Najvyšší súd
5Sžf/21/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne A. V., bytom B., zastúpenej JUDr. D. O., advokátom
so sídlom v B., proti žalovanému Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Štefanovičova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18. decembra 2007, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/96/08-98 z 16. februára 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/96/08-98 z 16. februára 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne,
ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného MF/29144/2007-71
zo dňa 18. decembra 2007. Týmto rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007,
ktorým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zastavilo daňové konanie vo veci podnetu
žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI.
č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 mimo odvolacieho konania.
Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tak, že po preskúmaní spisového materiálu
a administratívneho spisu žalovaného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel
k záveru, že žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 18.12.2004 (správne malo byť 2007)
nerozhodoval vo veci samej, t. j. vo veci vyrúbenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb
za zdaňovacie obdobie roku 2000 vo výške 390.268.- Sk, ale vo veci nesprávneho procesného
postupu spočívajúceho v tom, že na základe podnetu daňového subjektu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania - Daňového úradu Bratislava VI zo dňa 01.06.2004
o oprave zrejmých omylov a nesprávnosti, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky daňové
konanie zastavilo z dôvodu, že rozhodnutie z 01.06.2004 bolo už predtým zrušené.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak,
že žalobkyni pre jej neúspech v konaní nebolo možné priznať náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. decembra 2007 č. MF/29144/2007-71 ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 23. augusta 2007 č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie, alternatívne žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Žalobkyňa namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nevysporiadal
sa so všetkými jej námietkami uvedenými v žalobe. Namietala zmätočnosť
a nezrozumiteľnosť rozhodnutí ako aj porušenie ustanovení zákona č. 67/1971 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Poukazovala
na skutočnosť, že správca dane zmenou celého výroku prvotného rozhodnutia – dodatočného
platobného výmeru č. 801/340/64599/04/Nev zo dňa 20.05.2004 v priebehu odvolacej lehoty
vydaním platobného výmeru č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 s ponechaním
pôvodného odôvodnenia, nezákonným postupom vydal rozhodnutie, ktorého výroková časť bola v rozpore s jeho odôvodnením. Hoci následne bolo toto rozhodnutie zrušené, rozhodnutie
o odvolaní neodstránilo nedostatky pôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa
20.05.2004, pretože Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky tvrdilo, že pôvodný dodatočný
platobný výmer nadobudol právoplatnosť. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie odvolacieho
orgánu je v rozpore s platným právom, pretože zmenou pôvodného rozhodnutia
(hoc nezákonnou) došlo k pretrhnutiu plynutia odvolacej lehoty a začatiu plynutia novej
odvolacej lehoty podľa § 54 ods. 5 zákona o správe daní. Namietala preto, že Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán mal už vo svojom prvom rozhodnutí
o odvolaní zo dňa 23.09.2004 č. II/256-10556/1266/2004 zrušiť okrem rozhodnutia zo dňa
01.06.2004 č. 801/340/69301/04/Nev aj dodatočný platobný výmer zo dňa 20.05.2004
č. 801/340/64599/04/Nev a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Keďže k tomuto
nedošlo, bolo preto povinnosťou Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní
o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania začatom na podnet žalobkyne tieto
rozhodnutia zrušiť ako nezákonné. Tieto vady predchádzajúceho správneho konania
daňových orgánov však neodstránil ani krajský súd.
Žalobkyňa ďalej namietala, že v rozsudku krajského súdu chýba právne zhodnotenie stavu veci, keď rozsudok iba opisuje obsah žaloby ako i vyjadrenia žalovaného. Ďalej
žalobkyňa poukazovala na to, že postupom daňových orgánov, najmä zmätočným vydávaním a následným rušením rozhodnutí došlo k odňatiu jej práva na podanie riadneho opravného
prostriedku v daňovom konaní, a tým i k porušeniu jej práva na inú právnu ochranu.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomne dňa 30.04.2010 tak, že žiadal
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že Ministerstvo financií postupovalo
v súlade s platnými právnymi predpismi a vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava VI, č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004 bolo zrušené, t. j. v čase
podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania neexistovalo,
nemohol žalovaný uplatniť postup podľa § 53 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších
predpisov a nebol dôvod ani na zastavenie daňového konania podľa § 25 cit. zákona, nakoľko
v uvedenom prípade ani konanie nezačalo. Rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania
sa žalobkyňa domáha nebolo rozhodnutím vo veci samej, t. j. vo veci vyrubenia rozdielu dane
z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2000, ale bolo rozhodnutím vo veci
nesprávneho procesného postupu, a preto zastáva názor, že v podanom odvolaní nie sú obsiahnuté také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie, resp. na zmenu
rozhodnutia žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP). Musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo
právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). To znamená, že musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom
(daňovom) konaní.
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III ÚS 43/03, I. ÚS 3/01, I. ÚS 37/95)
požiadavka zakotvená v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR nemôže byť závislá od toho, v akom type
správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom
na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu.
Z týchto dôvodov môže byť predmetom preskúmania súdom aj právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Predmetom preskúmania súdom v tomto prípade však môžu byť len rozhodnutia vydané
v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, nie pôvodné rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré boli mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté. Preto nie je už úlohou súdu v takomto preskúmavacom konaní riešiť otázku zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí
z hľadiska ich obsahu.
Predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zdôrazňuje,
že v danej veci je predmetom preskúmavacieho konania zákonnosť rozhodnutia žalovaného
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007, ktorým
bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/222/89021-
66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým bolo zastavené daňové konanie.
Je nepochybné, že ide o rozhodnutia vydané na základe podnetu žalobkyne na preskúmanie
rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“).
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, pričom preskúmať mimo odvolacieho konania možno vždy len právoplatné
rozhodnutie. Predmetom preskúmania rozhodnutí v mimoodvolacom konaní je ich zákonnosť.
Orgán príslušný na rozhodovanie môže napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania platobný výmer
alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie,
ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené
v predchádzajúcej vete, orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Zmena rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď rozhodnutie vo veci vychádzalo
zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné pre nesprávne uplatnenie právneho
predpisu. Zrušenie rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, keď správca dane uložil povinnosť
plnenia v rozpore so zákonom. Ak však orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí,
že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle
o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia písomné oznámenie,
a teda v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal najvyšší súd za preukázané,
že žalobkyňa sa podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa
22.06.2007 v zmysle § 53 ods. 1 zákona o správe daní, domáhala preskúmania troch
rozhodnutí, a to rozhodnutia Daňového úradu Bratislava VI, č. 801/340/64599/04/Nev zo dňa
20.05.2005, ktorým správca dane vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb
za zdaňovacie obdobie roka 2000 vo výške 390.268,- Sk, rozhodnutia Daňového úradu
Bratislava VI č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa 01.06.2004, ktorým z úradnej moci opravil
zrejmú nesprávnosť vo výrokovej časti predchádzajúceho rozhodnutia zo dňa 20.05.2005 ako
aj rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa
23.09.2004, vydaného na základe odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu Daňového
úradu Bratislava VI.
Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
má prakticky dve možnosti:
- ak zistí, že rozhodnutie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom,
rozhodnutie zmení alebo zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to
dôvody (vo forme rozhodnutia),
- ak zistí, že rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia
písomné oznámenie, pričom v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
V prípade, pokiaľ správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania oznámi tomu, kto podal podnet, že rozhodnutie nie je vydané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemá takáto osoba už žiadnu možnosť podať
proti takémuto oznámeniu opravný prostriedok, ani inú zákonnú možnosť domáhať sa zmeny
takéhoto oznámenia.
V danom prípade žalovaný ako správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, rozhodnutia preskúmal a v zmysle § 53 ods. 4 zákona o správe
daní oznámil žalobkyni listom č. MF/23885/2007-71 zo dňa 01.10.2007, že rozhodnutie
Daňového riaditeľstva č. II/256-10556/1266/2004 zo dňa 23.09.2004 nie je vydané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo
zrušenie.
V danom prípade však navyše Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe
podnetu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydalo ďalšie rozhodnutie č. I/222/8921-66497/2007/991266-r zo dňa 23.08.2007, ktorým zastavilo daňové
konanie vo veci podnetu na preskúmanie rozhodnutia č. 801/340/69301/04/Nev zo dňa
01.06.2004 mimo odvolacieho konania. Takéto rozhodnutie je podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom žalovaného ako aj krajského súdu nadbytočné,
a tým nezákonné, a preto ho žalovaný na základe odvolania podaného žalobkyňou
rozhodnutím č. MF/29144/2007-71 zo dňa 18.12.2007 správne zrušil.
Keďže predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia č. MF/29144/2007-71 zo dňa
18.12.2007 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia o zastavení daňového konania zo dňa
23.08.2007 vydaných na základe podnetu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutí mimo
odvolacieho konania, úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní nie je riešiť otázku
zákonnosti predchádzajúcich rozhodnutí z hľadiska ich obsahu.
Krajský súd v Bratislave preto nepochybil, keď žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
zamietol, navyše za situácie, keď žalovaný odvolaniu žalobkyne podanému proti rozhodnutiu
o zastavení daňového konania zo dňa 23.08.2007 napadnutým rozhodnutím vyhovel.
Možnosť preskúmať zákonnosť pôvodných rozhodnutí (č. 801/340/64599/04/Nev
z 20.05.2004, opravného rozhodnutia č. 801/340/69301/04/Nev z 01.06.2004 a rozhodnutia
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. II/256-10556/1266/2004 z 23.09.2004) mala
žalobkyňa podľa druhej hlavy piatej časti OSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, čo však žalobkyňa nevyužila a žalobu
na súd nepodala. Až s odstupom takmer troch rokov podala žalobkyňa podmet
na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania v zmysle § 53 zákona o správe daní.
Súčasne pre úplnosť vecí, pokiaľ žalobkyňa v žalobe ako aj v odvolaní proti rozsudku
krajského súdu poukazuje na porušenie ustanovení správneho poriadku zo strany žalovaného,
najvyšší súd dáva do pozornosti, že podľa § 101 zákona o správe daní, sa na daňové konanie
všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel
k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďže
v rozhodnutí a postupe žalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť
k zrušeniu rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom
konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu
v odvolacom konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. marca 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková