Najvyšší súd

5Sžf/21/2010

  Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne A. V., bytom B., zastúpenej JUDr. D. O., advokátom

so sídlom v B., proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom

Bratislava, Štefanovičova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18. decembra 2007, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/96/08-98 z 16. februára 2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. 3S/96/08-98 z 16. februára 2010   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne,

ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného MF/29144/2007-71

zo dňa 18. decembra 2007. Týmto rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007,

ktorým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zastavilo daňové konanie vo veci podnetu

žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI.

č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 mimo odvolacieho konania.

Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tak, že po preskúmaní spisového materiálu

a administratívneho spisu žalovaného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel

k záveru, že žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 18.12.2004 (správne malo byť 2007)

nerozhodoval vo veci samej, t. j. vo veci vyrúbenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške 390.268.- Sk, ale vo veci nesprávneho procesného

postupu spočívajúceho v tom, že na základe podnetu daňového subjektu na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania - Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 01.06.2004

o oprave zrejmých omylov a nesprávnosti, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky daňové

konanie zastavilo z dôvodu, že rozhodnutie z 01.06.2004 bolo už predtým zrušené.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,

že žalobkyni pre jej neúspech v konaní nebolo možné priznať náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. decembra 2007 č. MF/29144/2007-71 ako aj jemu

predchádzajúce rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 23. augusta 2007 č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie

konanie, alternatívne žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.  

Žalobkyňa namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nevysporiadal

sa so všetkými jej námietkami uvedenými v žalobe. Namietala zmätočnosť

a nezrozumiteľnosť rozhodnutí ako aj porušenie ustanovení zákona č. 67/1971 Zb.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Poukazovala

na skutočnosť, že správca dane zmenou celého výroku prvotného rozhodnutia – dodatočného

platobného výmeru č. 801/340/64599/04/Nev zo dňa 20.05.2004 v priebehu odvolacej lehoty

vydaním platobného výmeru č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 s ponechaním

pôvodného odôvodnenia, nezákonným postupom vydal rozhodnutie, ktorého výroková časť bola v rozpore s jeho odôvodnením. Hoci následne bolo toto rozhodnutie zrušené, rozhodnutie

o odvolaní neodstránilo nedostatky pôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa

20.05.2004, pretože Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky tvrdilo, že pôvodný dodatočný

platobný výmer nadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie odvolacieho

orgánu je v rozpore s platným právom, pretože zmenou pôvodného rozhodnutia

(hoc nezákonnou) došlo k pretrhnutiu plynutia odvolacej lehoty a začatiu plynutia novej

odvolacej lehoty podľa § 54 ods. 5 zákona o správe daní. Namietala preto, že Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán mal už vo svojom prvom rozhodnutí

o odvolaní zo dňa 23.09.2004 č. II/256-10556/1266/2004 zrušiť okrem rozhodnutia zo dňa

01.06.2004 č. 801/340/69301/04/Nev aj dodatočný platobný výmer zo dňa 20.05.2004

č. 801/340/64599/04/Nev a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Keďže k tomuto

nedošlo, bolo preto povinnosťou Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní

o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania začatom na podnet žalobkyne tieto

rozhodnutia zrušiť ako nezákonné. Tieto vady predchádzajúceho správneho konania

daňových orgánov však neodstránil ani krajský súd.

Žalobkyňa ďalej namietala, že v rozsudku krajského súdu chýba právne zhodnotenie stavu veci, keď rozsudok iba opisuje obsah žaloby ako i vyjadrenia žalovaného. Ďalej

žalobkyňa poukazovala na to, že postupom daňových orgánov, najmä zmätočným vydávaním a následným rušením rozhodnutí došlo k odňatiu jej práva na podanie riadneho opravného

prostriedku v daňovom konaní, a tým i k porušeniu jej práva na inú právnu ochranu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomne dňa 30.04.2010 tak, že žiadal

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že Ministerstvo financií postupovalo

v súlade s platnými právnymi predpismi a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie Daňového

úradu Bratislava VI, č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 bolo zrušené, t. j. v čase

podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neexistovalo,

nemohol žalovaný uplatniť postup podľa § 53 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších

predpisov a nebol dôvod ani na zastavenie daňového konania podľa § 25 cit. zákona, nakoľko

v uvedenom prípade ani konanie nezačalo. Rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania

sa žalobkyňa domáha nebolo rozhodnutím vo veci samej, t. j. vo veci vyrubenia rozdielu dane

z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2000, ale bolo rozhodnutím vo veci

nesprávneho procesného postupu, a preto zastáva názor, že v podanom odvolaní nie sú obsiahnuté také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie, resp. na zmenu

rozhodnutia žalovaného.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP

v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne nie je možné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 OSP). Musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia

alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo

právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). To znamená, že musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom

(daňovom) konaní.

V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95)

požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá od toho, v akom type

správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom

na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.

Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môžu byť len rozhodnutia vydané

v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, nie pôvodné rozhodnutia správneho orgánu,

ktoré boli mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté. Preto nie je už úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí

z hľadiska ich obsahu.

Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zdôrazňuje,

že v danej veci je predmetom preskúmavacieho konania zákonnosť rozhodnutia žalovaného

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007, ktorým

bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/89021-

66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým bolo zastavené daňové konanie.

Je nepochybné, že ide o rozhodnutia vydané na základe podnetu žalobkyne na preskúmanie

rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).  

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným

prostriedkom, pričom preskúmať mimo odvolacieho konania možno vždy len právoplatné

rozhodnutie. Predmetom preskúmania rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je ich zákonnosť.

Orgán príslušný na rozhodovanie môže napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Orgán príslušný na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný výmer

alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie,

ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené

v predchádzajúcej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Zmena rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď rozhodnutie vo veci vychádzalo

zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné pre nesprávne uplatnenie právneho

predpisu. Zrušenie rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď správca dane uložil povinnosť

plnenia v rozpore so zákonom. Ak však orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí,

že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle

o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia písomné oznámenie,

a teda v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.  

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,

že žalobkyňa sa podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa

22.06.2007 v zmysle § 53 ods. 1 zákona o správe daní, domáhala preskúmania troch

rozhodnutí, a to rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI, č. 801/340/64599/04/Nev zo dňa

20.05.2005, ktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roka 2000 vo výške 390.268,- Sk, rozhodnutia Daňového úradu

Bratislava VI č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004, ktorým z úradnej moci opravil

zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 20.05.2005 ako

aj rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa

23.09.2004, vydaného na základe odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu Daňového

úradu Bratislava VI.

Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

má prakticky dve možnosti:

- ak zistí, že rozhodnutie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,

rozhodnutie zmení alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to

dôvody (vo forme rozhodnutia),  

- ak zistí, že rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia

písomné oznámenie, pričom v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.  

V prípade, pokiaľ správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo

odvolacieho konania oznámi tomu, kto podal podnet, že rozhodnutie nie je vydané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemá takáto osoba už žiadnu možnosť podať

proti takémuto oznámeniu opravný prostriedok, ani inú zákonnú možnosť domáhať sa zmeny

takéhoto oznámenia.  

V danom prípade žalovaný ako správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia

mimo odvolacieho konania, rozhodnutia preskúmal a v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe

daní oznámil žalobkyni listom č. MF/23885/2007-71 zo dňa 01.10.2007, že rozhodnutie

Daňového riaditeľstva č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa 23.09.2004 nie je vydané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo

zrušenie.  

V danom prípade však navyše Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe

podnetu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydalo ďalšie rozhodnutie č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým zastavilo daňové

konanie vo veci podnetu na preskúmanie rozhodnutia č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa

01.06.2004 mimo odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie je podľa názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom žalovaného ako aj krajského súdu nadbytočné,

a tým nezákonné, a preto ho žalovaný na základe odvolania podaného žalobkyňou

rozhodnutím č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007 správne zrušil.

Keďže predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia č. MF/29144/2007-71 zo dňa

18.12.2007 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia o zastavení daňového konania zo dňa

23.08.2007 vydaných na základe podnetu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutí mimo

odvolacieho konania, úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku

zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu.

Krajský súd v Bratislave preto nepochybil, keď žalobu žalobkyne ako nedôvodnú

zamietol, navyše za situácie, keď žalovaný odvolaniu žalobkyne podanému proti rozhodnutiu

o zastavení daňového konania zo dňa 23.08.2007 napadnutým rozhodnutím vyhovel.

Možnosť preskúmať zákonnosť pôvodných rozhodnutí (č. 801/340/64599/04/Nev

z 20.05.2004, opravného rozhodnutia č. 801/340/69301/04/Nev z 01.06.2004 a rozhodnutia

Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 z 23.09.2004) mala

žalobkyňa podľa druhej hlavy piatej časti OSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, čo však žalobkyňa nevyužila a žalobu

na súd nepodala. Až s odstupom takmer troch rokov podala žalobkyňa podmet

na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona o správe daní.

Súčasne pre úplnosť vecí, pokiaľ žalobkyňa v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku

krajského súdu poukazuje na porušenie ustanovení správneho poriadku zo strany žalovaného,

najvyšší súd dáva do pozornosti, že podľa § 101 zákona o správe daní, sa na daňové konanie

všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel

k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďže

v rozhodnutí a postupe žalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť

k zrušeniu rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom

konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu

v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. marca 2011  

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková