5Sžf/30/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti TOKAJ FURMINT SK, s. r. o., so sídlom Malá Tŕňa 105, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom Moldavská cesta 21/A, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. mája 2013 č. 1100307/1/36235-232283/2013/5305, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 05. septembra 2013, č. k. 6S/197/2013-29, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 05. septembra 2013, č. k. 6S/197/2013-29 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Uznesením z 05. septembra 2013 č. k. 6S/197/2013-29 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) postupujúc podľa § 5 ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZSP“) konanie o žalobe žalobkyne zastavil, pretože žalobkyňa ani v dodatočnej lehote podľa výzvy na zaplatenie súdneho poplatku z 31. júla 2013 (doručenej jej 08. augusta 2013) súdny poplatok v sume 70 eur (pol. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ZSP) nezaplatila.

V lehote na podanie odvolania doručila žalobkyňa krajskému súdu návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením z 05. novembra 2013, č. k. 6S/197/2013-95 krajský súd žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 138 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tým, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP.

Na základe odvolania žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z 27. februára 2013sp. zn. 5Sžf/142/2013 toto uznesenie krajského súdu potvrdil.

Uznesenie najvyššieho súdu bolo žalobkyni doručené 26. marca 2014 a dňa 02. apríla 2014 krajský súd predložil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na krajskom súde 07. mája 2013 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/84768/2013 z 20. februára 2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice č. 9813401/5/3137148/2012/Du z 29. októbra 2012, ktorou žalobkyni ako platiteľke dane z príjmu právnickej osoby správca dane znížil daňovú stratu pre výpočet dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2009 na sumu 1.600.000 eur.

Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou osobne na krajskom súde 22. júla 2013 domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia zo 14. mája 2013 č. 1100307/1/36235-232283/2013/5305, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice z 30. januára 2013, č. 9800401/5/402121/2012/Dud, ktorou žalobkyni správca dane vyrubil rozdiel dane z príjmov v sume 92.545,97 eura. Keďže žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd ju výzvou č. k. 6S/197/2013-13 z 31. júla 2013 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP.

Na túto výzvu žalobkyňa nereagovala, a preto uznesením č. k. 6S/197/2013-29 z 05. septembra 2013 krajský súd konanie podľa § 10 ods. 1 ZSP zastavil.

Žalobkyňa následne, ako je už uvedené aj vyššie, doručeným krajskému súdu elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu 07. októbra 2013 (č. l. 36), doplneného osobne 08. októbra 2013, reagovala na uznesenie o zastavení konania odvolaním spojeným s návrhom o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP. Odvolanie odôvodnila tvrdeniami v podstate totožnými s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní proti uzneseniu, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžf/142/2013.

Podľa § 10 ods. 1 ZSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Krajský súd postupoval v súlade s § 10 ods. 1 ZSP a žalobkyňu, keďže nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním (§ 5 ods. 1 písm. a/ ZP), výzvou č. k. 6S/197/2013-13 z 31. júla 2013 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Zároveň ju poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie zastaví.

Žalobkyňa súdny poplatok za žalobu doteraz nezaplatila.

S ohľadom na uvedené rozhodnutie krajského súdu treba považovať za vydané v súlade so zákonom. Keďže žalobkyni nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, jej poplatková povinnosť trvá. Ak žalobkyňa ani v dodatočnej lehote súdny poplatok nezaplatila, nedošlo z jej strany k odstráneniu nedostatku podmienky konania spočívajúcej v nezaplatení súdneho poplatku. Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu ako vecne a právne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP).

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní bola neúspešná a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprislúcha (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k OSP).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.