Najvyšší súd     5Sžf/19/2014

5Sžf/20/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti BARAVIN, s. r. o., so sídlom vo Veľkej Bare 5, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 10. decembra 2012

č. 1100304/1/1310451/2012, o odvolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského

súdu v Košiciach z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39 a z 22. januára 2014,

č. k. 7S/34/2013-50, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky späťvzatie žaloby   p r i p ú š ť a ,   napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39   z r u š u j e

a konanie   z a s t a v u j e .

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2014, č. k. 7S/34/2013-50  

z r u š u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením z 08. októbra 2013, č. k. 7S/34/2013-39 Krajský súd v Košiciach (ďalej

aj „krajský súd“) zastavil konanie vo veci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ZSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa napriek výzve na zaplatenie 5Sžf/19/2014

súdneho poplatku za žalobu v sume 70 eur, ktorá jej bola doručená 03. apríla 2013, súdny

poplatok nezaplatila.

Rozhodol tak po tom, čo uznesením z 22. mája 2013, č. k. 7S/34/2013-21 v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 27. júna 2013

sp. zn. 5Sžf/64/2013 žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie znova spojené

s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov opakujúc tie isté dôvody ako v odvolaní

proti uzneseniu krajského súdu z 22. mája 2013, č. k. 7S/34/2013-21.  

Písomným podaním zo 06. decembra 2013 doručeným krajskému súdu

09. decembra 2013 zobrala žalobkyňa v celom rozsahu žalobu späť a navrhla, aby súd

konanie zastavil a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Na to krajský súd vydal dňa z 22. januára 2014, pod č. k. 7S/34/2013-50 nové

uznesenie, ktorým opätovne konanie vo veci zastavil, a to z dôvodu späťvzatia žaloby

a rozhodol že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto uznesenie napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním značeným ako

„odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku“, v ktorom

znova zopakovala dôvody, prečo nemôže súdny poplatok zaplatiť a prečo jej má byť priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 19. februára 2014 predložil Krajský súd v Košiciach odvolania žalobkyne

na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý po oboznámení sa so spisovým

materiálom vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k späťvzatiu žaloby (§ 208 OSP v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ktoré mu doručil spolu s výzvou a s dodatkom,

že ak sa k nemu v lehote 5 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, bude súd predpokladať, že nemá

námietky (§ 101 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Žalovaný výzvu prevzal dňa 14. apríla 2014, avšak na ňu nereagoval.

5Sžf/19/2014

V zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo

upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto

zákona.

Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd

prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne

o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí.

Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa pred rozhodnutím odvolacieho súdu zobrala žalobu

späť a žalovaná s tým nevyslovila nesúhlas, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v súlade s citovaným

zákonným ustanovením § 208 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP späťvzatie žaloby

pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 22. januára 2014, č. k. 7S/34/2013-50

najvyšší súd podľa § 250ja a § 221 ods. 1 písm. i/ OSP najvyšší súd musel zrušiť, nakoľko

neboli dané dôvody na jeho vydanie.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP,

keď nezistil zákonné podmienky pre použitie ustanovenie § 146 ods. 2 OSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.

V Bratislave 26. mája 2014

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Petra Bugárová