UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti AGRO - LADMOVCE, s. r. o., so sídlom v Ladmovciach 170, zastúpenej JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 21/A, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 05. marca 2013 č. 1100303/1/18949-107738/2013/5081, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/173/2013-32 z 23. júla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/173/2013-32 z 23. júla 2013 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením, č. k. 6S/173/2013-32 z 23. júla 2013 zastavil konanie vo veci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu v sume 70 eur, ktorá jej bola doručená 26. júna 2013, súdny poplatok nezaplatila. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobkyňa, ktorá súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP. Svoje odvolanie voči uzneseniu krajského súdu o zastavení konania odôvodnila výlučne skutočnosťami a tvrdeniami, ktoré mali odôvodniť priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Krajský súd o tomto návrhu žalobkyne rozhodol uznesením zo 04. októbra 2013, č. k. 6S/173/2013-76, tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov jej nepriznal. Na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sžf/124/2013 uzneseniekrajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdil.
Uznesenie najvyššieho súdu bolo žalobkyni doručené 24. januára 2014 a dňa 17. februára 2014 krajský súd predložil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne proti zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania nie je možné priznať úspech.
Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach 18. júna 2013 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/18949-107738/2013/5081 z 05. marca 2013, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice zo 07. januára 2013, č. 9800501/5/62288/2013/Tott, ktorou žalobkyni správca dane oznámil, že na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov zostavený z údajov evidencie daní daňového dlžníka vo výške 23.493,50 eura, začal daňové exekučné konanie.
Keďže žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd ju výzvou, č. k. 6S/173/2013-23 z 25. júna 2013 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP a žalobkyňa súdny poplatok ani v lehote ustanovenej výzvou nezaplatila, uznesením z 23. júla 2013, č. k. 6S/173/2013-32 konanie podľa § 10 ods. 1 ZSP zastavil.
Žalobkyňa následne podaním doručeným krajskému súdu 21. augusta 2013 podala proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP, ktoré odôvodnila tvrdeniami v podstate totožnými s dôvodmi uvedenými v jej odvolaní proti uzneseniu, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžf/124/2013.
Podľa § 10 ods. 1 ZSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Krajský súd postupoval v súlade s § 10 ods. 1 ZSP a žalobkyňu, keďže nezaplatila súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, výzvou č. k. 6S/173/2013-23 z 25. júna 2013 vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatila súdny poplatok za žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Zároveň ju poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, konanie zastaví.
Žalobkyňa súdny poplatok za žalobu doteraz nezaplatila.
S ohľadom na uvedené rozhodnutie krajského súdu treba považovať za vydané v súlade so zákonom. Keďže žalobkyni nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, jej poplatková povinnosť trvá. Ak žalobkyňa ani v dodatočnej lehote súdny poplatok nezaplatila, nedošlo z jej strany k odstráneniu nedostatku podmienky konania spočívajúcej v nezaplatení súdneho poplatku. Najvyšší súd preto uznesenie krajského súdu ako vecne a právne správne potvrdil (§ 250ja ods. 3 OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní bola neúspešná a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprislúcha (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.