Najvyšší súd
5Sžf/28/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobcu: G. P., bytom D., štátny občan T., zastúpeného Mgr. M.
B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/227/2178/2009/990271-r zo dňa 12. januára 2009, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 11. marca 2010, č. k. 14S/17/2010-52, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 11. marca 2010, č. k. 14S/17/2010–52 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/227/2178/2009/990271-r zo dňa
12. januára 2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu
Piešťany č. 648/230/45407/08/Bel zo dňa 23. septembra 2008, ktorým bol žalobcovi
vyrubený sankčný úrok v sume 5.370,04 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2001 v lehote splatnosti podľa
§ 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o správe
daní“).
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo (§ 244 ods. 1, 2, 3 OSP v spojení s § 247
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/), dospel k záveru, že žalovaný,
ako aj prvostupňový správny orgán vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyvodili z neho správny právny záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil. Pri svojom rozhodovaní
prvostupňový súd vychádzal z ustanovení § 35b ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní v znení
účinnom v rozhodnom čase. Uviedol, že žalobca si nesprávne právne vyložil rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/2/2007. V prípade uvedeného rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najvyšší súd potvrdil zrušujúci rozsudok Krajského
súdu v Žiline, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že sankčný úrok
je možné uplatňovať až za obdobie od 01.05.2004. V prejednávanom prípade správca dane
vyrubil sankčný úrok za obdobie od 26.07.2004, t. j. až od termínu kedy nastala splatnosť
DPH dovyrubenej platobným výmerom č. 648/230/45574/04/Žak zo dňa 08.06.2004.
Posledný deň lehoty na doplatenie DPH bol deň 26.07.2004 a keďže žalobca v tejto lehote
nedoplatok nezaplatil, správca dane mu správne vyrubil podľa ustanovenia § 35b ods. 1
písm. d/ zákona o správe daní sankčný úrok od 26.07.2004 v súlade s právnym názorom
najvyššieho súdu, pričom vyslovil, že aplikáciou tohto ustanovenia zákona o správe daní
k retroaktivite nedošlo.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného
č. I/227/2178/2009/990271-r zo dňa 12. januára 2009 a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil predmetnú vec.
Poukazoval na ustanovenie § 110e zákona o správe daní, podľa ktorého ustanovenia tohto
zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01. januára 2004, ako aj na zrušené
penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie, na konanie o penále
sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách
a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch. Keďže
sankcia ako taká je hmotnoprávny nárok a správca dane ju v danom prípade vyrubil
daňovému subjektu za porušenie zákona, ktorého sa mal daňový subjekt dopustiť v roku
2001, žalobca má za to, že správca dane si mohol uplatniť len sankciu, ktorá bola zákonom
upravená v čase porušenia zákona.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Trnave potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na to, správca dane vykonal v roku 2004 kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január 2001, ktorá bola ukončená
prerokovaním a podpísaním protokolu o daňovej kontrole dňa 04.06.2004 a výsledkom kontroly bol rozdiel DPH v sume 224.692,- Sk. Zistený rozdiel DPH bol žalobcovi vyrubený
dodatočným platobným výmerom č. 648/230/45574/04/Žak zo dňa 08.06.2004, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2004 a splatnosť dňa 26.07.2004. Žalobca rozdiel DPH
vyrubený dodatočným platobným výmerom v lehote splatnosti neuhradil. Po uplynutí štyroch
rokov omeškania s platbou pristúpil správca dane k vyrubeniu sankčného úroku podľa § 35b
ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní, a to rozhodnutím č. 648/230/45407/08/Bel zo dňa
23.09.2008 za obdobie od 26.07.2004 do 26.07.2008 vzhľadom k tomu, že za uvedené
obdobie o účinnosti zákona č. 609/2003 Z. z. nemožno mať pochýb. Žalovaný uviedol,
že žalobca sa dopustil správneho deliktu v deň nasledujúci po dni splatnosti dodatočného
platobného výmeru, keď vyrubený rozdiel DPH neuhradil po nadobudnutí platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a sankčný úrok bol vyrubený dňa
23.09.2008, kedy už nemožno mať pochýb ani o platnosti zákona č. 679/2004 Z. z., ktorým
sa dopĺňa zákon o správe daní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. I/227/2185/2009/990271-r zo dňa 12. januára 2009 ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený sankčný úrok v sume 5.370,04 eura
za nezaplatenie rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie január 2001:
a posúdenie, či toto rozhodnutie nebolo vydané v rozpore s ustanovením § 35b ods. 1 písm. d/
a s ustanovením § 110e zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní v znení platnom od 01. januára 2004,
sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň, alebo rozdiel dane vyrubený
správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane,
alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote a vo výške určenej
správcom dane v rozhodnutí.
Podľa § 110c ods. 5 zákona o správe daní v znení neskorších predpisov,
do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii
sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty
a spotrebných daní.
Podľa § 110e zákona o správe daní v znení účinnom od 01. januára 2005, ustanovenia
tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01. januára 2004, ako
aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie, na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom
úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona
o správnych deliktoch.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho
i súdneho spisu možno sa stotožniť s právnym názorom žalovaného i krajského súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zo strany žalovaného ani zo strany
správcu dane nedošlo k porušeniu citovaných ustanovení a ani k retroaktivite, tak ako to tvrdí
žalobca.
V danom prípade bol inštitút sankčného úroku zavedený novelou zákona o správe daní
účinnou od 01. januára 2004 z ktorého vyplýva, že do nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 zákona
o správe daní uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní
(§ 110c ods. 2 zákona o správe daní). Z uvedeného vyplýva, že sankčný úrok bol ako nový
inštitút zavedený do zákona o správe daní s účinnosťou od 01. januára 2004 s tým,
že účinnosť zákona o vyrubovaní sankčného úroku z dane z pridanej hodnoty bola odložená
až ku dňu 01.05.2004.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bol sankčný úrok vyrubený až za obdobie
po 01.05.2004, t. j. od 26.07.2004, kedy nastala splatnosť DPH dovyrubenej dodatočným
platobným výmerom zo dňa 08.06.2004, možno sa stotožniť s právnym názorom daňových
orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného
aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, že sankčný úrok bol v zmysle ustanovenia § 35b
ods. 1 písm. d/ zákona o správe daní vyrubený správne. Do konca apríla 2004 bolo možné
ako sankciu sa porušenie povinnosti účtovať penále podľa § 45 ods. 1 zákona č. 289/1995
Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského
súdu v danom prípade k retroaktivite citovaného ustanovenia zákona o správe daní teda
nedošlo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval
námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,
ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Trnave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP
potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní
úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková