Najvyšší súd
5Sžf/15/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
žalobcu: N. T., s. r.o., so sídlom K., IČO: X., zastúpeného: JUDr. A. K., advokátom so sídlom
M., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, 975 04
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/228/7878-48439/2009/993168-r zo dňa 28. apríla 2009, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/63/2009-37 zo dňa 09. februára 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 20S/63/2009-37 zo dňa 09. februára 2010 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/228/7878-48439/2009/993168-r zo dňa 28. apríla 2009 z r u š u j e vec mu v r a c i a
na nové konanie a rozhodnutie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa vyčíslenia
v samostatnom uznesení.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu zo dňa 10.07.2009, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/228/7878-48439/2009/993168-r zo dňa 28. apríla 2009, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Čadca č. 654/230/2009/2009/Číž zo dňa 27.01.2009 o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002 v sume 29.483,73 Eur.
Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný nebral pri rozhodovaní o odvolaní proti
platobnému výmeru do úvahy všetky skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní. Podľa
názoru žalobcu platobný výmer na daň z pridanej hodnoty bol vydaný v rozpore s § 15b
ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“), nakoľko
správca dane vykonával opakovanú daňovú kontrolu bez toho, aby boli na výkon takejto
kontroly splnené procesné podmienky a vo vzťahu k už raz vykonanej daňovej kontrole DPH
za predmetné zdaňovacie obdobie december 2002 došlo k opätovnému rozhodnutiu
o už rozhodnutej veci, kedy správca dane na základe výsledkov prvej daňovej kontroly
vykonanej v roku 2003 žalobcovi vrátil uplatnený nadmerný odpočet na DPH, a teda
sa tu podľa názoru žalobcu jednalo o prekážku rozhodnutej veci.
Krajský súd sa v rámci preskúmavania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu zameral na zistenie, či daňová kontrola predchádzajúca vydaniu
napadnutého dodatočného platobného výmeru bola vykonaná v súlade s procesnými
predpismi a po oboznámení sa s obsahom spisu žalovaného správneho orgánu dospel
k záveru, že v roku 2003 bola u žalobcu vykonávaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie
obdobie december 2002, pričom na základe výsledkov tejto kontroly nebola dorubená
daňová povinnosť. V rámci daňovej kontroly vykonávanej v roku 2007 na základe žiadosti
orgánu činného v trestnom konaní (Prezídium policajného zboru, Úrad boja proti
organizovanej kriminalite Banská Bystrica) boli kontrolované zdaňovacie obdobia apríl 2002
až december 2002. Vo vzťahu k žalobcom namietanému zdaňovaciemu obdobiu dane
z pridanej hodnoty za december 2002 bolo preukázané, že toto zdaňovacie obdobie už bolo
predmetom daňovej kontroly v roku 2003, pričom zistenia daňovej kontroly vykonanej
v roku 2007 po doplnení dokazovania zo strany správcu dane sa odlišovali od zistení
vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej v roku 2003, a to s následkom sporného
dodatočného dorubenia daňovej povinnosti.
Pri svojom rozhodovaní krajský súd nedospel k záveru, že by správne orgány prvého
alebo druhého stupňa porušili hmotnoprávne alebo procesnoprávne normy daňového práva a konštatoval, že daňová kontrola vykonaná v roku 2007 za kontrolované obdobia apríl
až november 2002 nebola opakovanou kontrolou v zmysle § 15b ods. 1 zákona o správe
daní. Čo sa týka zdaňovacieho obdobia december 2002, toto obdobie už bolo predmetom
kontroly v roku 2003 a v roku 2007 bola vykonaná tiež na žiadosť orgánov činných
v trestnom konaní, nejedná sa teda podľa § 15b ods. 3 zákona o správe daní o opakovanú
daňovú kontrolu.
Prvostupňový súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vyslovil názor,
že v ustanoveniach § 15 zákona o správe daní nemožno dovodiť existenciu koncentračnej
zásady, podľa ktorej by mal správca dane povinnosť zamerať sa pri jednej daňovej kontrole
všetkými smermi a vyčerpať celý predmet daňovej kontroly, pričom práve správca dane sám
určí, z akých hľadísk, kedy takto zameranú daňovú kontrolu vykoná a to pri rešpektovaní
zásady účelnosti konania, pričom sa nevylučuje, aby jedny a tie isté doklady správca dane
vyžadoval opakovane pri daňových kontrolách rôzne zameraných. Podľa názoru krajského
súdu v prípade, ak je daňová kontrola opätovne na základe žiadosti orgánov činných
v trestnom konaní, ako tomu bolo v danom prípade za december 2002, v tomto rozsahu
sa zásada koncentrácie neuplatní a správne orgány sú oprávnené i povinné vykonať nové
šetrenia i za zdaňovacie obdobie, ktoré už bolo kontrolované a sú oprávnené i povinné
vychádzať zo všetkých - aj novo zistených - relevantných podkladov pre posúdenie vzniku
daňovej povinnosti kontrolovaného subjektu. Ďaňová kontrola vykonaná v roku 2007
na DPH za zdaňovacie obdobie december 2002 nie je opakovanou daňovou kontrolou, a teda
mohla byť vykonaná bez toho, aby boli splnené podmienky stanovené v § 15b ods. 1 zákona
o správe daní, na nesplnenie ktorých žalobca poukazoval.
Na záver odôvodnenia rozsudku krajský súd konštatoval, že hoci právny zástupca
žalobcu na pojednávaní pred súdom rozšíril žalobné dôvody tak, že namietol aj správnosť
tejto kontroly, takéto rozšírenie žalobných dôvodov nebolo vykonané v súlade s § 250h ods. 1
OSP, nakoľko k rozšíreniu predmetu žaloby zo strany žalobcu došlo po lehote ustanovenej
v § 250b OSP, a preto krajský súd na tieto dôvody neprihliadol.
Po preskúmaní spisového materiálu súd nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli
mať vplyv na zákonnosť postupu správcu dane pri daňovej kontrole a preto žalobný návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Žalobca navrhuje vykonať dôkaz z odboru účtovníctva a daňového poradenstva
z dôvodu, že pred začatím trestného stíhania konateľov žalobcu boli u žalobcu vykonávané
daňové kontroly, bol vykonaný audit, bola spracovaná audítorská správa a neboli zistené
žiadne pochybenia zo strany žalobcu a nevyskytli sa žiadne problémy v rámci vykonávania
kontrol zo strany správcu dane. Podľa názoru žalobcu je zarážajúce, že pri vykonávaných
kontrolách na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní sa zrazu objavili výrazné
nedoplatky, pričom žalobca poukazuje na skutočnosť, že všetky účtovné doklady do súčasnej
doby zadržiava polícia. Dôvodom navrhovaného dokazovania žalobcom je potreba,
aby nezávislý znalec preveril správnosť vykonávanej daňovej kontroly, pretože
v kontrolovanom období žalobca nemal vykázané žiadne daňové nedoplatky a pri opakovanej
kontrole, po viac ako šiestich rokoch, boli zistené daňové nedoplatky. Žalobca je toho názoru,
že je potrebné, aby nezávislá osoba objektívne v znaleckom posudku vyjadrila, či daňový
nedoplatok existuje alebo nie. Žalobca v odmietnutí vykonania navrhnutého znaleckého
dokazovania vidí porušenie jeho procesného práva na spravodlivý proces, ktorý mu zaručuje
Ústava Slovenskej republiky, a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/63/2009 zo dňa 09. februára 2010 zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „súd“) ako odvolací súd podľa § 10
ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k rozhodnutiu, že odvolanie
je dôvodné a podľa § 250ja ods. 3 OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku z nižšie uvedených dôvodov.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 250ja ods. 3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu
zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd
prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1
zákona o správe daní a poplatkov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 15b ods. 1 zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie
daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola
vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo
dodatočným hlásením,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,
c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
Podľa § 15b ods. 2 zákona o správe daní na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú
ustanovenia § 15.
Podľa § 15b ods. 3 zákona o správe daní opakovanou daňovou kontrolou nie je
a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných
prostriedkoch alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.
Podľa § 44 ods. 6 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná
daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej
skončenia (§ 15 ods. 13)
a) platobný výmer, ak
1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje
od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení,
alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
2. daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia
sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania
daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3. daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania
alebo hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
4. sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných
zákonov, 1b) daňovou kontrolou zistí daň,
b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní
alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo
ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom
dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom
platobnom výmere,
2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia
odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového
priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená
po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej
kontrole,
3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia
a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.
Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Prezídium policajného zboru, Úrad
boja proti organizovanej kriminalite Banská Bystrica žiadosťou ČVS: PPZ-11/BOK-S-2004
zo dňa 20.08.2007 požiadalo Daňové riaditeľstvo SR o vykonanie daňových kontrol,
miestnych zisťovaní, odborného vyjadrenia a zaslanie správ okrem iných daňových subjektov
i k žalobcovi. V žiadosti je uvedené, že Prezídium PZ žiada vykonať kontrolu DPH a dane
z príjmu právnických osôb za roky 2002, 2003 a zaslať protokol o kontrole spolu
s platobnými výmermi s vyznačenou právoplatnosťou.
Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní vedenom na Daňovom úrade Čadca dňa
30.10.2007 vyplýva, že správca dane začal daňovú kontrolu na základe vyššie uvedenej
žiadosti Prezídia PZ. Na tomto ústnom pojednávaní sa zúčastnil konateľ žalobcu a týmto
úkonom sa považovala daňová kontrola na uvedených daniach za predmetné zdaňovacie
obdobia za zahájenú.
Výsledkom daňovej kontroly boli zistenia, na základe ktorých boli žalobcovi dorubené
daňové povinnosti na DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2002 dodatočným
platobným výmerom.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu k žalobcovi bola za namietané zdaňovacie obdobie
december 2002 daňová kontrola DPH vykonaná na žiadosť orgánov činných v trestnom
konaní v roku 2007 potom, ako daňová kontrola toho istého obdobia bola už správcom dane
vykonaná v roku 2003. Z administratívneho spisu žalovaného tiež zistil, že pri začatí kontroly
30.10.2007 neboli kontrolnému orgánu predložené kontrolovaným subjektom žiadne
písomnosti - doklady s odôvodnením, že všetky originály sa od 29.04.2003 nachádzajú
na príslušnej zložke Polície SR. Daňový subjekt prostredníctvom svojho zástupcu
pri prerokovaní protokolu o kontrole namietal, že kontrola už bola vykonaná v roku 2003
a doložil protokol o uvedenej kontrole.
Vzhľadom na uvedené nepochybné skutkové zistenia dospel odvolací súd k záveru,
že námietka žalobcu o nedostatku právnej istoty, či boli preverované správne doklady a že ide
o vec rozhodnutú po daňovej kontrole v roku 2003 je opodstatnená a krajský súd sa mal
z uvedeného procesného hľadiska vecou zaoberať v záujme náležitého zistenia skutkového
stavu veci a jeho následného právneho posúdenia.
Preskúmavaný dodatočný platobný výmer Daňového úradu Čadca
č. 654/230/2009/2009/Čiž zo dňa 27.01.2009 bol vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1
zákona o správe daní. Z rozhodnutia žalovaného, ktorý tento dodatočný platobný výmer
potvrdil však nevyplýva, ako sa vysporiadal so zákonnými podmienkami pre jeho vydanie
v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, ktoré samé osebe upravuje rôzne skutkové situácie
v závislosti od toho, či sa jedná o vydanie dodatočného platobného výmeru po daňovej
kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí tvrdí,
že správca dane nevykonával dodatočnú daňovú kontrolu, mal sa skutkovo aj právne
vyporiadať so skutočnosťou, za čo považuje daňovú kontrolu na základe žiadosti orgánov
činných v trestnom konaní, ak je skutkovo nespochybniteľné, že daňová kontrola na DPH
za december 2002 už bola vykonaná (s iným výsledkom a žalobcovi bol vrátený uplatnený
nadmerný odpočet DPH za predmetné zdaňovacie obdobie). Rozhodnutie je z tohto hľadiska
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Práve z dôvodu, že daňová kontrola vykonaná u žalobcu v roku 2007 na žiadosť
orgánov činných v trestnom konaní (vo vzťahu k opakovane kontrolovanej DPH
za zdaňovacie obdobie december 2002) nie je opakovanou kontrolou v zmysle § 15b ods. 3
zákona o správe daní, nebolo možné na základe jej výsledkov dodatočne určiť daňovú
povinnosť podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 uvedeného zákona na základe opakovanej daňovej
kontroly a správca dane a následne odvolací orgán sa mal vyporiadať so skutkovým zistením,
že daňová kontrola správnosti vyčíslenia nadmerného odpočtu za december 2002 bola
vykonaná už v roku 2003. Z tohto hľadiska odvolací správny orgán vec neposudzoval
a nezoberal sa obsahom odvolania žalobcu.
Odvolací súd nepovažuje za zdôvodnenie splnenia podmienok pre vydanie
dodatočného platobného výmeru podľa § 44ods. 6 písm. b/ bod 1zákona žalovaným uvedené
ustanovenie § 15 ods. 13 zákona, podľa ktorého spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly
na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní predstavuje úkon smerujúci na vyrubenie
rozdielu dane. Uvedené ustanovenie neupravuje podmienky vydania dodatočného platobného
výmeru, ale súvisí s úpravu § 45 zákona o zániku práva vyrubiť daň.
Navyše z obsahu protokolu o vykonaní daňovej kontroly v roku 2007
a prvostupňového dodatočného platobného výmeru nevyplýva, prečo dôkazy, na základe
ktorých bola dorubená daňová povinnosť za kontrolované zdaňovacie obdobie, objektívne nemohol správca dane získať a zabezpečiť vykonaním dokazovania a vyhľadávacou
činnosťou už v rámci výkonu prvej daňovej kontroly v roku 2003. Sám žalovaný
v rozhodnutí konštatuje, že pri kontrole vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré následne mali
vplyv na správne určenie dane, avšak z tohto dôvodu nedošlo k obnove pôvodného konania
procesným postupom predpokladaným zákonom.
Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru
dôvodil tým, že žalobca nenamietal postup správcu dane v súvislosti s hmotnoprávnym
predpisom, ale len jeho procesný postup, odvolací súd zastáva názor, že vyššie uvedené
procesné vady konania sú v danej veci tak závažné, že samé osobe mohli mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia už len tým, čo žalobca namietal od samého začiatku, že skutkové
zistenia daňovej kontroly nemohol žalobca považovať za zistenia založené na dokladoch,
ktoré by on sám na kontrolu správcovi dane odovzdal resp. verifikoval, prípadne,
že by sa na úkonoch, ktorými boli zistené nové skutočnosti mal možnosť sa zúčastniť.
Nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, že správca dane pri výkone jednej
daňovej kontroly nemá „sa zamerať všetkými smermi a vyčerpať celý predmet daňovej
kontroly“. Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
(§ 15 ods. 1 zákona o správe daní), pričom výsledky kontroly sú pre správcu dane podkladom
pre ďalší postup vo vyrubovacom konaní podľa § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 zákona o správe
alebo § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 uvedeného zákona. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola
musí byť vždy zameraná na určitú daň a jej určité zdaňovacie obdobie s cieľom preveriť alebo
zistiť všetky skutočnosti a okolnosti rozhodujúce pre správne určenie základu dane a následne
výšky daňovej povinnosti, vychádzajúc z daňových dokladov daňového subjektu, prípadne
dôkazov získaných správcom dane. Pokiaľ daňová kontrola v roku 2003 nezodpovedala
takým požiadavkám zákona, mohli byť výsledky preverené len opakovanou daňovou
kontrolou za podmienok stanovených v § 151b ods. 1 zákona o správe daní.
Je pravdou, že orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s trestným stíhaním
konateľov žalobcu žiadali od daňových orgánov vykonanie daňových kontrol a zároveň
žiadali zaslať protokoly o výsledku týchto kontrol, platobné výmery s vyznačenou
právoplatnosťou ako i vyčíslenie škody s uvedením celkového dorubu. Daňové orgány však
musia pri tomto druhu súčinnosti prihliadať na existenciu zákonných podmienok na vydanie požadovaných rozhodnutí. Od orgánov činných v trestnom konaní nemožno objektívne
očakávať, že budú mať vedomosť o tom, či u predmetnej dane a zdaňovacieho obdobia
už bola vykonaná daňová kontrola pred podaním ich žiadosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu správca dane vydaním dodatočného platobného
výmeru na základe výsledkov daňovej kontroly vykonanej v roku 2007 na žiadosť orgánov
činných v trestnom konaní, ak touto preveroval aj skutočnosti, ktoré už boli predmetom
daňovej kontroly v roku 2003, prekročil rámec oprávnení, ktoré mu dával účinný procesný
predpis na vydanie nového rozhodnutia na základe novozistených skutočností, čím konal
aj v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR.
Vzhľadom k tomu, že aj krajský súd nedostatočne posúdil podmienky pre vydanie
dodatočného platobného výmeru po vykonaní daňovej kontroly na žiadosť orgánov činných
v trestnom konaní a krajský súd sa nezaoberal závažným porušením procesných predpisov
zo strany správnych orgánov majúcich priamy vplyv na práva žalobcu, odvolací súd podľa
§ 250ja ods. 3 OSP prvostupňový rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ pre nesprávne právne posúdenie veci, založené na nedostatočnom
zistení skutkového stavu v daňovom konaní ako aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia
(§ 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP.)
Žalobcovi patrí podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov konania, o ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením v prípade vyčíslenia trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková