené je v právnej norme vyjadrené slovami

„mohlo mať zásadný vplyv“.

Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že žiaden zo záujemcov nepodal proti

podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania žiadosť o nápravu,

resp. námietky v žiadnom prípade nevylučuje možnosť zásadného vplyvu zisteného porušenia

zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania. Je potrebné akceptovať,

že skutočnosť, či konkrétne porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať zásadný

vplyv na výsledok verejného obstarávania, nemožno v žiadnom prípade odvodzovať od toho,

či konkrétny záujemca alebo uchádzač toto porušenie napadne revíznym postupom. V prípade

akceptácie tohto názoru krajského sudu by žalovaný nemohol v rámci výkonu kontroly

pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 zákona o verejnom

obstarávaní v prípade, ak by identifikované porušenie zákona nebolo napadnuté revíznym

i postupmi konkrétneho uchádzača alebo záujemcu, čo je v rozpore s ustanovením § 146

ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Žalovaný tiež uviedol, že právne názory krajského súdu týkajúce sa aplikácie

Altmanovho Z-score a opatrenia Štatistického úradu v procese verejného obstarávania

predstavujú pre verejné obstarávanie nebezpečný precedens, nakoľko ich aplikácia v procese

verejného obstarávania predstavuje porušovanie základných princípov uplatňovaných

vo verejnom obstarávaní.

Žalovaný navrhol, pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovie žiadosti

žalovaného o zmenu napadnutého rozsudku, aby v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/

OSP prerušil konanie a podal prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie

v nasledovnom znení : Je postup obstarávateľa, na ktorého sa vzťahuje smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek

na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorý

si stanoví v užšej súťaži ako kritérium užšieho výberu výšku dosiahnutého Altmanovho  

Z-score v súlade s čl. 44 ods. 3 smernice 2004/18/ES z 31. marca 2004, pričom znenie

prejudiciálnej otázky má len informatívny charakter a jej presná formulácia môže závisieť

najmä od priebehu súdneho konania a od skutočnosti, ako sa odvolací súd vysporiada

s tvrdeniami účastníkov konania.  

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok

Krajského súdu v B. potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného považuje za nezákonné. Uviedla, že žalovaný stále mylne interpretuje význam

vzorca, ktorý žalobca použil v súťažných podkladoch, keď stále uvádza, že žalobkyňa

hodnotila výšku Altmanovho Z-score, čo nie je možné považovať za objektívne

a nediskriminačné kritérium užšieho výberu. Žalobkyňa už skôr uviedla, že podmienkou

účasti nebolo dosiahnutie určitej hodnoty Altmanovho Z-score, a preto tento ukazovateľ

ani nehodnotila. Poukazovala na to, že samotný žalovaný vo svojom odvolaní cituje

podmienku účasti, ktorou je predloženie čestného vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom  

Z-score, ktoré sa vypočíta prostredníctvom uvedeného vzorca (na str. 3 odvolania). Zo znenia

tejto podmienky účasti nesporne vyplýva, že žalobkyňa nestanovila žiadnu hodnotu, ktorú

by mal záujemca dosiahnuť na to, aby splnil podmienku účasti a nebol zo súťaže vylúčený.

Podmienkou účasti bolo samotné predloženie čestného vyhlásenia, ktoré obsahuje výsledok

zo použitia obstarávateľom stanoveného vzorca, a to bez ohľadu na dosiahnutú hodnotu.

Poukazoval na to, že vzorec, ktorý žalobkyňa uviedla v súťažných podmienkach môže použiť

každý podnikateľ bez ohľadu na právnu formu. Žalovaný sa mylne domnieva, že vzorec

nemôže použiť napríklad živnostník. Predmetný vzorec bol v súťažných podmienkach jasne verbálne definovaný, pričom stanovené ukazovateľa musí byť schopný kvantifikovať každý

podnikateľ bez ohľadu na jeho právnu formu. Podvojné aj jednoduché účtovníctvo predsa

vychádza z tých istých dát, pričom rozdiel je iba vo forme výsledných výkazov. Ekonomická

podstata definovaných premenných je pre každého podnikateľa rovnaká a zistiteľná

s primárnej evidencie. Podľa názoru žalobkyne to, že žalobkyňa nediskriminovala záujemcov,

potvrdzuje aj skutočnosť, že žiaden zo záujemcov zaoberajúci sa stavebnou činnosťou

nepovažoval túto podmienku za diskriminačnú, resp. znemožňujúcu účasť v súťaži.

Poukazoval na to, že celá argumentácia žalovaného v tejto súvislosti vychádza

z nepochopenia a nesprávneho právneho posúdenia konkrétnej požiadavky, ktorú žalobkyňa

uviedla v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Výsledkom nedôsledného

rozlišovania medzi vzorcom stanoveným žalobkyňou a podstatou Altmanovho Z-score

je aj nesprávny záver žalovaného, že pri kritériu č. 1 sa nehodnotil počet referenčných stavieb

a pri kritériu č. 3 sa nehodnotil objem stavebných prác. Uvedené tvrdenie žalovaného

by mohlo mať opodstatnenie výlučne v prípade, ak by žalobkyňa bola stanovila pásma hodnôt

dosiahnutého Altmanového Z-score a podľa tejto výšky by bola určila, že záujemca v určitých

pásma môže dosiahnuť určitý maximálny počet bodov. Zo súťažných podkladov je ale zrejmé, že žalobkyňa vyššie uvedené nestanovila, a preto nemohla ani hodnotiť

Altmanovo Z-score ako také.  

Pokiaľ ide o Opatrenie č. 128/2000 Z. z. žalobkyňa poukazovala na to, že použitie

klasifikácie stavieb je možné aj na iné než štatistické účely a exkurz do dôvodov vyhotovenia

klasifikácie stavieb preto považuje za nadbytočný. Žalobkyňa je presvedčená, že je právom

obstarávateľa stanoviť podmienky tak, aby mohol vybrať subjekt, ktorý preukáže, že je nielen

spôsobilý podľa predmetu činnosti, ale že s realizáciou stavieb rovnakého alebo podobného

charakteru má aj relevantné skúsenosti, a teda má potrebné know-how na riadne a včasné

realizovanie všetkých prác. Poukazovala na to, že odbornej verejnosti je všeobecne známy

rozdiel medzi prácami na stavbe bytových domov a nebytových budov. Je preto nepochybné,

že referencia na nebytové budovy má z hľadiska výberu najlepšieho možného uchádzača

opodstatnenie a takáto podmienka je primeraná. Ak žalovaný konštatuje neprimeranosť tejto

podmienky účasti bez toho, aby sa uvedenými skutočnosťami vôbec zaoberal, žalobkyňa

to považuje za neodôvodnený zásah do autonómie žalobkyne pri stanovovaní podmienok

účasti, ktorý nemá oporu v zákone. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný

považoval túto podmienku za diskriminačnú, ktorá má za následok nerovnaké zaobchádzanie

so záujemcami. Podľa názoru žalobkyne sú ale diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie

pri použití Klasifikácie stavieb publikovanej v Zbierke zákonov vylúčené a možno aj preto už žalovaný v odvolaní nepoukazuje na diskriminačnú povahu tejto podmienku, ale už na jej

neprimeranosť.  

Žalobkyňa ďalej v celom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný

sa nevysporiadal dostatočne so splnením druhej zákonnej podmienky na zrušenie súťaže

podľa § 139 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, t. j., že žalovaný je povinný zisťovať,

či v konkrétnom verejnom obstarávaní mohlo mať konkrétne porušenie ustanovení zákona

zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uviedla, že ak sa žalovaný rozhodne

pre zrušenie súťaže, v odôvodnení rozhodnutia je povinný vysporiadať sa so všetkými

skutočnosťami, ktoré zisťoval posudzoval a uviesť všetky úvahy, ktoré ho k zrušeniu súťaže

viedli, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je možné suplovať vyjadreniami

v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia. Namietala, že žalovaný svojou súčasnou

rozhodovacou praxou poškodzuje obstarávateľa a ostatných záujemcov, ktorí zodpovedne

pripravili podklady do súťaže a riadne sa jej zúčastnili.

Pokiaľ ide o návrh na prejudiciálnu otázku žalobkyňa uviedla, že žalovaný vychádzal

pri formulovaní prejudiciálnej otázky z mylného názoru, že žalobca použil ako kritérium

užšieho výberu dosiahnuté Altmanovo Z-score. Tento záver je nesprávny ako už bolo

uvedené, žalobkyňa nehodnotila výšku dosiahnutého Altmanovho Z-score, pričom z hľadiska

priebehu verejného obstarávania je zrejmé, že uvedené kritérium nemalo žiaden vplyv na výsledok verejného obstarávania. Napokon žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie

žalovaného č. 245-OKVO/8/2010 zo dňa 13.09.2010, ktorom žalovaný pripustil možnosť

aplikácie vzorca, ak bude použitý v takej forme, kde jednotlivé premenné môže do vzorca

dosadiť každý záujemca účtujúce v systéme tak podvojného ako aj jednoduchého účtovníctva.

Konanie o prejudiciálnej otázke preto žalobkyňa považuje za účelové, nedôvodné a zbytočné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR   www.nsud.sk   (§ 156 ods. 1 a 3 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného nie je možné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné

obstarávanie žalovaného č. 1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18.02.2011, ktorým žalovaný nariadil žalobkyni zrušiť v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona

o verejnom   obstarávaní užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej

školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova

ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od doručenia rozhodnutia.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek sa musí

uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo

záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní postupy vo verejnom obstarávaní sú:

a/ verejná súťaž,

b/ užšia súťaž, c/ rokovanie konania,

d/ súťažný dialóg.

Podľa § 24 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní užšia súťaž sa vyhlasuje

pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť

počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní finančné a ekonomické postavenie

možno preukázať spravidla:

a/ vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo

pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru,

b/ potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo

potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takého poistenie vyžaduje

osobitný zákon,

c/ súvahou alebo výkazom majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo,

d/ prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej

sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné

v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ v oznámení

o vyhlásení verejného obstarávania uvedie podmienky účasti týkajúce sa:

a/ osobného postavenie podľa § 26,

b/ finančného a ekonomického postavenie a doklady na ich preukázanie podľa § 27,

c/ technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie podľa

§ 28 až 30.

Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní

o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo

mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý

postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov.

Podľa § 146 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní úrad vykonáva kontrolu postupu

zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného

na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej

republiky.  

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemôže osvojiť argumentáciu

žalovaného, že žalobkyňa konala v rozpore s ust. § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal odvolací súd za preukázané,

že žalobkyňa ako verený obstarávateľ vyhlásila vo Vestníku verejného obstarávania

č. 110/2010 pod č. 03853 dňa 10. júna 2010 užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia

bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského

domova ul. 17. novembra č. 13“., ktorom vyhlásení užšej súťaže pod bodom III.2.2.

Ekonomické a finančné postavenie žalobkyňa požadovala informácie a formálne náležitosti

nevyhnutné na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti :

1/ Prehľad o celkovom obrate za posledné tri hospodárske roky (2007, 2008 a 2009), za ktoré

sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Dôkazný

prostriedok - výkaz ziskov a strát a súvaha za posledné tri roky - úradne overená kópia

potvrdená miestne príslušným správcom dane alebo audítorom, alebo výkaz o príjmoch

a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch za posledné 3 roky (podnikateľ - fyzická osoba) -

úradne overená kópia potvrdená miestne príslušným správcom dane alebo audítorom.

2/ Čestné vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009, ktoré

sa vypočíta nasledovným spôsobom : Altmanovo Z-score = 0,717* x 1 + 0,847*x 2 + 3,107*

x 3 + 0,420* x 4 + 0,998* x 5, pričom: x 1 = pracovný kapitál / celkové aktíva, x 2 = zisk

po zdanení / celkové aktíva, x 3 = (hospodársky výsledok pred zdanením + úroky) / celkové

aktíva, x 4 = vlastný kapitál / cudzí kapitál, x 5 = celkové tržby / celkové aktíva.  

Minimálna požadovaná úroveň štandardov (ak je to uplatniteľné): Podmienkou účasti k bodu

1) bodu III.2.2. je výška obratu v realizovaných prácach za vykazované obdobie rokov

minimálne 1,2 mil. Eur v každom roku.

V časti III.2.3. Technická alebo odborná spôsobilosť oznámenia o vyhlásení verejného

obstarávania, žalobkyňa požadovala informácie a formálne náležitosti nevyhnutné na vyhotovenie splnenia podmienok účasti:

1/ zoznam stavebných prác (rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet zákazky)

uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplnený potvrdeniami (referenciami)

o uspokojivom vykonaní stavebných práv s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác

a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok (ak odberateľom 1. bol

verejný obstarávateľ podľa zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ, 2. bola

iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ, ak to nie je možné,

vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení). Za stavbu rovnakého alebo

obdobného charakteru ako je predmet zákazky sa budú považovať stavebné práce

uskutočnené pri výstavbe alebo konštrukcií pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii

stavieb K12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky

z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.  

Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dňa

18.11.2010 bola žalovanému doručená od Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie žiadosť o vykonanie

kontroly podlimitnej zákazky užšou súťažou na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova ul.

17. novembra č. 13“. Následne na to žalovaný doručil dňa 10.12.2010 žalobkyni oznámenie

o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy ako aj rozhodnutie

o predbežnom opatrení č. 1150-7000/2010-OK/2 zo dňa 07.12.2010, ktorým konanie

v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1, 2 a 4 v nadväznosti

na § 138 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní pozastavil. Ďalej mal najvyšší súd

za preukázané, že do lehoty na predkladanie žiadosti o účasť, t. j. do 28.06.2010 do 11:00

hod. doručili žiadosť o účasť vrátane dokladov štyria záujemcovia, pričom podľa zápisnice

č. 2 z hodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 21.07.2010 až 23.07.2010 všetci štyria

záujemcovia podmienky účasti v predmetnej užšej súťaži splnili. V lehote na predkladanie

ponúk do 23.09.2010 do 11:00 hod. predložili ponuky traja uchádzači. Zo zápisnice zo dňa

08.10.2010 vyplýva, že úspešným uchádzačom sa stala skupina D., a. s., P. a M., s. r. o., B.,

ktorá bola vyzvaná na podpísanie zmluvy o dielo na dodávku požadovaných prác. Následne

žalovaný napadnutým rozhodnutím nariadil žalobkyni zrušiť v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/

v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)

užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od

doručenia rozhodnutia.

S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia ako aj na obsah administratívneho

i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalobkyne ako aj krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že postup žalobkyne bol v súlade

so zákonom o verejnom obstarávaní a nebol dôvod na postup podľa ustanovenie § 139 ods. 2

písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní.

Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ

Altmanovo Z-score (Altmanova metodika, resp. Altmanov model) je určené

na prognózovanie skutočností, či podnik vstúpi v období najbližších dvoch rokov do bankrotu

(ide o systém včasného varovania), inými slovami indikátor budúceho vývoja podniku, ktorý

má s predstihom poukázať na to, či sú v podniku procesy a javy, ktoré podmieňujú jeho

budúcu prosperitu alebo neprosperitu vyjadrenú vstupom do bankrotu (viď odborné

stanovisko zo dňa 13.06.2011 na ktoré sa žalovaný odvoláva), teda model slúžiaci na overenie

finančného zdravia podniku a pokiaľ ide o vzorec, ktorý môže použiť každý podnikateľ bez ohľadu na právnu formu, navyše za skutočnosti, že žalobca pri tejto podmienke nestanovil

žiadnu hodnotu, ktorú by mal záujemca dosiahnuť, nemôže ísť o porušenie princípu

rovnakého zaobchádzania a o diskriminačnú podmienku, a teda o porušenie ustanovenia § 9

ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Tým, že žalobkyňa ako podmienku požadovala Čestné

vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009 bez toho,

aby stanovila hodnotu o dosiahnutom Altmanovom Z-score nemohla obmedziť žiadneho

z uchádzačov k prístupu do súťaže.  

Pokiaľ ide o použitie klasifikácie stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z.

Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia

stavieb, podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu, použitie

klasifikácie stavieb je možné aj na iné než štatistické účely. Zákon o verejnom obstarávaní

vo svojom ustanovení § 28 ponecháva obstarávateľovi pomerne širokú autonómiu

pri stanovení podmienok týkajúcich sa preukázania technickej a odbornej spôsobilosti,

a je teda právom obstarávateľa stanoviť si takú podmienku, aby mohol byť vybratý subjekt,

ktorý je nielen spôsobilý podľa predmetu činnosti, ale má aj s realizáciou stavieb rovnakého

alebo obdobného charakteru skúsenosti. Je nepochybné, že odbornej verejnosti je známy

rozdiel medzi prácami na stavbe bytových domov a prácami na stavbe nebytových budov, a preto podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu uvedenie

podmienky predložiť zoznam stavebných prác (rovnakého alebo obdobného charakteru ako

je predmet zákazky), pričom za stavbu rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet

zákazky sa budú považovať stavebné práce uskutočnené pri výstavbe alebo konštrukcií

pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 128/2000

Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje

Klasifikácia stavieb, nemožno považovať za podmienku obmedzujúcu možnosť účasti

potenciálnych záujemcov, a teda nemôže ísť ani v tomto prípade o porušenie za podmienok

v zmysle § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.  

Najvyšší súd dospel tiež k záveru, že možno súhlasiť s názorom žalobkyne ako

aj s názorom krajského súdu, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal so splnením zákonnej

podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa

ktorej je žalovaný povinný zisťovať, či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv

na výsledok verejného obstarávania, Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že zverejnenie

diskriminačnej podmienky (čestné vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009) mohlo odradiť potenciálnych záujemcov od účasti v predmetnej užšej

súťaži, pričom toto konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia je treba považovať za príliš

reštriktívny výklad uvedeného ustanovenia.

Z ustanovenia § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že na zrušenie

použitého postupu zadávania zákazky nepostačuje iba samotná skutočnosť, že uchádzač

by mohol byť odradený od účasti v súťaži, ale musí byť preukázaná skutočnosť, že porušenie

postupu zo strany žalobkyne mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Z uvedeného vyplýva, že musí byť preukázané, že účasťou iných uchádzačov, ktorí boli

diskriminačnou podmienkou odradení by bola dosiahnutá lepšia cena alebo by bola súťaž

ovplyvnená iným zásadným spôsobom. Sankcia v podobe zrušenia užšej súťaže môže byť

aplikovaná až v prípade, že nie je možné dosiahnuť nápravu vo verejnom obstarávaní iným

spôsobom. V danom prípade žiaden záujemca nepovažoval žiadnu z vyhlásených podmienok

za diskriminačnú a neuplatnil žiaden z možných revíznych postupov. V prípade, pokiaľ

žiaden záujemca nepovažuje vyhlásené podmienky za diskriminačné a žalovaný realizuje

kontrolu na základe podnetu tretej osoby (v danom prípade Agentúry Ministerstva školstva,

vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie) bez akejkoľvek špecifikácie porušenia podmienok zákona o verejnom obstarávaní, je potom

povinnosťou žalovaného zaoberať sa všetkými okolnosťami priebehu a vyhodnotenia

verejného obstarávania tak, aby bolo porušenie podmienok účasti bezpečne zistené a posúdiť,

či toto porušenie podmienok mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie užšej súťaže, je jeho

povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou

žalovaného sa riadne vysporiadať so všetkými skutočnosťami ktoré zisťoval a posudzoval,

pričom jeho rozhodnutie musí byť presvedčivé.  

Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu sa žalobkyňa

dôsledne neriadila vyššie citovanými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

Nepochybil preto krajský súd, ak napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom

na ust.§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.  

Pokiaľ ide o návrh na podanie prejudiciálnej otázky na   Súdny dvor Európskej únie

a z toho titulu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, najvyšší súd zastáva názor, že na položenie prejudiciálnej otázky v navrhovanom znení nie je dôvod, pretože podľa

článku 268 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 234 Zmluvy o založení

Európskeho spoločenstva), súdny dvor má právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach

týkajúcich sa:

a/ výkladu tejto zmluvy,

b/ platnosti a výkladu aktov prijatých inštitúciami spoločenstva.

Otázka, či možno ako kritérium užšieho výberu použiť Altmanovo Z-score

pri zisťovaní finančného a ekonomického postavenia záujemcu možno preukázať

nie je v súlade s vyššie citovaným článkom.

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto

rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného

neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než   ako ho posúdil

krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej

moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a stotožniac sa v zásade aj s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, považujúc právne posúdenie veci krajským

súdom za správne, napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2

OSP potvrdil

V ďalšom konaní správny orgán   viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6

a § 250ja ods. 4 OSP) prejedá vec v naznačenom smere znova v medziach podanej žaloby,

dôsledne sa vyporiada s relevantnými námietkami žalobcu a opätovne   vo veci rozhodne

tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej

žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. b/vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 123,50 eura a jeden paušál podľa § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 7,41 eura, spolu 130,91 eura,

ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. R. K. podľa

§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní.  

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku   n i e   j e   prípustný opravný prostriedok.

V B. 29. septembra 2011

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková