Najvyšší súd
5Sžf/30/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej
veci žalobcu: X., spol. s. r. o., so sídlom v T., IČO: X. zastúpeného JUDr. D. K., advokátkou
so sídlom v T., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Bratislava,
Mierová č. 23 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26125/05 zo dňa 21.
januára 2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. decembra
2008, č. k. 14S/26/2008-28, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11. decembra 2008, č. k. 14S/26/2008-28 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 26125/05
zo dňa 21. januára 2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Colného úradu Nitra, PCÚ Trnava, ev. č. 0616410401252 zo dňa 17. júna 2004.
Krajský súd tak rozhodol podľa ustanovenia § 244 ods. 1, 2 a 3 a § 247 ods. 1, 2 a 3
OSP a § 24 ods. 2, 3 a 4 a § 36 ods. 1, 3, 6 a 7 zákona č. 199/2004 Z. z. - Colný zákon
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“ alebo „colný
zákon“), majúc za to, že správny orgán sa neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami colného
zákona.
Krajský súd predovšetkým poukázal na to, že v danom prípade ide o tovar obchodného
charakteru, keď žalobca požiadal colný úrad o jeho prepustenie do colného režimu voľný
obeh so žiadosťou o priznanie preferenčného zvýhodnenia colnej sadzby. V danom prípade
colný úrad predmetný tovar do colného režimu voľný obeh síce prepustil, ale vymeral
žalobcovi sumu dovoznej platby vo výške 103.196,- Sk, t. j. clo v sume 16.315,- Sk a daň
z pridanej hodnoty v sume 86.881,- Sk, t. j. bez priznania preferenčného zvýhodnenia colnej
sadzby. Podľa názoru krajského súdu v takomto prípade bolo povinnosťou správneho orgánu
vydať vo veci písomné rozhodnutie s náležitosťami v zmysle § 36 ods. 1 a ods. 6 cit. zákona,
teda aj s riadnym odôvodnením.
Ďalej krajský súd poukázal na to, že v pripojenom administratívnom spise sa žiadne
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nenachádza a teda súd nevie posúdiť, či vôbec
prvostupňový správny orgán rozhodnutie vôbec vydal. V spise sa totiž nachádza len príloha
rozhodnutia v colnom konaní č. 616410401252 obsahujúca výpočet platieb,
z ktorej nevyplýva ako dospel správny orgán k určeniu výšky dovoznej platby. Tento
nedostatok neodstránil ani žalovaný správny orgán v odvolacom konaní. Súd preto konštatuje,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav,
pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na nové konanie v zmysle
§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP.
Pre úplnosť veci súd prvého stupňa uviedol, že aj rozhodnutie žalovaného vydaného
na základe odvolania žalobcu tak, ako bolo vydané nespĺňa zákonné požiadavky na náležitosti
administratívneho rozhodnutia v zmysle ustanovení Colného zákona a ustanovení správneho
poriadku. Najväčšie nedostatky tohto rozhodnutia súd vidí v odôvodnení rozhodnutia,
ktoré nepovažuje za zrozumiteľné, za určité a za presvedčivé. Absentuje akékoľvek
vysvetlenie úvahy správneho orgánu v súvislosti s oboznámenými a zistenými skutočnosťami
a najmä použitými právnymi predpismi. Rozhodnutie správneho orgánu každého stupňa musí
byť také, aby si účastník, resp.‚ teda tretia osoba, ktorá ho dostane do rúk, si mohla utvoriť z odôvodnenia obraz o prejednávanej veci a vydanom rozhodnutí. Podľa dostupnej literatúry
zaoberajúcej sa otázkou náležitostí správneho rozhodnutia, v odôvodnení po opísaní podstaty
veci má nasledovať rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné
reagovať na pripomienky a návrhy účastníka konania, na jeho vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú
sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny
význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej
vo výroku rozhodnutia.
Napokon súd poukázal aj na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný rozhodoval o odvolaní
žalobcu viac ako tri roky, dopustil sa nielen porušenia ustanovenia § 85 ods. 1 a 2 colného
zákona, § 49 správneho poriadku ale aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
namietajúc, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zn. 14S/26/2008-28 zo dňa 11.12.2008,
nie je vecne správny. Žalovaný je toho právneho názoru, že skutkový stav danej právnej veci
bol colnými orgánmi dostatočne zistený a že rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho
správneho orgánu, je dostatočne zrozumiteľné. Podľa žalovaného rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na správne a dostatočne zistený
skutkový stav veci oboma colnými orgánmi ako aj na dostatočnú zrozumiteľnosť oboch
rozhodnutí, keď žalobca bol colným úradom upozornený, že vyhlásenie na faktúre
od dodávateľa nemožno považovať za dôkaz o pôvode tovaru a tovaru teda nemožno priznať
preferenčné sadzobné zaobchádzanie. Následne bol žalobcom uplatnený kód 100 v odseku 6 colného vyhlásenia a deklarovaný tovar bol dňa 17.06.2004 prepustený do colného režimu
voľný obeh bez preferenčnej colnej sadzby.
Poukázal tiež na to, že Colný úrad pri vymeraní dovoznej platby vychádzal z platnej
právnej úpravy účinnej ku dňu prijatia predmetného colného vyhlásenia podaného žalobcom,
ako deklarantom, na prepustenie predmetného tovaru do colného režimu voľný obeh v súlade
s článkom 201 ods. 1, 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 zo dňa 12.10.1992, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len „Colný kódex“). Podľa tohto ustanovenia, colný dlh pri dovoze vzniká prepustením
tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia
daného colného vyhlásenia. Dlžníkom je deklarant.
S poukazom na články 80 a 89 nariadenia Komisie (EHS) 2454/93 z 02. júla 1993,
ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie Komisie
č. 2454/93“), ako aj článok 2 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 1207/2001 z 11. júna 2001
o postupoch pre umožnenie vydávania sprievodných osvedčení EUR. 1, na prípravu
fakturačných vyhlásení a formulárov EUR. 2 a na vydávanie niektorých schválených
vývozných povolení podľa doložiek spravujúcich preferenčné obchodovanie medzi
Európskym spoločenstvom a niektorými krajinami a o zrušení nariadenia (EHS) č. 3351/83,
uviedol, že vyhlásenie dodávateľa (nie vývozcu) o pôvode tovaru na faktúre č. 11/06/04
mohlo byť použité len ako dôkaz na podporu žiadostí o vydanie dôkazu o pôvode tovaru
vývozcom podľa nariadenia Rady (ES) č. 1207/2001, na podporu žiadostí o vydanie
sprievodných osvedčení EUR. 1, alebo ako základ pre prípravu vyhlásení na faktúre
vývozcom. Vyhlásenie dodávateľa na faktúre č. 11/06/04 nemohlo byť použité ako dôkaz o pôvode tovaru na priznanie preferenčného colného zaobchádzania, pretože ako dôkaz
o pôvode tovaru môže byť podľa článku 89 nariadenia Komisie 2454/93 použité a pre colné
orgány relevantné (okrem sprievodného osvedčenia EUR. 1 vydaného colnými prípadne
inými vládnymi orgánmi) len vyhlásenie na faktúre vydané vývozcom
(teda nie dodávateľom).
S ohľadom na vyššie uvedené ustanovenia a zistený skutkový stav danej právnej veci,
vyhlásenie dodávateľa predmetného tovaru na faktúre, ktoré žalobca predložil v colnom
konaní, nemožno podľa žalovaného považovať za dostatočný dôkaz na preukázanie pôvodu
predmetného tovaru v oprávnenej krajine, z toho dôvodu colné orgány predloženú faktúru
č. 11/06/04 neuznali ako dôkaz o preukázaní pôvodu tovaru, nepriznali tovaru preferenčné
colné zaobchádzanie a rozhodnutím vydaným v colnom konaní ev. č. 0616410401252 zo dňa
14.06.2004 v súlade s právnymi predpismi vymerali žalobcovi, ako deklarantovi, dovozné clo
v sume 16.315,- Sk.
Podľa tvrdenia žalovaného prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Nitra, pobočka
colného úradu Trnava, spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia vydaného v colnom konaní
(§ 36 Colného zákona).
Žalovaný mal za to, že aj on sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal
s meritom veci, ktoré v odôvodnení riadne opísal, uviedol, čo účastník konania v odvolaní
namieta a k podaným námietkam podal svoj právny názor a výklad. V rozhodnutí boli
zároveň uvedené ustanovenia a právne predpisy, na základe ktorých druhostupňový správny
orgán rozhodoval, ako aj subsumovanie právneho prípadu pod dané aplikované ustanovenia;
v rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré vykonal, dostatočne analyzoval ustanovenia právnych
predpisov, ktoré vylučovalo použitie vyhlásenia na faktúre dodávateľom, ako dôkaz o pôvode
tovaru a uviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bol žalobca povinný
na uznanie preferenčného sadzobného zaobchádzania predložiť iný relevantný dôkaz o pôvode tovaru – vyhlásenie na faktúre vývozcom alebo sprievodné osvedčenie EUR. 1.
Prihliadnuc na všetky uvádzané dôkazy, fakty a argumenty v tomto vyjadrení,
v spojení s predloženými dôkaznými prostriedkami vyplývajúcimi zo spisového materiálu,
žalovaný v konaní navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 221 ods. 1
písm. h) OSP rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zn. 14S/26/2008-28 zo dňa
11. decembra 2008 zrušil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. Žalobca vo svojom vyjadrení sa nestotožnil s názormi žalovaného uvedenými
v odvolaní nesúhlasiac s jeho názorom, že skutkový stav v predmetnej veci bol colnými
orgánmi dostatočne zistený a že rozhodnutie žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu,
je dostatočne zrozumiteľné. Trvajúc na dôvodoch žaloby uviedol, že meritum veci spočíva
v skutočnosti, že prvostupňový správny orgán – Colný úrad Nitra, pobočka colného úradu
Trnava rozhodnutím vydaným v colnom konaní č. 0616410401252 zo dňa 17.06.2004
prepustil do navrhovaného colného režimu voľný obeh deklarovaný tovar – kyselina boritá
v množstve 23.100 kg, pričom vymeral sumu dovoznej platby vo výške 103.196,- Sk (suma
cla 16.315,- Sk a daň z pridanej hodnoty 86.881,- Sk), pričom nepriznal preferenčné
zvýhodnenie colnej sadzby, čo žalobca považuje za nesprávne a nezákonné.
Uviedol, že prílohu odvolania tvorila faktúra dodávateľa E. so sídlom v L., dodávateľa
predmetného tovaru pre celú Európu. Na predmetnej faktúre dodávateľ vyhlasuje, že
predmetný tovar má pôvod v Turecku a spĺňa podmienky na použitie preferenčného režimu so
Slovenskou republikou. Z uvedeného vyhlásenia dodávateľa je zrejmé, že toto spĺňa všetky
náležitosti podľa prílohy; na predmetnej faktúre je to doslovne uvedené v anglickom jazyku.
Z uvedeného vyhlásenia dodávateľa je zrejmé, že toto spĺňa všetky náležitosti podľa
prílohy č. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1207/2001 z 11. júna 2001 o postupoch pre umožnenie
vydávania sprievodných osvedčení EUR. 1, na prípravu fakturačných vyhlásení a formulárov
EUR. 2 a na vydávanie niektorých schválených vývozných povolení podľa doložiek
spravujúcich preferenčné obchodovanie medzi Európskym spoločenstvom a niektorými krajinami a o zrušení nariadenia (EHS) č. 3351/83 (ďalej len „nariadenie 1207/2001“).
S poukazom na články 1 písm. a/, 2 ods. 1, 3 a 5 ods. 1 nariadenie 1207/2001 žalobca
má za to, že v predmetnom prípade v súlade s nariadením 1207/2001 preukázal všetky
náležitosti na priznanie preferenčného pôvodu výrobkov. Colný orgán nezohľadnil vyhlásenie
dodávateľa, ktorým bol E. L. Žalobca má za to, že správny orgán v súvislosti s vyššie
uvedeným riadne nezistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.
S poukazom na články 6 ods. 1 až 4, 9 a 10 ods. 1, 2 nariadenie 1207/2001,
ktoré colným orgánom poskytujú široké právne nástroje, ako v prípade pochybností
o vyhlásení dodávateľa môže colný orgán objasniť skutkový stav veci. Správny orgán podľa
žalobcu túto možnosť v predmetnej veci nevyužil, pričom za účelom preukázania pôvodu
tovaru striktne vyžadoval tlačivo EUR. l, čím konal v rozpore s nariadením 1207/2001. Takto
potom aj konštatovanie žalovaného v odolaní, že colný úrad pri vymeraní dovoznej platby
vychádzal z platnej právnej úpravy ku dňu prijatia predmetného colného vyhlásenia podaného
žalobcom, je nesprávne.
Argumentácia žalovaného čl. 2 bodom 2 nariadenia 1207/2001, t. j., že vývozcovia
použijú vyhlásenia dodávateľov ako dôkaz najmä na podporu žiadostí o vydanie sprievodných
osvedčení EUR. 1 alebo ako základ pre prípravu fakturačných vyhlásení, alebo formulárov
EUR. 2 je zmätočná, nakoľko v predmetnom prípade išlo o vyhlásenie dodávateľa podľa
čl. 2 ods. 1 predmetného nariadenia. E.. L. bol dodávateľom kyseliny boritej, nie vývozcom.
Preto postupoval podľa čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 3 a čl. 5 a podľa Prílohy 1 nariadenia
1207/2001. Nesprávny je potom podľa žalobcu i záver žalovaného „... vyhlásenie dodávateľa
(nie vývozcu) o pôvode tovaru na faktúre č. 11/06/04 mohlo byť použité len ako dôkaz na
podporu žiadosti O vydanie dôkazu o pôvode tovaru vývozcom podľa nariadenia Rady (ES) č.
1207/2001, na podporu žiadostí o vydanie sprievodných osvedčení EUR. 1 alebo ako základ
pre prípravu vyhlásení na faktúre vývozcom. Vyhlásenie dodávateľa na faktúre č. 11/06/04
nemohlo byť použité ako dôkaz o pôvode tovaru na priznanie preferenčného colného
zaobchádzania, pretože ako dôkaz o pôvode tovaru môže byť podľa článku 89 nariadenia
Komisie 2454/93 použité a pre colné orgány relevantné (okrem sprievodného osvedčenia
EUR. 1 vydaného colnými prípadne inými vládnymi orgánmi) len vyhlásenie na faktúre
vydané vývozcom (teda nie dodávateľom)“. Uvedený právny názor žalovaného nevychádza
z platného právneho stavu a je v rozpore s nariadením 1207/2001. Žalovaný taktiež
nepostupoval podľa príslušných ustanovení nariadenia 1207/2001 pri pochybnosti o priznaní
preferenčného pôvodu tovaru.
Žalobca považoval v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného za potrebné uviesť,
že žalovaný pri svojom rozhodovaní o priznaní preferenčného zaobchádzania s tovarom
nezohľadnil ani rozhodnutie Komisie - rozhodnutie Výboru pre colnú spoluprácu
ES - Turecko č. 1/1999 z 28.05.1999, ktoré je v súčasnosti nahradené rozhodnutím Komisie - rozhodnutie Výboru pre colnú spoluprácu ES - Turecko č. 1/2006 z 26.09.2006,
ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania rozhodnutia Asociačnej rady
ES – Turecko č. 1/95 (2006/646/ES). Ako dôkazný prostriedok pripojil aj vzory prehlásení
o pôvode tovaru v každom z úradných jazykov EÚ spolu s materiálom „Dôkazy
preferenčného pôvodu a statusu“ vydaným Colnou správou Českej republiky, z ktorého
vyplýva, že medzi EÚ a Tureckom existuje colná únia aj oblasť voľného obchodu a že ako
dôkaz preferenčného pôvodu tovaru je možné použiť vyhlásenie dodávateľa.
Na základe uvedeného žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že vyhlásenie dodávateľa na predmetného tovaru na faktúre, ktoré žalobca predložil v colnom konaní,
nemožno považovať za dostatočný dôkaz na preukázanie pôvodu predmetného tovaru v oprávnenej krajine, ani s jeho vyjadrením, že v druhostupňovom rozhodnutí uviedol dôkazy,
ktoré vykonal, a dostatočne analyzoval ustanovenia právnych predpisov, ktoré vylučovali
použitie vyhlásenia na faktúre dodávateľom, ako dôkaz o pôvode tovaru a uviedol
sadzobného zaobchádzania predložiť iný relevantný dôkaz o pôvode tovaru – vyhlásenie
na faktúre vývozcom alebo sprievodné osvedčenie EUR. 1.
Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný rozhodovaním o predmetnom odvolaní,
ktoré trvalo viac ako 3 roky, porušil žalobcovo Ústavou Slovenskej republiky garantované
právo na súdnu a inú právnu ochranu, čím negatívne spôsobom ovplyvnil jeho podnikateľské
správanie a rozhodovanie.
Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby rozsudok Krajského súdu
v Trnave, č. k. 14S/26/2008-28 zo dňa 11. decembra 2008 ako vecne správny potvrdiť.
V prípade, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nepotvrdí žiadal, aby na základe
§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil konanie a podal prejudiciálnu otázku na Súdny dvor
Európskych spoločenstiev v znení, či je žalobcu, kedy ako dôkaz pre priznanie preferenčného
pôvodu tovaru použil vyhlásenie dodávateľa E. podľa nariadenia 1207/2001, v súlade s colnými predpismi Spoločenstva?
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve skúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 OSP).
Clo je peňažnou platbou vyberanou štátom pri vývoze a dovoze tovaru cez štátnu
- colnú hranicu. Napriek svojej fiskálnej funkcii clo nemá povahu sankcie.
V zmysle § 36 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. sa na písomné vyhotovenie
rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní, na druhej strane podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004
Z. z. na konanie podľa colného zákona alebo podľa osobitného predpisu (nariadenie Rady
(EHS) č. 2913/92 v platnom znení a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v platnom znení)
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Z uvedeného vyplýva, že na konanie pred colným orgánom, a teda aj odvolacím
orgánom sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku. Keďže konanie pred odvolacím
orgánom nie je podrobne upravené, platia preň obdobne ustanovenia správneho poriadku
upravujúce prvostupňové konanie, teda aj ustanovenia § 32 až 34 správneho poriadku.
Poukazujúc na ustanovenia § 85 ods. 1 colného zákona v spojení s § 3 ods. 4
správneho poriadku vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy upravenej v § 3 ods. 4
ako jedna z hlavných zásad správneho konania, ktorá sa aplikuje aj pre colné konanie, musia
rozhodnutia správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sa síce nestotožnil s tvrdením krajského súdu,
že v administratívnom spise sa nenachádza rozhodnutie prvostupňového colného orgánu
a že toto nemá náležitosti v zmysle § 36 ods. 1 a 6 colného zákona (rozhodnutie sa nachádza
na štvrtom liste odzadu spisu na overenej kópii vyplneného tlačiva bez uvedenia čísla listu),
avšak stotožnil sa s jeho názorom, že v rozhodnutí žalovaného absentuje náležité vysvetlenie
úvahy správneho orgánu v súvislosti s oboznámenými a zistenými skutočnosťami a najmä
použitými právnymi predpismi a že nereaguje na žalobcove námietky a návrhy uvedené
v odvolaní a dôvodné pochybnosti o správnosti a presvedčivosti rozhodnutia vzbudzuje
aj neprimeraná dĺžka odvolacieho konania.
Ak už súdy v správnom súdnictve tolerujú colným orgánom, že nie celkom v súlade
s ustanovením § 250d ods. 1 OSP a v rozpore s ostanou súdnou praxou, ktorá za „spisy
žalovaného správneho orgánu“ považuje iba úplný zažurnalizovaný a originálny spisový
materiál orgánu verejnej správy v danej veci (keď spisy musia obsahovať aj originály
dokladov o doručení rozhodnutí) predkladajú súdu iba kópie spisového materiálu, byť
overené, nemôže im tolerovať neúplné skutkové zistenia a nevyporiadanie sa so všetkými
relevantnými námietkami žalobcu.
V tomto smere aj postup colného orgánu v čase rozhodovania o žiadosti
na prepustenie tovaru s použitím preferenčného režimu považuje najvyšší súd za pochybný,
v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a takýto postup možno považovať za vadu, ktorá
spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru najvyššieho súdu nepochybil krajský súd, ak rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto jeho rozhodnutie podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
I keď treba súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca deklarovaný obchod uskutočnil
už v čase po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, treba mu vytnúť,
že sa dostatočne nevyporiadal s otázkou, aké dôkazy mal žalobca predložiť na podporu
svojich tvrdení, a prečo podľa názoru žalovaného vyhlásenie dodávateľa E. podľa nariadenia 1207/2001 je pre priznanie preferenčného pôvodu tovaru nedostatočné, a to aj vo vzťahu
k colným predpisom spoločenstva. S touto otázkou, ktorú žiadal žalobca preložiť Súdnemu
dvoru Európskej únie ako otázku predbežnú, sa teda v prvom rade musí vo svojom rozhodnutí
vyporiadať žalovaný.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a 250k ods. 1 OSP
tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko úspešný žalobca
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy odvolacieho konania
zo spisu nevyplynuli (§ 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 211 ods. 2 a § 246c ods. 1
veta prvá OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. marca 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenie:
Petra Slezáková