5Sžf/23/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu JUDr. I., bytom S., zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/7524-45096/2010/992517-r zo 16. apríla
2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.
6S/19690/2010-78 z 03. marca 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/19690/2010-78 z 03. marca 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového
rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88646/09
z 09. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Žalovaný druhostupňovým správnym
rozhodnutím podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o správe daní a poplatkov“) zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti vyššie
uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c/
zákona o správe daní a poplatkov uložená pokuta vo výške 199,30 eura z rozdielu dane
z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
august 2001.
Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí
ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, že vo vzťahu
k žalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového
konania a zákonné podmienky na uloženie žalovanej pokuty boli splnené.
Odvolávajúc sa na obsah priloženého administratívneho spisu krajský súd konštatoval,
že žalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredložil doklady potrebné
na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
Z uvedeného dôvodu správca dane postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona
o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti použil pomôcky
a platobným výmerom č. 709/230/36928/06/ZIM z 03. novembra 2006 podľa § 44 ods. 4
zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie august 2001 vo výške 42.136,- Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 1.398,66 eur.
Po neúspešnom využití riadneho opravného prostriedku žalobcom uvedený platobný výmer
nadobudol právoplatnosť dňa 02. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych
a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní
a poplatkov uložil žalobcovi pokutu vo výške 199,30 eura z rozdielu vyššie uvedenej
pomôckami zistenej daňovej povinnosti.
Z obsahu žalobou napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd preveril
procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa
pomôcok a zistil, že žalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane
č. 709/230/36928/06/ZIM z 03. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania
žalovaný rozhodnutím č. I/223/12658-77384/2007/992517-r z 12. októbra 2007 odvolanie
žalobcu podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho neodôvodnenosť. Zákonnosť uvedeného druhostupňového rozhodnutia žalobca napadol
správnou žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/129/2007-121
z 02. októbra 2008 zamietnutá. Uvedený rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Sžf/2/2009 z 29. januára 2009 vyneseného
v rámci odvolacieho konania iniciovaného podaním zo strany žalobcu.
Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, krajský súd konštatoval,
že existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH za mesiac
august 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloženie pokuty z rozdielu dane.
Žalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok
určenej dane, s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,
prvostupňový súd posúdil ako právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,
že prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloženie pokuty, nebolo v správnom
ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným
a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd
do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP
neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa názoru žalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné
s tými, ktoré uvádzal už v žalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup
pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych
podmienok ustanovených pre uloženie pokuty, pričom nebral do úvahy, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do žalobcových v Ústave Slovenskej
republiky zakotvených práv.
Opätovne poukázal na to, že výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj žalovaného,
ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –
platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,
pričom 8 bolo zrušených preto, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,
bola zistená vada (nesprávne zloženie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok
nezákonnosť rozhodnutia.
Žalobca zdôraznil, že sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí
o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo
identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr
aj žalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru
nie je možné považovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého
atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie každého, že v druhovo
identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť
priebehu daňovej kontroly a zloženia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, že uloženie spornej
pokuty sa viaže na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení
rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň
poukázal na to, že žalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február až december 2001, január
2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.
Vo všetkých prípadoch boli žalobcom podané správne žaloby proti druhostupňovým
rozhodnutiam žalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti predmetným
platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach zamietnuté. V 5-ich
prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí žaloby v odvolacom konaní
Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch Najvyšší súd
Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil rozhodnutia
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, žalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci
súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli
len rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom
konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, že odvolanie
pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí žalovaného,
je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade, kedy
rozhodnutia žalovaného a správcu dane o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
august 2001, sú potvrdené rozsudkom NS SR, nie sú podľa názoru žalovaného dôvody
na zrušenie uloženej pokuty. V ďalšom sa pridržiava písomného vyjadrenia podaného
k žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal v rozsahu a v medziach odvolania napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2
OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len
ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje
v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (v znení účinnom ku dňu
ukončenia daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2001), ak nesplní daňový
subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí
ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo
účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie
základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej
povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará
bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy
z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede
svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania
dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloženia
žalobou napadnutej pokuty správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo
rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).
Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,
ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo
nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej
moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa
odseku 21.
Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená
podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloží pokutu
vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. h/.
Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,
kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 zákona v spojení s čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou
od 01. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona
č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).
Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou
od. 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli
na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,
t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská
Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne
uvádzaného žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu
odvolania, ktorým žalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov
ani dôvod a výšku uloženej pokuty, konštatuje, že v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa možno stotožniť s právnym názorom krajského
súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský
súd správne posúdil skutkový stav veci, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového
a druhostupňového správneho rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné
hmotnoprávne a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane
na uloženie spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), žalobu bez priznania
náhrady trov konania zamietol.
Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v tomto súdnom konaní
nie je možné preskúmavať rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a jeho správnosť bola potvrdená súdmi dvoch inštancií v konaní
pred všeobecnými súdmi.
Za týchto okolností postupovali správca dane ako i žalovaný správne a v súlade so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval
z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).
V tejto súvislosti krajský súd taktiež správne poukázal na zákonnú možnosť zrušenia
uloženej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by bolo
rozhodnutie ukladajúce žalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok neskôr zrušené.
Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou obsiahnutou
v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.
Najvyšší súd považuje tvrdenia žalobcu, že platobné výmery v 8 prípadoch určenia
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory v obsahu
spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia žalovaného druhostupňového
správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné výmery zostali
v platnosti.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského
súdu najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd
náležite zaoberal.
Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, odvolací
súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
č. k. II. ÚS 159/2011-19 zo dňa 13. apríla 2011 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010
ako zjavne neopodstatnenú. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky
potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006, ktorým
zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005. Uvedeným rozhodnutím
žalovaný nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu zamestnanca
správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice I) vo veci určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku
sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných štátnych
orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí č. k. II.ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil, ba naopak,
vyjadril, že predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce
účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto
podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie j e prípustný.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková