5Sžf/21/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. K., bytom S., zastúpeného JUDr. Ivetou
Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazová ulica 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/223/7524-45093/2010/992517-r zo 16. apríla
2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.
6S/19686/2010-81 zo 17. februára 2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k. 6S/19686/2010-81 zo 17. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového
rozhodnutia Daňového úradu Košice I (ďalej len „správca dane“) č. 695/231/88643/09
z 09. novembra 2009, pričom navrhoval ich zrušenie. Žalovaný druhostupňovým správnym
rozhodnutím podľa § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o správe daní a poplatkov“) zamietol pre neodôvodnenosť odvolanie žalobcu proti vyššie
uvedenému rozhodnutiu správcu dane, ktorým bola žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. c/
zákona o správe daní a poplatkov uložená pokuta vo výške 279,- eura z rozdielu dane
z pridanej hodnoty určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie máj 2001.
Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí
ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, že vo vzťahu
k žalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového
konania a zákonné podmienky na uloženie žalovanej pokuty boli splnené.
Odvolávajúc sa na obsah priloženého administratívneho spisu krajský súd konštatoval,
že žalobca pri výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie február 2001 – december 2001 nepredložil doklady potrebné
na preverenie základu kontrolovanej dane, a tým neumožnil vykonať daňovú kontrolu.
Z uvedeného dôvodu správca dane postupom v súlade s ustanovením § 29 ods. 6 zákona
o správe daní a poplatkov pri určovaní kontrolovanej daňovej povinnosti použil pomôcky
a platobným výmerom č. 709/230/36925/06/ZIM z 03. novembra 2006 podľa § 44 ods. 4
zákona o správe daní a poplatkov vyrubil žalobcovi zistený rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie máj 2001 vo výške 59.003,- Sk, po prepočítaní stanoveným kurzom 1.958,54 eura.
Po neúspešnom využití riadneho opravného prostriedku žalobcom uvedený platobný výmer
nadobudol právoplatnosť dňa 02. novembra 2007. Za uvedených hmotnoprávnych
a procesných podmienok správca dane podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní
a poplatkov uložil žalobcovi pokutu vo výške 279,- eura z rozdielu vyššie uvedenej
pomôckami zistenej daňovej povinnosti.
Z obsahu žalobou napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd preveril
procesný postup predchádzajúci právoplatnému určeniu predmetnej daňovej povinnosti podľa
pomôcok a zistil, že žalobca odvolaním napadol platobný výmer správcu dane
č. 709/230/36925/06/ZIM z 03. novembra 2006. V rámci odvolacieho správneho konania
žalovaný rozhodnutím č. I/223/3970-77378/2007/991545-r z 12.10.2007 odvolanie žalobcu
podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov zamietol pre jeho neodôvodnenosť.
Zákonnosť uvedeného druhostupňového rozhodnutia žalobca napadol správnou žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/111/2007-121 z 18. júna 2008
zamietnutá. Uvedený rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, č. k. 5Sžf/68/2008 z 29. septembra 2009 vyneseného v rámci
odvolacieho konania iniciovaného podaním zo strany žalobcu.
Na základe zhodnotenia vyššie uvedených skutočností a s poukazom na obsah
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, prvostupňový súd
konštatoval, že existenciou právoplatne určenej daňovej povinnosti podľa pomôcok na DPH
za mesiac máj 2001 boli splnené zákonné podmienky na uloženie pokuty z rozdielu dane.
Žalobnú námietku týkajúcu sa zákonnosti rozhodnutia o vyrubení podľa pomôcok
určenej dane, s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
118/2008 zo dňa 10. decembra 2009 vo veci zákonnosti priebehu daňovej kontroly,
prvostupňový súd posúdil ako právne bezvýznamnú poukazujúc na skutočnosť,
že prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na uloženie pokuty, nebolo v správnom
ani v súdnom prieskume zrušené a je doposiaľ právoplatné. V súvislosti s uvedeným
a pre prípad zrušenia prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH dal krajský súd
do pozornosti postup podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého
je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok zrušiť rozhodnutie o uložení pokuty.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP
neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ OSP, domáhajúc sa, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj rozhodnutie správcu dane zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
nesprávnosť a nezákonnosť rozsudku vidí v tom, že prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa názoru žalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné
s tými, ktoré uvádzal už v žalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup
pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych
podmienok ustanovených pre uloženie pokuty, pričom nebral do úvahy, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do žalobcových v Ústave
Slovenskej republiky zakotvených práv.
Opätovne poukázal na to, že výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj žalovaného,
ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia, bolo 13 rozhodnutí –
platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku predmetom súdneho prieskumu,
pričom 8 bolo zrušených preto, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu platobných výmerov,
bola zistená vada (nesprávne zloženie kontrolnej skupiny), ktorá mala za následok
nezákonnosť rozhodnutia.
Žalobca zdôraznil, že sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí
o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo
identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr
aj žalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru
nie je možné považovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého
atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie každého, že v druhovo
identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako. Svoj názor na nezákonnosť
priebehu daňovej kontroly a zloženia kontrolnej skupiny odvodzuje od obsahu Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 zo dňa 10. decembra 2009.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vzhľadom k tomu, že uloženie spornej
pokuty sa viaže na základné rozhodnutie, ktorým je v tomto prípade platobný výmer o určení
rozdielu dane podľa pomôcok, pričom tento dosiaľ nebol zrušený a je právoplatný. Zároveň
poukázal na to, že žalobcovi bolo za zdaňovacie obdobia február až december 2001, január
2002 a december 2000 vydaných 13 platobných výmerov o určení DPH podľa pomôcok.
Vo všetkých prípadoch boli žalobcom podané správne žaloby proti druhostupňovým
rozhodnutiam žalovaného vydaných v rámci odvolacích konaní vedených proti predmetným
platobným výmerom, ktoré boli rozsudkami krajského súdu v Košiciach zamietnuté. V 5-ich
prípadoch boli rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí žaloby v odvolacom konaní
Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené a v 8-ich prípadoch Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil rozhodnutia
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, žalobcom uvádzané tvrdenie o zrušení 8 rozhodnutí o vyrubení dane v rámci
súdneho prieskumu ich zákonnosti, nezodpovedá realite, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, a nie prvostupňové rozhodnutia správcu
dane o určení kontrolovanej DPH podľa pomôcok. Žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom
konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa pomôcok rozhodol tak, že odvolanie
pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo vydaných 8 rozhodnutí žalovaného,
je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto konkrétnom prípade, kedy
rozhodnutia žalovaného a správcu dane o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
máj 2001, sú potvrdené rozsudkom NS SR, nie sú podľa názoru žalovaného dôvody
na zrušenie uloženej pokuty. V ďalšom sa pridržiava písomného vyjadrenia podaného
k žalobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal v rozsahu a v medziach odvolania napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2
OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len
ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje
v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov (účinnom ku dňu ukončenia
daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie máj 2001), ak nesplní daňový subjekt
pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,
v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali
osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti
oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných
záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov
v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového
subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov účinnom ku dňu uloženia
žalobou napadnutej pokuty správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo
rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6).
Podľa § 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov účinnom do 31. decembra 2011,
ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť znížená alebo
nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1, a to aj po uplynutí lehoty podľa
odseku 21.
Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový
poriadok“), ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená
podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 3. daňového poriadku správca dane uloží pokutu
vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky a sumy dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa
§ 154 ods. 1 písm. h/.
Podľa § 155 ods. 1 písm. h/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten,
kto zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 zákona v spojení s čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou
od 01. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona
č. 182/2002 Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky (§ 2 a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).
Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou
od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej
Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli
na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, podľa
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,
t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného
koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmajúc napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu
odvolania, ktorým žalobca nenamieta vecnú správnosť rozhodnutí daňových orgánov
ani dôvod a výšku uloženej pokuty, konštatuje, že sa možno stotožniť s právnym názorom
krajského súdu premietnutom do enunciátu a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
(§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Krajský súd správne posúdil
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania prvostupňového a druhostupňového správneho
rozhodnutia, na základe ktorého, s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne
a procesnoprávne zákonné podmienky zakladajúce povinnosť správcu dane na uloženie
spornej pokuty (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní), žalobu bez priznania náhrady trov
konania zamietol.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v tomto súdnom konaní nie je možné preskúmavať rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a jeho správnosť bola potvrdená súdmi dvoch inštancií v konaní pred všeobecnými súdmi.
Za týchto okolností postupovali správca dane, ako i žalovaný správne a v súlade
so zákonom, keď vydali napadnuté rozhodnutia, nakoľko takýto postup im vyplýval
z kogentnej administratívnej normy (§ 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov).
V tejto súvislosti krajský súd taktiež správne poukázal na zákonnú možnosť zrušenia
uloženej pokuty (§ 35 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov) v prípade, ak by bolo
rozhodnutie ukladajúce žalobcovi daňovú povinnosť určenú podľa pomôcok neskôr zrušené.
Uvedený postup zostal zachovaný aktuálne účinnou právnou úpravou obsiahnutou
v ustanovení § 155 ods. 12 daňového poriadku.
Odvolací súd považuje tvrdenia žalobcu, že platobné výmery v 8 prípadoch určenia
DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia boli zrušené, za účelové bez podpory v obsahu
spisového materiálu, nakoľko zrušené boli len rozhodnutia žalovaného druhostupňového správneho orgánu, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné výmery zostali
v platnosti.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní, a s ktorými sa krajský súd
náležite zaoberal.
Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, odvolací
súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS
159/2011-19 z 13. apríla 2011 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ako zjavne
neopodstatnenú. Uvedeným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5S/54/2005 z 22. februára 2006, ktorým zamietol žalobu
žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
č. I/223/6132-40962/2005/991545-r z 27. júna 2005. Uvedeným rozhodnutím žalovaný
nevyhovel námietke žalobcu zo dňa 30. mája 2005 proti postupu zamestnanca správcu dane
(predstaveného – riaditeľa Daňového úradu Košice I) vo veci určenia kontrolnej skupiny.
Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku
sp. zn. 5Sžo/101/2010 z 26. októbra 2010 ohľadne zákonnosti postupu príslušných štátnych
orgánov správy daní pri určení kontrolnej skupiny, Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom rozhodnutí, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z 13. apríla 2011 nespochybnil, ba naopak,
vyjadril, že predmetný názor najvyššieho súdu nevykazuje nedostatky v zásade popierajúce
účel a význam vykladaného a aplikovaného relevantného zákonného predpisu.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov, dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto
podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 26. januára 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková