Najvyšší súd
5Sžf/35/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobkyne Prešovskej univerzity v P., so sídlom v P., Námestie
Legionárov 3, zastúpenej Mgr. Ing. R. K., advokátom so sídlom vo V.V., proti žalovanému
Úradu pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18. februára 2011, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v B. zo dňa 19. mája 2011, č. k. 1S/42/2011-30, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. zo dňa
19. mája 2011, č. k. 1S/42/2011-30 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v sume 130,91 eura do rúk Mgr. Ing. R. K., advokáta so sídlom vo V. do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2
písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18.02.2011, ktorým žalovaný nariadil žalobcovi zrušiť
v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o verejnom obstarávaní“) zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia
bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského
domova ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 1 OSP), dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Pri svojom rozhodovaní
prvostupňový súd vychádzal z obsahu správneho spisu a z ustanovení § 9 ods. 4, § 24 ods. 1
písm. a/, § 28 ods. 1 písm. b/, § 32 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ a § 139 ods. 2 písm. a/ zákona
o verejnom obstarávaní, keď dospel k záveru, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu
zákona.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vytýka žalobcovi, že požadoval predloženie
„čestného vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom Z-score“ za roky 2007 až 2009,
keď použitie konkrétneho modelu Altmanového Z-score vyhodnotil žalovaný ako podmienku,
ktorá je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Ďalej žalovaný
v napadnutom rozhodnutí vytýkal žalobcovi že v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania uviedol, že za stavbu rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet
zákazky sa budú považovať stavebné práce uskutočnené pri výstavbe alebo rekonštrukcií
pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 1238/2000 Z. z. a neumožnil záujemcom za účelom splnenia technickej alebo odbornej spôsobilosti
podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní predložiť uskutočnené stavby
realizované podľa klasifikácie K 11, čím obmedzil možnosť účasti potencionálnych
záujemcov, ktorí sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zameriavali na uskutočňovanie
bytových budov.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že podmienka predloženia čestného
vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom Z-score mohla odradiť záujemcov od predloženia
ponuky, nakoľko žiadny záujemca nevedel, akí záujemcovia sa budú hlásiť do verejného
obstarávania. Podľa názoru krajského súdu predmetné kritérium nebolo stanovené
ako podmienka účasti, nakoľko nebola stanovená konkrétna výška hodnoty, ktorú musí
záujemca splniť a pre nesplnenie ktorej by bol záujemca vylúčený. Krajský súd zastáva názor,
že cieľom kritéria nebolo hodnotiť jednotlivých záujemcov z hľadiska ich postavenia
vedúceho ku krachu spoločnosti, ale bolo stanovené ako jedno z kritérií na určenie poradia
záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky. Podľa názoru krajského súdu žalovaný
nesprávne vec posúdil, keď za zaoberal Altmanovým Z-score ako takým a opieral sa o odborné stanovisko, ktoré posúdilo Altmankovo Z-score ako ekonomickú teóriu, ktorej
podstatou je zistiť postavenie uchádzača vo vzťahu ku krachu spoločnosti. V danom prípade
bolo podstatou tohto kritéria zostaviť poradie uchádzačov, ktorí sa zúčastnia výberového
konania na základe objektívneho vzorca, ktoré žiadnym spôsobom nediskriminovalo žiadneho
uchádzača.
Taktiež sa krajský súd nestotožnil s názorom žalovaného, že zadefinovaním stavieb
rovnakého alebo podobného charakteru zodpovedajúcich klasifikácii K 12 v zmysle Opatrenia
č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým
sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, diskriminoval ostatných záujemcov, ktorí sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti zameriavajú na uskutočnenie bytových budov. Uviedol, že žalovaný
na jednej strane uvádza, že verejný obstarávateľ má širokú autonómiu pri stanovovaní
podmienok účasti, na druhej strane toto právo verejného obstarávateľa upiera. Stanovenie
podmienok stavieb podľa všeobecného predpisu zverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky nemôže byť v rozpore s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne
zo zákonom o verejnom obstarávaní. Uviedol, že špecifickosť stavieb priemyselného
charakteru a stavieb bytových domov je evidentná. Taktiež krajský súd nesúhlasil s názorom
žalovaného, že uvedené podmienky účasti mohli mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, a tento svoj názor žalovaný neodôvodnil a neuviedol argumenty na podporu tohto tvrdenia.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v sume 327,82 eura,
ktorá náhrada pozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 eur, z trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 123,50 eura a z paušálu dvakrát po 7,41
eura podľa vyhlášky o odmeňovaní advokátov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne. Namietal že, krajský súd
sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež sa vyznačuje nesprávnymi skutkovými zisteniami.
Uviedol, že pokiaľ ide o problematiku súvisiacu s aplikáciou Altmanovho Z-score
v prospech verejného obstarávania, nesúhlasil s tvrdeniami krajského súdu. Záver súdu,
že žalobca si v rámci predmetného postupu zadávania zákazky nestanovil Altmanovo Z-score
ako podmienku účasti, nakoľko nestanovil konkrétnu požadovanú hodnotu Altmanovho
Z-score, žalovaný uviedol, že tento záver súdu je v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z dokumentácie z predmetného postupu zadávania zákazky. Žalobca v časti
III. 2 „Podmienky účasti“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v bode III. 2.2
„Ekonomické a finančné postavenie“ stanovil a vyžadoval od záujemcov predložiť „Čestné
vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009, ktoré
sa vypočítava nasledovným spôsobom: Altmanovo Z-score = 0,717* x 1 + 0,847* x 2
+ 3,107* x 3 + 0,420* x 4 + 0,998* x 5, pričom x 1 = pracovný kapitál / celkové aktíva, x 2
= zisk po zdanení / celkové aktíva, x 3 = (hospodársky výsledok pred zdanením + úroky) /
celkové aktíva, x 4 = vlastný kapitál / cudzí kapitál, x 5 = celkové tržby / celkové aktíva“.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca jednoznačne a jasne stanovil v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania ako podmienku účasti týkajúci sa finančného a ekonomického
postavenia – preukázanie dosiahnutého Altmanovho Z-score.
Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si v časti IV. bod 1.2 „Oznámenie počtu
záujemcov, ktoré budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasti v dialógu“ stanovil
obmedzenie počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky na 5 záujemcov
a ako kritéria na výber obmedzeného počtu záujemcov stanovil : 1. Počet referenčných
stavieb, 2. Altmanovo Z-score, 3. Objem stavebných prác. V súvislosti s hodnotením kritéria
č. 2, žalobca v predmetnej časti oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol,
že hodnotí Altmanovo Z-score záujemcu (aritmetický priemer za roky 2007, 2008 a 2009) a zároveň uviedol, že pridelenie bodov sa určí podľa výslednej hodnoty Altmanovho Z-score.
Z uvedeného je podľa názoru žalovaného jednoznačné a zrejmé, že žalobca v použitom
postupe zadávania zákazky si stanovil, že bude za účelom užšieho výberu záujemcov hodnotiť
výšku dosiahnutého Altmanovho Z-score, t. j. hodnotiť finančno – ekonomickú situáciu
záujemcu metódou Altmanovho Z-score. Podľa názoru žalovaného je tvrdenie súdu,
že cieľom žalobcu nebolo hodnotiť jednotlivých záujemcov z hľadiska dosiahnutej výšky
Altmanovho Z-score, t. j. z hľadiska ich postavenia vedúceho ku krachu spoločnosti,
je v rozpore s požiadavkami stanovenými žalobcom v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania. Tento záver súdu je podľa žalovaného nepochopiteľný, nakoľko obstarávateľ
v procese verejného obstarávania v rámci stanovených podmienok účasti, kritérií pre užší
výber záujemcov, alebo hodnotiacich kritérií, vždy hodnotí podmienky, resp. požiadavky
a kritéria, ktoré si stanoví.
Ďalej žalovaný uviedol, že účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber
a kritérií hodnotenia ponúk je rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok účasti
sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t. j. skutočnosť, či je záujemca alebo uchádzač
z pohľadu osobného postavenia (§26 zákona o verejnom obstarávaní), ekonomického a finančného postavenia (§28 až 30 zákona o verejnom obstarávaní) spôsobilý realizovať
obstarávanú zákazku. V prípade stanovenia podmienok účasti verejný obstarávateľ v zásade
stanovuje podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní minimálnu úroveň finančného
a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti, napr. stanoví, že uchádzač musí
preukázať konkrétnu výšku obratu, alebo určitý objem stavebných prác. Účelom stanovenia
a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži je z okruhu
záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré sa viažu,
napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie
bodové hodnotenie a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.
Žalovaný tvrdil, že je zrejmé a preukázateľné, že žalobca si jednoznačne a jasne
stanovil, že v použitom postupe zadávania zákazky bude na účely užšieho výberu záujemcov
hodnotiť dosiahnutú výšku Altmanovho Z-score. Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu,
že žalobca si síce stanovil na účely užšieho výberu záujemcov hodnotenie dosiahnutej výšky
Altmanovho Z-score, avšak reálne nehodnotil podstatu a účel tejto ekonomickej metódy,
a toto tvrdenie súdu je pre žalovaného absurdné a nepochopiteľné. Pre žalovaného
je absolútne neakceptovateľné posudzovať stanovené kritéria užšieho výberu len na základe
skutočností, či podnikateľské subjekty bez ohľadu na ich právnu formu a spôsob vedenia
účtovníctva sú schopné číselne vyjadriť veličinu, ktorá je predmetom kritéria užšieho výberu,
napr. do konkrétneho vzorca dosadiť premenné.
Žalovaný poukazoval na čl. 44 ods. 3 smernice 2004/18/ES z 31. marca 2004
o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek
na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorá bola transponovaná zo zákona
o verejnom obstarávaní, z ktorého je zrejmé, že verejným obstarávateľom stanovené kritérium
užšieho výberu musí byť objektívne a nediskriminačné.
Podľa názoru žalovaného hodnotenie výšky dosiahnutého Altmanovho Z-score
nemožno považovať za objektívne a nediskriminačné kritérium užšieho výberu. Zotrval
na tom, že univerzálny vzorec na výpočet Altmanovho Z-score aplikovateľný na záujemcov
alebo uchádzačov všetkých foriem podnikania v podmienkach Slovenskej republiky,
resp. Európskej únie neexistuje, nielen vzhľadom na to, že uvedené modely predikujúce
finančné zdravie podnikov boli profesorom E. I. Altmanom skonštruované v odlišných
trhových podmienkach a účtovných štandardoch platných v USA, ale aj vzhľadom
na skutočnosť, že hodnoty vypočítané podľa jednotlivých modelov, neskreslenie, resp. Reálne
predikujú v prípade modeli Z1 len finančné zdravie spoločností emitujúcich akcie verejne
obchodovateľných na trhu, v prípade modeli Z2 použitého žalobcom v predmetnej podmienke účasti finančné zdravie len tých spoločností, ktoré neemitujú akcie verejne obchodovateľné
na trhu a v prípade modelu Z3 finančné zdravie nevýrobných spoločností, čo je v príkrom
rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Žalobca teda takto nastavenou
podmienkou účasti a kritéria užšieho výberu, ktoré nie sú uplatniteľné na každého záujemcu
pôsobiaceho na trhu Slovenskej republiky, resp. EÚ vytvára umelú bariéru, ktorá mohla
ovplyvniť záujemcov na odradiť ich od prejavenia záujmu o účasť v predmetnom verejnom
obstarávaní.
Žalovaný poukazoval na to, že k problematike Altmanovho Z-score si nechal
vypracovať odborné stanovisko pracovníkom Ekonomickej univerzity v B., Fakulty
podnikového manažmentu, ktoré závery krajského súdu vyvracia. Žalovaný preto zotrval
na názore, že systém hodnotenia založený na výbere metódy hodnotenia, ktorá je typická
pre určité právne formy, pričom je podstatné, že nezohľadňuje konkrétne špecifiká
a podmienku vlastné pre rôznych uchádzačov, resp. záujemcov, nemôže predstavovať
objektívne pravidlo spôsobilé byť podmienkou účasti finančného a ekonomického postavenia,
ktoré by bolo súladné s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Žalovaný ďalej poukazoval na to, že pokiaľ ide o podmienku účasti týkajúcu sa technickej a odbornej spôsobilosti - predloženie zoznamu stavebných prác rovnakého alebo
obdobného charakteru ako je predmet zákazky s tým, že za stavbu rovnakého alebo
obdobného charakteru ako je predmet zákazky sa budú považovať stavebné práce
uskutočnené pri výstavbe alebo rekonštrukcii pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii
stavieb KS 12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky
z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, s poukazom na ustanovenia § 32
ods. 6 a § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní, pri stanovovaní a následnom
vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa technickej a odbornej spôsobilosti
je potrebné posudzovať uskutočnené stavebné práce a nie typ budov, na ktorých boli tieto
práce realizované. Žalovaný uviedol, že uznanie stavebných prác uskutočnených výlučne
na „nebytových budovách podľa klasifikácie stavieb“, ktorá je určená na štatistické
zisťovanie, považuje žalovaný za neprimerané. Takýmto spôsobom sa zužuje okruh
akceptovateľných referencií, pričom na takéto obmedzovanie nie je najmenší dôvod. V danom
prípade sa obstarávali štandardné rekonštrukčné práce, ktoré je možné = realizovať tak
na bytových ako aj na nebytových budovách.
Poukazoval tiež na to, že nie všetky normatívne právne akty zverejnené v zbierke
zákonov je možné aplikovať v procese verejného obstarávania. Pokiaľ žalobca použil klasifikáciu na účely verejného obstarávania, mal si byť vedomý toho, že jej nesprávne
použitie môže spôsobiť porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
K argumentácii krajského súdu, že žalovaný uprel žalobkyni autonómiu
pri stanovovaní podmienok účasti, žalovaný uviedol, že táto autonómia pri stanovovaní
podmienok účasti je prísne limitovaná práve základnými princípmi uplatňovanými
vo verejnom obstarávaní ustanovením § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní
a taxatívnosťou normatívnej úpravy § 2ž a § 28 zákona o verejnom obstarávaní.
Pokiaľ krajský súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neodôvodnil
skutočnosť, že uvedené podmienky mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania
a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a na podporu svojich tvrdení neuviedol
argumenty, s týmto názorom sa žalovaný taktiež nestotožňuje. Žalovaný v rozhodnutí
jednoznačne a jasne konštatoval možnosť zásadného vplyvu zisteného porušenia zákona
o verejnom obstarávaní. Uviedol, že v rozhodnutí sa vysporiadal s možnosťou zásadného
vplyvu zisteného porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného
obstarávania. Práve diskriminačná podmienka účasti zverejnená v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania je schopná odradzovať od účasti, nakoľko oznámenie predstavuje
publikačný nástroj, prostredníctvom ktorého sa potencionálni záujemcovia dozvedajú o úmysle obstarávateľa, resp. verejného obstarávateľa zadať zákazku. Je nesporné,
že diskriminačné podmienky zužujú okruh záujemcov a pre aplikáciu výroku stačí
identifikovať i len potenciálny zásadný vplyv. Uvedené je v právnej norme vyjadrené slovami
„mohlo mať zásadný vplyv“.
Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že žiaden zo záujemcov nepodal proti
podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania žiadosť o nápravu,
resp. námietky v žiadnom prípade nevylučuje možnosť zásadného vplyvu zisteného porušenia
zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania. Je potrebné akceptovať,
že skutočnosť, či konkrétne porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať zásadný
vplyv na výsledok verejného obstarávania, nemožno v žiadnom prípade odvodzovať od toho,
či konkrétny záujemca alebo uchádzač toto porušenie napadne revíznym postupom. V prípade
akceptácie tohto názoru krajského sudu by žalovaný nemohol v rámci výkonu kontroly
pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 zákona o verejnom
obstarávaní v prípade, ak by identifikované porušenie zákona nebolo napadnuté revíznym
i postupmi konkrétneho uchádzača alebo záujemcu, čo je v rozpore s ustanovením § 146
ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Žalovaný tiež uviedol, že právne názory krajského súdu týkajúce sa aplikácie
Altmanovho Z-score a opatrenia Štatistického úradu v procese verejného obstarávania
predstavujú pre verejné obstarávanie nebezpečný precedens, nakoľko ich aplikácia v procese
verejného obstarávania predstavuje porušovanie základných princípov uplatňovaných
vo verejnom obstarávaní.
Žalovaný navrhol, pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovie žiadosti
žalovaného o zmenu napadnutého rozsudku, aby v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/
OSP prerušil konanie a podal prejudiciálnu otázku na Súdny dvor Európskej únie
v nasledovnom znení : Je postup obstarávateľa, na ktorého sa vzťahuje smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek
na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, ktorý
si stanoví v užšej súťaži ako kritérium užšieho výberu výšku dosiahnutého Altmanovho
Z-score v súlade s čl. 44 ods. 3 smernice 2004/18/ES z 31. marca 2004, pričom znenie
prejudiciálnej otázky má len informatívny charakter a jej presná formulácia môže závisieť
najmä od priebehu súdneho konania a od skutočnosti, ako sa odvolací súd vysporiada
s tvrdeniami účastníkov konania.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok
Krajského súdu v B. potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného považuje za nezákonné. Uviedla, že žalovaný stále mylne interpretuje význam
vzorca, ktorý žalobca použil v súťažných podkladoch, keď stále uvádza, že žalobkyňa
hodnotila výšku Altmanovho Z-score, čo nie je možné považovať za objektívne
a nediskriminačné kritérium užšieho výberu. Žalobkyňa už skôr uviedla, že podmienkou
účasti nebolo dosiahnutie určitej hodnoty Altmanovho Z-score, a preto tento ukazovateľ
ani nehodnotila. Poukazovala na to, že samotný žalovaný vo svojom odvolaní cituje
podmienku účasti, ktorou je predloženie čestného vyhlásenia o dosiahnutom Altmanovom
Z-score, ktoré sa vypočíta prostredníctvom uvedeného vzorca (na str. 3 odvolania). Zo znenia
tejto podmienky účasti nesporne vyplýva, že žalobkyňa nestanovila žiadnu hodnotu, ktorú
by mal záujemca dosiahnuť na to, aby splnil podmienku účasti a nebol zo súťaže vylúčený.
Podmienkou účasti bolo samotné predloženie čestného vyhlásenia, ktoré obsahuje výsledok
zo použitia obstarávateľom stanoveného vzorca, a to bez ohľadu na dosiahnutú hodnotu.
Poukazoval na to, že vzorec, ktorý žalobkyňa uviedla v súťažných podmienkach môže použiť
každý podnikateľ bez ohľadu na právnu formu. Žalovaný sa mylne domnieva, že vzorec
nemôže použiť napríklad živnostník. Predmetný vzorec bol v súťažných podmienkach jasne verbálne definovaný, pričom stanovené ukazovateľa musí byť schopný kvantifikovať každý
podnikateľ bez ohľadu na jeho právnu formu. Podvojné aj jednoduché účtovníctvo predsa
vychádza z tých istých dát, pričom rozdiel je iba vo forme výsledných výkazov. Ekonomická
podstata definovaných premenných je pre každého podnikateľa rovnaká a zistiteľná
s primárnej evidencie. Podľa názoru žalobkyne to, že žalobkyňa nediskriminovala záujemcov,
potvrdzuje aj skutočnosť, že žiaden zo záujemcov zaoberajúci sa stavebnou činnosťou
nepovažoval túto podmienku za diskriminačnú, resp. znemožňujúcu účasť v súťaži.
Poukazoval na to, že celá argumentácia žalovaného v tejto súvislosti vychádza
z nepochopenia a nesprávneho právneho posúdenia konkrétnej požiadavky, ktorú žalobkyňa
uviedla v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Výsledkom nedôsledného
rozlišovania medzi vzorcom stanoveným žalobkyňou a podstatou Altmanovho Z-score
je aj nesprávny záver žalovaného, že pri kritériu č. 1 sa nehodnotil počet referenčných stavieb
a pri kritériu č. 3 sa nehodnotil objem stavebných prác. Uvedené tvrdenie žalovaného
by mohlo mať opodstatnenie výlučne v prípade, ak by žalobkyňa bola stanovila pásma hodnôt
dosiahnutého Altmanového Z-score a podľa tejto výšky by bola určila, že záujemca v určitých
pásma môže dosiahnuť určitý maximálny počet bodov. Zo súťažných podkladov je ale zrejmé, že žalobkyňa vyššie uvedené nestanovila, a preto nemohla ani hodnotiť
Altmanovo Z-score ako také.
Pokiaľ ide o Opatrenie č. 128/2000 Z. z. žalobkyňa poukazovala na to, že použitie
klasifikácie stavieb je možné aj na iné než štatistické účely a exkurz do dôvodov vyhotovenia
klasifikácie stavieb preto považuje za nadbytočný. Žalobkyňa je presvedčená, že je právom
obstarávateľa stanoviť podmienky tak, aby mohol vybrať subjekt, ktorý preukáže, že je nielen
spôsobilý podľa predmetu činnosti, ale že s realizáciou stavieb rovnakého alebo podobného
charakteru má aj relevantné skúsenosti, a teda má potrebné know-how na riadne a včasné
realizovanie všetkých prác. Poukazovala na to, že odbornej verejnosti je všeobecne známy
rozdiel medzi prácami na stavbe bytových domov a nebytových budov. Je preto nepochybné,
že referencia na nebytové budovy má z hľadiska výberu najlepšieho možného uchádzača
opodstatnenie a takáto podmienka je primeraná. Ak žalovaný konštatuje neprimeranosť tejto
podmienky účasti bez toho, aby sa uvedenými skutočnosťami vôbec zaoberal, žalobkyňa
to považuje za neodôvodnený zásah do autonómie žalobkyne pri stanovovaní podmienok
účasti, ktorý nemá oporu v zákone. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný
považoval túto podmienku za diskriminačnú, ktorá má za následok nerovnaké zaobchádzanie
so záujemcami. Podľa názoru žalobkyne sú ale diskriminácia a nerovnaké zaobchádzanie
pri použití Klasifikácie stavieb publikovanej v Zbierke zákonov vylúčené a možno aj preto už žalovaný v odvolaní nepoukazuje na diskriminačnú povahu tejto podmienku, ale už na jej
neprimeranosť.
Žalobkyňa ďalej v celom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný
sa nevysporiadal dostatočne so splnením druhej zákonnej podmienky na zrušenie súťaže
podľa § 139 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, t. j., že žalovaný je povinný zisťovať,
či v konkrétnom verejnom obstarávaní mohlo mať konkrétne porušenie ustanovení zákona
zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uviedla, že ak sa žalovaný rozhodne
pre zrušenie súťaže, v odôvodnení rozhodnutia je povinný vysporiadať sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré zisťoval posudzoval a uviesť všetky úvahy, ktoré ho k zrušeniu súťaže
viedli, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nie je možné suplovať vyjadreniami
v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia. Namietala, že žalovaný svojou súčasnou
rozhodovacou praxou poškodzuje obstarávateľa a ostatných záujemcov, ktorí zodpovedne
pripravili podklady do súťaže a riadne sa jej zúčastnili.
Pokiaľ ide o návrh na prejudiciálnu otázku žalobkyňa uviedla, že žalovaný vychádzal
pri formulovaní prejudiciálnej otázky z mylného názoru, že žalobca použil ako kritérium
užšieho výberu dosiahnuté Altmanovo Z-score. Tento záver je nesprávny ako už bolo
uvedené, žalobkyňa nehodnotila výšku dosiahnutého Altmanovho Z-score, pričom z hľadiska
priebehu verejného obstarávania je zrejmé, že uvedené kritérium nemalo žiaden vplyv na výsledok verejného obstarávania. Napokon žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie
žalovaného č. 245-OKVO/8/2010 zo dňa 13.09.2010, ktorom žalovaný pripustil možnosť
aplikácie vzorca, ak bude použitý v takej forme, kde jednotlivé premenné môže do vzorca
dosadiť každý záujemca účtujúce v systéme tak podvojného ako aj jednoduchého účtovníctva.
Konanie o prejudiciálnej otázke preto žalobkyňa považuje za účelové, nedôvodné a zbytočné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné
obstarávanie žalovaného č. 1150-7000/2010-OK/6 zo dňa 18.02.2011, ktorým žalovaný nariadil žalobkyni zrušiť v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej
školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova
ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od doručenia rozhodnutia.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek sa musí
uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo
záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní postupy vo verejnom obstarávaní sú:
a/ verejná súťaž,
b/ užšia súťaž, c/ rokovanie konania,
d/ súťažný dialóg.
Podľa § 24 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní užšia súťaž sa vyhlasuje
pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť
počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní finančné a ekonomické postavenie
možno preukázať spravidla:
a/ vyjadrením banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorým môže byť prísľub banky alebo
pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru,
b/ potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo
potvrdením o poistení zodpovednosti za škodu podnikateľa, ak takého poistenie vyžaduje
osobitný zákon,
c/ súvahou alebo výkazom majetku a záväzkoch alebo údajmi z nich alebo,
d/ prehľadom o celkovom obrate alebo prehľadom o dosiahnutom obrate v oblasti, ktorej
sa predmet zákazky týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú dostupné
v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávania uvedie podmienky účasti týkajúce sa:
a/ osobného postavenie podľa § 26,
b/ finančného a ekonomického postavenie a doklady na ich preukázanie podľa § 27,
c/ technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie podľa
§ 28 až 30.
Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní
o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo
mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý
postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov.
Podľa § 146 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní úrad vykonáva kontrolu postupu
zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámovej dohody a pred ukončením súťaže návrhov z vlastného podnetu, na základe podnetu kontrolovaného
na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej
republiky.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky si nemôže osvojiť argumentáciu
žalovaného, že žalobkyňa konala v rozpore s ust. § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal odvolací súd za preukázané,
že žalobkyňa ako verený obstarávateľ vyhlásila vo Vestníku verejného obstarávania
č. 110/2010 pod č. 03853 dňa 10. júna 2010 užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia
bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského
domova ul. 17. novembra č. 13“., ktorom vyhlásení užšej súťaže pod bodom III.2.2.
Ekonomické a finančné postavenie žalobkyňa požadovala informácie a formálne náležitosti
nevyhnutné na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti :
1/ Prehľad o celkovom obrate za posledné tri hospodárske roky (2007, 2008 a 2009), za ktoré
sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začatia prevádzkovania činnosti. Dôkazný
prostriedok - výkaz ziskov a strát a súvaha za posledné tri roky - úradne overená kópia
potvrdená miestne príslušným správcom dane alebo audítorom, alebo výkaz o príjmoch
a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch za posledné 3 roky (podnikateľ - fyzická osoba) -
úradne overená kópia potvrdená miestne príslušným správcom dane alebo audítorom.
2/ Čestné vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009, ktoré
sa vypočíta nasledovným spôsobom : Altmanovo Z-score = 0,717* x 1 + 0,847*x 2 + 3,107*
x 3 + 0,420* x 4 + 0,998* x 5, pričom: x 1 = pracovný kapitál / celkové aktíva, x 2 = zisk
po zdanení / celkové aktíva, x 3 = (hospodársky výsledok pred zdanením + úroky) / celkové
aktíva, x 4 = vlastný kapitál / cudzí kapitál, x 5 = celkové tržby / celkové aktíva.
Minimálna požadovaná úroveň štandardov (ak je to uplatniteľné): Podmienkou účasti k bodu
1) bodu III.2.2. je výška obratu v realizovaných prácach za vykazované obdobie rokov
minimálne 1,2 mil. Eur v každom roku.
V časti III.2.3. Technická alebo odborná spôsobilosť oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania, žalobkyňa požadovala informácie a formálne náležitosti nevyhnutné na vyhotovenie splnenia podmienok účasti:
1/ zoznam stavebných prác (rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet zákazky)
uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov doplnený potvrdeniami (referenciami)
o uspokojivom vykonaní stavebných práv s uvedením cien, miest a lehôt uskutočnenia prác
a zhodnotenia uskutočnených prác podľa obchodných podmienok (ak odberateľom 1. bol
verejný obstarávateľ podľa zákona, dôkaz o plnení potvrdí tento verejný obstarávateľ, 2. bola
iná osoba ako verejný obstarávateľ, dôkaz o plnení potvrdí odberateľ, ak to nie je možné,
vyhlásením uchádzača alebo záujemcu o ich uskutočnení). Za stavbu rovnakého alebo
obdobného charakteru ako je predmet zákazky sa budú považovať stavebné práce
uskutočnené pri výstavbe alebo konštrukcií pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii
stavieb K12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky
z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
Ďalej mal najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dňa
18.11.2010 bola žalovanému doručená od Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie žiadosť o vykonanie
kontroly podlimitnej zákazky užšou súťažou na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova ul.
17. novembra č. 13“. Následne na to žalovaný doručil dňa 10.12.2010 žalobkyni oznámenie
o začatí kontroly postupu zadávania zákazky pred uzavretím zmluvy ako aj rozhodnutie
o predbežnom opatrení č. 1150-7000/2010-OK/2 zo dňa 07.12.2010, ktorým konanie
v predmetnej zákazke verejného obstarávania podľa § 146 ods. 1, 2 a 4 v nadväznosti
na § 138 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní pozastavil. Ďalej mal najvyšší súd
za preukázané, že do lehoty na predkladanie žiadosti o účasť, t. j. do 28.06.2010 do 11:00
hod. doručili žiadosť o účasť vrátane dokladov štyria záujemcovia, pričom podľa zápisnice
č. 2 z hodnotenia splnenia podmienok účasti zo dňa 21.07.2010 až 23.07.2010 všetci štyria
záujemcovia podmienky účasti v predmetnej užšej súťaži splnili. V lehote na predkladanie
ponúk do 23.09.2010 do 11:00 hod. predložili ponuky traja uchádzači. Zo zápisnice zo dňa
08.10.2010 vyplýva, že úspešným uchádzačom sa stala skupina D., a. s., P. a M., s. r. o., B.,
ktorá bola vyzvaná na podpísanie zmluvy o dielo na dodávku požadovaných prác. Následne
žalovaný napadnutým rozhodnutím nariadil žalobkyni zrušiť v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)
užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia bývalej Základnej školy ul. 17. novembra č. 15 a Rekonštrukcia bývalého študentského domova ul. 17. novembra č. 13“ do 30 dní od
doručenia rozhodnutia.
S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia ako aj na obsah administratívneho
i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalobkyne ako aj krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že postup žalobkyne bol v súlade
so zákonom o verejnom obstarávaní a nebol dôvod na postup podľa ustanovenie § 139 ods. 2
písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní.
Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ
Altmanovo Z-score (Altmanova metodika, resp. Altmanov model) je určené
na prognózovanie skutočností, či podnik vstúpi v období najbližších dvoch rokov do bankrotu
(ide o systém včasného varovania), inými slovami indikátor budúceho vývoja podniku, ktorý
má s predstihom poukázať na to, či sú v podniku procesy a javy, ktoré podmieňujú jeho
budúcu prosperitu alebo neprosperitu vyjadrenú vstupom do bankrotu (viď odborné
stanovisko zo dňa 13.06.2011 na ktoré sa žalovaný odvoláva), teda model slúžiaci na overenie
finančného zdravia podniku a pokiaľ ide o vzorec, ktorý môže použiť každý podnikateľ bez ohľadu na právnu formu, navyše za skutočnosti, že žalobca pri tejto podmienke nestanovil
žiadnu hodnotu, ktorú by mal záujemca dosiahnuť, nemôže ísť o porušenie princípu
rovnakého zaobchádzania a o diskriminačnú podmienku, a teda o porušenie ustanovenia § 9
ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Tým, že žalobkyňa ako podmienku požadovala Čestné
vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009 bez toho,
aby stanovila hodnotu o dosiahnutom Altmanovom Z-score nemohla obmedziť žiadneho
z uchádzačov k prístupu do súťaže.
Pokiaľ ide o použitie klasifikácie stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 128/2000 Z. z.
Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia
stavieb, podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu, použitie
klasifikácie stavieb je možné aj na iné než štatistické účely. Zákon o verejnom obstarávaní
vo svojom ustanovení § 28 ponecháva obstarávateľovi pomerne širokú autonómiu
pri stanovení podmienok týkajúcich sa preukázania technickej a odbornej spôsobilosti,
a je teda právom obstarávateľa stanoviť si takú podmienku, aby mohol byť vybratý subjekt,
ktorý je nielen spôsobilý podľa predmetu činnosti, ale má aj s realizáciou stavieb rovnakého
alebo obdobného charakteru skúsenosti. Je nepochybné, že odbornej verejnosti je známy
rozdiel medzi prácami na stavbe bytových domov a prácami na stavbe nebytových budov, a preto podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu uvedenie
podmienky predložiť zoznam stavebných prác (rovnakého alebo obdobného charakteru ako
je predmet zákazky), pričom za stavbu rovnakého alebo obdobného charakteru ako je predmet
zákazky sa budú považovať stavebné práce uskutočnené pri výstavbe alebo konštrukcií
pozemných stavieb zodpovedajúcich klasifikácii stavieb K 12 podľa Opatrenia č. 128/2000
Z. z. Štatistického úradu Slovenskej republiky z 03. apríla 2000, ktorým sa vyhlasuje
Klasifikácia stavieb, nemožno považovať za podmienku obmedzujúcu možnosť účasti
potenciálnych záujemcov, a teda nemôže ísť ani v tomto prípade o porušenie za podmienok
v zmysle § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.
Najvyšší súd dospel tiež k záveru, že možno súhlasiť s názorom žalobkyne ako
aj s názorom krajského súdu, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal so splnením zákonnej
podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, podľa
ktorej je žalovaný povinný zisťovať, či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv
na výsledok verejného obstarávania, Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že zverejnenie
diskriminačnej podmienky (čestné vyhlásenie o dosiahnutom Altmanovom Z-score za roky 2007, 2008 a 2009) mohlo odradiť potenciálnych záujemcov od účasti v predmetnej užšej
súťaži, pričom toto konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia je treba považovať za príliš
reštriktívny výklad uvedeného ustanovenia.
Z ustanovenia § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že na zrušenie
použitého postupu zadávania zákazky nepostačuje iba samotná skutočnosť, že uchádzač
by mohol byť odradený od účasti v súťaži, ale musí byť preukázaná skutočnosť, že porušenie
postupu zo strany žalobkyne mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Z uvedeného vyplýva, že musí byť preukázané, že účasťou iných uchádzačov, ktorí boli
diskriminačnou podmienkou odradení by bola dosiahnutá lepšia cena alebo by bola súťaž
ovplyvnená iným zásadným spôsobom. Sankcia v podobe zrušenia užšej súťaže môže byť
aplikovaná až v prípade, že nie je možné dosiahnuť nápravu vo verejnom obstarávaní iným
spôsobom. V danom prípade žiaden záujemca nepovažoval žiadnu z vyhlásených podmienok
za diskriminačnú a neuplatnil žiaden z možných revíznych postupov. V prípade, pokiaľ
žiaden záujemca nepovažuje vyhlásené podmienky za diskriminačné a žalovaný realizuje
kontrolu na základe podnetu tretej osoby (v danom prípade Agentúry Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie) bez akejkoľvek špecifikácie porušenia podmienok zákona o verejnom obstarávaní, je potom
povinnosťou žalovaného zaoberať sa všetkými okolnosťami priebehu a vyhodnotenia
verejného obstarávania tak, aby bolo porušenie podmienok účasti bezpečne zistené a posúdiť,
či toto porušenie podmienok mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zrušenie užšej súťaže, je jeho
povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou
žalovaného sa riadne vysporiadať so všetkými skutočnosťami ktoré zisťoval a posudzoval,
pričom jeho rozhodnutie musí byť presvedčivé.
Podľa názoru najvyššieho súdu zhodne s názorom krajského súdu sa žalobkyňa
dôsledne neriadila vyššie citovanými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
Nepochybil preto krajský súd, ak napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil s poukazom
na ust.§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP, pretože rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Pokiaľ ide o návrh na podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie
a z toho titulu na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, najvyšší súd zastáva názor, že na položenie prejudiciálnej otázky v navrhovanom znení nie je dôvod, pretože podľa
článku 268 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalý článok 234 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva), súdny dvor má právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach
týkajúcich sa:
a/ výkladu tejto zmluvy,
b/ platnosti a výkladu aktov prijatých inštitúciami spoločenstva.
Otázka, či možno ako kritérium užšieho výberu použiť Altmanovo Z-score
pri zisťovaní finančného a ekonomického postavenia záujemcu možno preukázať
nie je v súlade s vyššie citovaným článkom.
Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský súd rozhodol správne, ak toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Odvolanie žalovaného
neobsahuje námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil
krajský súd (§ 220 a § 221 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej
moci (§ 212 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), a stotožniac sa v zásade aj s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu, považujúc právne posúdenie veci krajským
súdom za správne, napadnutý rozsudok podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2
OSP potvrdil
V ďalšom konaní správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6
a § 250ja ods. 4 OSP) prejedá vec v naznačenom smere znova v medziach podanej žaloby,
dôsledne sa vyporiada s relevantnými námietkami žalobcu a opätovne vo veci rozhodne
tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci
(vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 11 ods. 4 a § 14 ods. 1 písm. b/vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 123,50 eura a jeden paušál podľa § 15 písm. a/ a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky v sume 7,41 eura, spolu 130,91 eura,
ktorú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. R. K. podľa
§ 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V B. 29. septembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková