Najvyšší súd 5Sžf/19/2014
5Sžf/20/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti BARAVIN, s. r. o., so sídlom vo Veľkej Bare 5, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. decembra 2012
č. 1100304/1/1310451/2012, o odvolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského
súdu v Košiciach z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39 a z 22. januára 2014,
č. k. 7S/34/2013-50, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a , napadnuté
uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39 z r u š u j e
a konanie z a s t a v u j e .
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2014, č. k. 7S/34/2013-50
z r u š u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Uznesením z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39 Krajský súd v Košiciach (ďalej
aj „krajský súd“) zastavil konanie vo veci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa napriek výzve na zaplatenie 5Sžf/19/2014
súdneho poplatku za žalobu v sume 70 eur, ktorá jej bola doručená 03. apríla 2013, súdny
poplatok nezaplatila.
Rozhodol tak po tom, čo uznesením z 22. mája 2013, č. k. 7S/34/2013-21 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 27. júna 2013
sp. zn. 5Sžf/64/2013 žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie znova spojené
s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov opakujúc tie isté dôvody ako v odvolaní
proti uzneseniu krajského súdu z 22. mája 2013, č. k. 7S/34/2013-21.
Písomným podaním zo 06. decembra 2013 doručeným krajskému súdu
09. decembra 2013 zobrala žalobkyňa v celom rozsahu žalobu späť a navrhla, aby súd
konanie zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Na to krajský súd vydal dňa z 22. januára 2014, pod č. k. 7S/34/2013-50 nové
uznesenie, ktorým opätovne konanie vo veci zastavil, a to z dôvodu späťvzatia žaloby
a rozhodol že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto uznesenie napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním značeným ako
„odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku“, v ktorom
znova zopakovala dôvody, prečo nemôže súdny poplatok zaplatiť a prečo jej má byť priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 19. februára 2014 predložil Krajský súd v Košiciach odvolania žalobkyne
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý po oboznámení sa so spisovým
materiálom vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k späťvzatiu žaloby (§ 208 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ktoré mu doručil spolu s výzvou a s dodatkom,
že ak sa k nemu v lehote 5 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá
námietky (§ 101 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Žalovaný výzvu prevzal dňa 14. apríla 2014, avšak na ňu nereagoval.
5Sžf/19/2014
V zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo
upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto
zákona.
Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd
prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne
o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.
Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobrala žalobu
späť a žalovaná s tým nevyslovila nesúhlas, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v súlade s citovaným
zákonným ustanovením § 208 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP späťvzatie žaloby
pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil.
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2014, č. k. 7S/34/2013-50
najvyšší súd podľa § 250ja a § 221 ods. 1 písm. i/ OSP najvyšší súd musel zrušiť, nakoľko
neboli dané dôvody na jeho vydanie.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224
ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP,
keď nezistil zákonné podmienky pre použitie ustanovenie § 146 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 26. mája 2014
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Petra Bugárová