5Sžf/23/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu JUDr. I., bytom S., zastúpeného JUDr. Ivetou

Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/7524-45096/2010/992517-r zo 16. apríla

2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.

6S/19690/2010-78 z 03. marca 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. 6S/19690/2010-78 z 03. marca 2011   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol

podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako i prvostupňového

rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88646/09

z 09. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Žalovaný druhostupňovým správnym

rozhodnutím podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o správe daní a poplatkov“) zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti vyššie

uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c/

zákona o správe daní a poplatkov uložená pokuta vo výške 199,30 eura z rozdielu dane

z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie

august 2001.

Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí

ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, že vo vzťahu

k žalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového

konania a zákonné podmienky na uloženie žalovanej pokuty boli splnené.

Odvolávajúc sa na obsah priloženého administratívneho spisu krajský súd konštatoval,

že žalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredložil doklady potrebné

na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumožnil vykonať daňovú kontrolu.

Z uvedeného dôvodu správca dane postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona

o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti použil pomôcky

a platobným výmerom č. 709/230/36928/06/ZIM z 03. novembra 2006 podľa § 44 ods. 4

zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie

obdobie august 2001 vo výške 42.136,- Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 1.398,66 eur.

Po neúspešnom využití riadneho opravného prostriedku žalobcom uvedený platobný výmer

nadobudol právoplatnosť dňa 02. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych

a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní

a poplatkov uložil žalobcovi pokutu vo výške 199,30 eura z rozdielu vyššie uvedenej

pomôckami zistenej daňovej povinnosti.

Z obsahu žalobou napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd preveril

procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa

pomôcok a zistil, že žalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane

č. 709/230/36928/06/ZIM z 03. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania

žalovaný rozhodnutím č. I/223/12658-77384/2007/992517-r z 12. októbra 2007 odvolanie

žalobcu podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho neodôvodnenosť. Zákonnosť uvedeného druhostupňového rozhodnutia žalobca napadol

správnou žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/129/2007-121

z 02. októbra 2008 zamietnutá. Uvedený rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Sžf/2/2009 z 29. januára 2009 vyneseného

v rámci odvolacieho konania iniciovaného podaním zo strany žalobcu.  

Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah

ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, krajský súd konštatoval,

že existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH za mesiac

august 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloženie pokuty z rozdielu dane.

Žalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok

určenej dane, s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,

prvostupňový súd posúdil ako právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,

že prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloženie pokuty, nebolo v správnom

ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným

a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd

do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP

neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca

nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, že prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru žalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné

s tými, ktoré uvádzal už v žalobe, súd prvého stupňa   zvolil krajne formalistický prístup

pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych

podmienok ustanovených pre uloženie pokuty, pričom nebral do úvahy, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do žalobcových v Ústave Slovenskej

republiky zakotvených práv.

Opätovne poukázal na to, že výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj žalovaného,

ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –

platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,

pričom 8 bolo zrušených preto, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,

bola zistená vada (nesprávne zloženie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok

nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca zdôraznil, že sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí

o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo

identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr

aj žalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru

nie je možné považovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého

atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie každého, že v druhovo

identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť

priebehu daňovej kontroly a zloženia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, že uloženie spornej

pokuty sa viaže na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení

rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň

poukázal na to, že žalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február až december 2001, január

2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.

Vo všetkých prípadoch boli žalobcom podané správne žaloby proti druhostupňovým

rozhodnutiam žalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti predmetným

platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach zamietnuté. V 5-ich

prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí žaloby v odvolacom konaní

Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch Najvyšší súd

Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil rozhodnutia

žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný poukazuje

na skutočnosť, žalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci

súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli

len rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom

konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, že odvolanie

pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí žalovaného,

je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade, kedy

rozhodnutia žalovaného a správcu dane o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie

august 2001, sú potvrdené rozsudkom NS SR, nie sú podľa názoru žalovaného dôvody

na zrušenie uloženej pokuty. V ďalšom sa pridržiava písomného vyjadrenia podaného

k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal v rozsahu a v medziach odvolania napadnutý

rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2

OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 OSP).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len

ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (v znení účinnom ku dňu

ukončenia daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2001), ak nesplní daňový

subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných

povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí

ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo

účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie

základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej

povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará

bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy

z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede

svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych

orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania

dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloženia

žalobou napadnutej pokuty správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej

sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo

rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).

Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,

ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo

nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej

moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa

odseku 21.

Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový

poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku

podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená

podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloží pokutu

vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154

ods. 1 písm. h/.

Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,

kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov

je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Podľa § 11 zákona v spojení s čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou

od 01. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým

sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona

č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).

Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou

od. 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej

Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská

Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne

uvádzaného žalovaného.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu

odvolania, ktorým žalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov

ani dôvod a výšku uloženej pokuty, konštatuje, že v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa možno stotožniť s právnym názorom krajského

súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Krajský

súd správne posúdil skutkový stav veci, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového

a druhostupňového správneho rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné

hmotnoprávne a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane

na uloženie spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), žalobu bez priznania

náhrady trov konania zamietol.  

Najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v tomto súdnom konaní

nie je možné preskúmavať rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a jeho správnosť bola potvrdená súdmi dvoch inštancií v konaní

pred všeobecnými súdmi.

Za týchto okolností postupovali správca dane ako i žalovaný správne a v súlade so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval

z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).

V tejto súvislosti krajský súd taktiež správne poukázal na zákonnú možnosť zrušenia

uloženej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by bolo

rozhodnutie ukladajúce žalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok neskôr zrušené.

Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou obsiahnutou

v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.

Najvyšší súd považuje tvrdenia žalobcu, že platobné výmery v 8 prípadoch určenia

DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory v obsahu

spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia žalovaného druhostupňového

správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné výmery zostali

v platnosti.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského

súdu najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.  

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd

náležite zaoberal.

Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, odvolací

súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

č. k. II. ÚS 159/2011-19 zo dňa 13. apríla 2011 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010

ako zjavne neopodstatnenú. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006, ktorým

zamietol žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky č. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005. Uvedeným rozhodnutím

žalovaný nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu zamestnanca

správcu dane (predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice I) vo veci určenia kontrolnej skupiny. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku

sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných štátnych

orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom rozhodnutí č. k. II.ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil, ba naopak,

vyjadril, že predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce

účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.  

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení

s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   nie j e   prípustný.

V Bratislave 26. januára 2012

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková