ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu Ing. Y. H., bytom H. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrazovský & partners, s.r.o. so sídlom Mariánske námestie č. 2, Žilina, proti žalovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, P.O.BOX 12, 820 04 Bratislava 27, právne zastúpený advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, so sídlom v Bratislave, Dunajská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14/5098/13/RR z 23. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/87/2013-70 z 5. marca 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/87/2013-70 z 5. marca 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 14/5098/13/RR z 23. apríla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 812,02 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 14/5098/13/RR z 23. apríla 2013, ktorým žalovaný podľa § 45 ods. 1 zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 250/2012 Z.z.“) a § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1883/2012/E- OZ zo 17. januára 2013.
2. Prvostupňovým rozhodnutím Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťovýchodvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný a účinný do 31. júla 2012 (ďalej len „zákon č. 276/2001 Z.z.“), v spojení s § 1 písm. a/ a § 2 písm. a/ vyhlášky ÚRSO č. 179/2011 Z.z. o spôsobe jej vykonania a § 11a vyhlášky ÚRSO č. 225/2011 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike tak, že pre regulovaný subjekt schvaľuje pre rok 2012 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Ing. Y. H., Bystrička 301 - 11,52 kWp, s celkovým inštalovaným výkonom 11,52 kW, umiestnenej na streche rodinného domu súp.č. 301, parc.č. KN 797/89-90 v k.ú. H..
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že predmetom posúdenia v preskúmavanej veci bolo v súvislosti s § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“) ustáliť čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny (žalobcu) do prevádzky v závislosti od vydaného protokolu o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D.
4. Krajský súd dôvodil tým, že ak je súčasťou skúšky aj schválenie protokolu (dokladu o jej úspešnom vykonaní prevádzkovateľom distribučnej siete SSE-D distribúcia, a.s.), funkčná skúška je vykonaná až týmto schválením. Toto schvaľovanie vykonáva tzv. zodpovedná osoba a to konkrétne za SSE-D riaditeľ sekcie Asset Management (ďalej len „sekcie AM“). 5. V protokole o funkčnej skúške, ktorý vydala SSE-D distribúcia, a.s., Žilina, žalobcovi v bode 12 protokoluje uvedený dátum, resp. kontrola správnosti merania výkonu a toku energie, a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na prevádzku SSE-D - 28. júna 2012. Záverečný výsledok - vyhovel, podpísaný Ing. I. G.. V bode 13. protokolu je uvedené - schválil riaditeľ sekcie AM. Dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od) 2. júla 2012, pričom bez tohto podpisuje protokol neplatný.
6. Na základe uvedeného podľa krajského súdu správne orgány v danom konaní postupovali správne, keď ako dátum úspešného vykonania funkčnej skúšky vyhodnotili deň uvedený v bode 13. protokolu o funkčnej skúške, t.j. 2.júla 2012 ako dátum, resp. čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, preto na predmetnú vec potom bolo správne aplikované ustanovenie § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky ÚRSO č. 225/2011 Z.z., nakoľko zariadenie výrobcu (žalobcu) elektriny bolo uvedené do prevádzky po 1. júli 2012 - dňa 2. júla 2012 a cena doplatku bola teda vo výške 119,11 €/MWh.
7. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
II.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
9. V dôvodoch svojho odvolania namietal, že krajský súd nesprávne zistil skutkový stav z Protokolu o funkčnej skúške v nadväznosti na výklad ustanovenia § 2 ods. 3 písm. e/ v súvislosti s § 5 ods. 3 a 14 zákona č. 309/2009 Z.z. a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 11a vyhlášky ÚRSO č. 225/2011 Z.z.
10. Ďalej uviedol, že pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, nie je teda správne posudzovať podľa § 2 ods. 3 písm. e/ zákona č. 309/2009 Z.z. za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie Protokolu o funkčnej skúške 2. júla 2012, ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu funkčnej skúšky 28. júna 2012. Poukázal na samotné znenie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z., ktorý rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky ako technického úkonu v uvedenom prípade sdátumom 28. júna 2012 a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu, v uvedenom prípade 2. júla 2012. Podľa žalobcu zo znenia samotného protokolu o funkčnej skúške bod 12. s označením „Kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a povolenie pripojiť výrobné zariadenie na sústavu SSE-D“ vykonaná projektovým manažérom SSE-D s výsledkom vyhovel z 28. júna 2012 vyplýva, že práve tento dátum je rozhodným dátumom úspešného vykonania funkčnej skúšky a následne dátum v bode 13. je už len vydaním dokladu o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky.
11. Vzhľadom na uvedené zotrval na svojom názore, že časom uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy, v danom prípade podľa bodu 12. protokolu, t.j. 28. júna 2012, a preto patrí žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky ÚRSO ustanovujúcej cenovú reguláciu za 1 MWh doplatok vo výške 194,54 €/MWh.
III.
12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na argumentácii svojho rozhodnutia, pričom navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, plne sa stotožniac s právnym posúdením veci v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku.
IV.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia 31. júl 2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a napadnutý rozsudok zmenil s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 128/2018-39 z 20. júna 2018 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), účinného od 1. júla 2016, podľa ktorého sa odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.
15. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. IV. ÚS 128/2018-39 z 20. júna 2018 rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/41/2014 z 22. marca 2016. Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
16. Ústavný súd konštatoval, že v danej veci ide o posúdenie, či pre určenie časového okamihu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonania funkčnej skúšky, uvedený v protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 6, 10, 12 teda dátum 28. jún 2012, ako to tvrdí sťažovateľ, alebo dátum uvedený v kolónke 13, a to 2. júl 2012, keď bol protokol o funkčnej skúške podpísaný osobou s funkčným označením „riaditeľ sekcie AM“, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu a predchádzajúcich rozhodnutí vydaných v rámci správneho konania, a to bez toho, aby táto podmienky zároveň vyplývala aj z riadnej schváleného prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
17. Pri hľadaní ústavne konformného výkladu daného problému považoval ústavný súd za potrebné poukázať na závery vyplývajúce z jeho predchádzajúcej nálezovej judikatúry a predovšetkým na právne závery vyplývajúce z nálezu ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 275/2015 zo 16. decembra 2015, týkajúcehosa posudzovania analogického prípadu, ktoré sú v preskúmavanej veci naďalej relevantné a ktoré bude najvyšší súd pri ďalšom svojom rozhodovaní v predmetnej veci povinný rešpektovať.
18. Vzhľadom na uvedený právny názor ústavného súdu, najvyšší súd ako súd odvolací konštatuje, že je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že sa žalovaný vysporiada s námietkami, na ktoré poukázal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS 128/2018-39 z 20. júna 2018. Je potrebné posúdiť, aký vplyv mala absencia prevádzkového poriadku distribútora siete na posúdenie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky, tiež rozdielne posudzovanie relevantnosti riadku 12 a 13 protokolu o funkčnej skúške a najmä skutočnosti, že zariadenie na výrobu elektrickej energie sa fakticky používalo a dodávalo elektrickú energiu do distribučnej siete už od 28. júna 2012, kedy bola podľa riadku 12 protokolu o funkčnej skúške úspešne vykonaná jeho funkčná skúška a nie od 2. júla 2012, kedy bol protokol o skúške v jeho riadku 13 len formálne podpísaný.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdnych poplatkov zo žalobu a za odvolanie, a to 2 x 70,- €, spolu 140,- € a z náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v prvostupňovom konaní spolu 501,58 € (príprava a prevzatie zastúpenia 3. júla 2013 - 130,16 €, vypracovanie žaloby 10. júla 2013 - 130,16 €, pojednávanie 5. marca 2014 - 134,- € a režijný paušál 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 €) a v odvolacom konaní 170,44 € (odvolanie zo 16. apríla 2014 - 134,- €, režijný paušál 8,04 € ). Spolu 812,02 €.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.