5Sžf/11/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobcu V. Z. Z., a. s., so sídlom T., IČO X., zastúpeného Mgr. S. F., advokátom so sídlom  

N., proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 095-P/06-2007 zo dňa 12. júna 2007 na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 09. decembra 2009, č. k.

2S/321/07-46 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09. decembra 2009, č. k. 2S/321/07-46   p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 250j ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. 095-P/06-2007 z 12.06.2007, ktorým predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného

č. 53-SK.1/6000/2/2006/2007 z 21.03.2007 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 357.683,- Sk

podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene

zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2003 Z.z.“) a § 155 ods. 5 zákona  

č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“), a to za postup pri výbere

zmluvného partnera na predmet obstarávania „Výmena drevených zábradlí, medzistienok,

balkónových podláh v objekte Esplanáda“ metódou verejného obstarávania – rokovacie

konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienok na jej použitie.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že na základe

kontroly vykonanej v dňoch 17.02.2006 až 02.03.2006 u obstarávateľa V. K. K. T. (v

priebehu kontroly došlo k transformácií na V. Z. Z. a. s.), ktorej výsledky boli zachytené

v protokole z 02.03.2006 a následne boli prerokované s obstarávateľom, bolo voči právnemu

nástupcovi obstarávateľa začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty, v ktorom žalovaný

rozhodnutím   č. 53-SK.1/6000/2/2006/2007 zo dňa 21.03.2007 uložil žalobcovi pokutu vo

výške 357.683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z. v nadväznosti na §

155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z., za postup pri výbere zmluvného partnera na predmet

obstarávania „Výmena drevených zábradlí, medzistienok, balkónových podláh v objekte

Esplanáda“ metódou verejného obstarávania – rokovacie konanie bez zverejnenia, bez

splnenia podmienok   na jej použitie. Žalovaný zistil, že dňa 26.07.2005 bola vykonaná zo

strany V. ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava (ďalej len „VÚHE“) kontrola na plnenie

záväzného pokynu č. VÚHE-34/9-2/2004-OH zo dňa 25.02.2004 na odstránenie havarijnej

situácie v objektoch V. K. K. T., v ktorom bol riaditeľ K. upozornený, že v prípade

neodstránenia závad brániacich užívaniu objektov bude vyslovený zákaz ich užívania. Právny

predchodca žalobcu uzavrel dňa 09.12.2005 zmluvu o dielo s vybraným uchádzačom – P. I.,

s. r. o. metódou rokovacie konanie bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č.

523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006), ktorá bola podľa názoru žalovaného použitá

neoprávnene. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Rozhodnutím č. 095-P/06-

2007 zo dňa 12.06.2007 predseda úradu rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa

21.03.2007 potvrdil.

Krajský súd ďalej odcitoval ustanovenie § 244 ods. 1 OSP, § 155 ods. 2 zákona  

č. 25/2006 Z.z. a § 66 ods. 1 písm. b/ a § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z.z.

a uviedol, že metóda verejného obstarávania rokovacie konanie bez zverejnenia  

je nepochybne metódou výnimočnou, ktorú môže obstarávateľ použiť len v mimoriadnych

situáciách, kedy v dôsledku neočakávanej a obstarávateľom nespôsobenej mimoriadnej

udalosti vznikne potreba obstarať tovar, práce alebo služby a obstarávateľ pre časovú tieseň

vyplývajúcu zo vzniknutej situácie nemôže dodržať časové limity stanovené pri iných

súťažných postupoch verejného obstarávania. Pokiaľ ide o splnenie podmienok stanovených

v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006), krajský súd

sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade

podmienky pre použitie tejto metódy verejného obstarávania splnené neboli. S ohľadom  

na charakter nedostatkov konštatovaných VÚHE už pri kontrole v roku 2004 a zistených

následne aj pri kontrole dňa 26.07.2005 je zrejmé, že išlo o nedostatky vyplývajúce  

zo zastaranosti a morálneho opotrebenia objektu Esplanáda. Stav tohto objektu, ktorý viedol

k zákazu jeho prevádzkovania dňom 01.10.2005, teda vznikal postupne a nebol výsledkom

neočakávanej a mimoriadnej udalosti, akou je napríklad živelná pohroma alebo podobná

udalosť nezávislá na vôli obstarávateľa. Rozhodnutie VÚHE o zastavení prevádzky objektu

dňom 01.10.2005, ktoré bolo doručené právnemu predchodcovi žalobcu už dňa 08.08.2005,

za takúto mimoriadnu udalosť na účely predpokladané v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/

zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006) považovať nemožno. Vzhľadom

na okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu o zastavení prevádzky objektu ako aj na tie,

ktoré nastali po tomto rozhodnutí, nemožno u obstarávateľa hovoriť ani o časovej tiesni,

nakoľko o akútnej potrebe odstránenia vytýkaných nedostatkov a jeho finančného

zabezpečenia právny predchodca žalobcu vedel už od roku 2004, a preto mal dostatok času

havarijný stav objektu riešiť prostredníctvom verejnej súťaže, užšej súťaže alebo rokovacieho

konania so zverejnením, či už z prostriedkov vyčlenených zriaďovateľom – Ministerstvom

obrany SR, alebo čiastočne z vlastných prostriedkov, ktoré napokon podľa vlastného

vyjadrenia pri uzavretí kontraktu dňa 09.12.2005 so spoločnosťou P. I., s.r.o., metódou

rokovacieho konania bez zverejnenia žalobca použil. Argumentácia žalobcu, ktorou

odôvodňuje mimoriadnosť situácie a časovú tieseň, pre ktorú zvolil metódu rokovacieho

konania bez zverejnenia, podľa názoru krajského súdu nepreukazuje splnenie zákonných

podmienok pre uskutočnenie zvolenej metódy verejného obstarávania, ale skôr svedčí

o nezvládnutí procesu verejného obstarávania v prostredí V. K. K. T.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní náležité zistil skutkový stav veci,

tento po právnej stránke správne posúdil a vydané rozhodnutia presvedčivo odôvodnil.

Z uvedených dôvodov postupoval podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na neúspech  

v konaní nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu.

S týmto rozsudkom sa žalobca neuspokojil a v zákonnej lehote podal proti nemu

odvolanie, v ktorom navrhol rozhodnutie žalovaného zmeniť a súčasne si uplatnil právo  

na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie krajského súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko odôvodnenie výberu  

metódy – rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je súčasťou dokumentácie z procesu

verejného obstarávania, podľa vtedajšieho skutočného stavu deklarovalo mimoriadnu udalosť

a časovú tieseň pre zabezpečenie realizácie záväzného hygienického pokynu a nevyhnutnosť

okamžitého odstránenia havarijného stavu, čo bolo podmienkou pre použitie postupu výberu

zmluvného partnera rokovacím konaním bez zverejnenia. Metóda rokovacie konanie  

bez zverejnenia bola použitá z dôvodov časovej tiesne. Podľa Rozhodnutia VÚHE Bratislava

č. 34/31-4/2005-OSZD kontrola dňa 26.07.2005 organizácii vytkla, že neboli odstránené

všetky nedostatky zistené pri kontrole 25.02.2004 a zároveň zistila, že následkom živelnej pohromy došlo k ďalšiemu zhoršeniu technického stavu budovy a zistila tiež nové nedostatky,

uvedené v ad A/ a vydala zákaz prevádzkovania objektu Esplanáda z dôvodu, že technický

stav hlavnej budovy K. neumožňoval jej prevádzku pre hrozbu vzniku úrazov a ochorení

pacientov a personálu K.. Tento záver vyhodnotilo vedenie V. K. K. ako mimoriadnu udalosť.

Časová tieseň vznikla tým, že vedenie V.K.K. bolo zriaďovateľom, t. j. Ministerstvom

obrany SR sústavne ubezpečované, že organizácii budú pridelené požadované finančné zdroje

a to v celej požadovanej výške a organizácia tak bude môcť začať obstarávať. Pretože sa

rozhodnutie o pridelení potrebných zdrojov neustále odďaľovalo a blížil sa čas povinnosti

uzatvoriť prevádzku, manažment K. bol nútený použiť metódu verejného obstarávania

rokovacie konanie bez zverejnenia, pretože časová náročnosť procesu pri použití inej metódy

verejného obstarávania by už vôbec nedovolila zrealizovať odstránenie nedostatkov do konca

roku 2005.

Vedenie V. K. K. na základe nálezu V. ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava pri

predchádzajúcej kontrole v roku 2004, kedy prevádzka budovy Esplanáda nebola pre zistené

závady okamžite zakázaná, malo všetky dôvody oprávnene predpokladať, že VÚHE zvolí

rovnaký postup aj pri kontrole dňa 26.07.2005 a očakávalo, že príspevkovej organizácii bude

vytvorený dlhší časový priestor (podobne ako tomu bolo v minulosti) na postupné

odstraňovanie zistených závad a obstarávanie prác na odstránenie nedostatkov obvyklým

spôsobom tak, ako budú finančné prostriedky postupne prideľované zriaďovateľom.

Oprávnenosť vyššie popísanej domnienky potvrdzuje práve skutočnosť, že prevádzka

v objekte Esplanáda nebola zakázaná okamžite 26.07.2005, technický stav budovy  

sa nezhoršoval rapídne a na základe verbálnych prísľubov najvyšších úradníkov rezortu  

sa javilo ako reálne postupné odstraňovanie nedostatkov. Technický stav budovy podľa

názoru žalobcu nebol taký katastrofálny aby muselo byť rozhodnuté o zastavení jej prevádzky

v takom krátkom termíne, ktorý nevytváral reálny časový priestor na účelné konanie.

V prvých týždňoch po doručení rozhodnutia VÚHE o zatvorení prevádzky Esplanada vedenie

podniku preto vyvinulo enormnú snahu o jeho prehodnotenie a zreálnenie termínu.  

Ako potvrdenie reálnosti a opodstatneností tohto predpokladu vtedajšieho manažmentu K.

svedči ex post práve opätovné otvorenie prevádzky objektu Esplanáda k 01.02.2006, aj keď v dobe vydania opätovného povolenia jej prevádzky neboli pre nedostatok finančných zdrojov

odstránené všetky závažné nedostatky, pre ktoré bola prevádzka k 01.10.2005 zakázaná ako

napr. závady na rozvodoch kanalizácie a vodovodu a pod.

Havarijný stav a mimoriadna udalosť nastali v skutočnosti až vtedy, keď VÚHE

Bratislava nesúhlasil s odložením lehoty na uzatvorenie Esplanady a s predĺžením lehoty  

na odstránenie závad napriek tomu, že za tých niekoľko mesiacov sa technický stav budovy

nezhoršil a V. ústav hygieny a epidemiológie trval na jej uzatvorení. V prípade, že by VÚHE

Bratislava prevádzku budovy Esplanáda zakázal okamžite pri svojej kontrole 26.07.2005,

bolo by ihneď zrejmé, že je nevyhnutné riešiť túto mimoriadnu udalosť   bez

akéhokoľvek odkladu a časová tieseň v snahe predísť negatívnym dopadom tohto rozhodnutia

by nebola vôbec vznikla.

Všetky vyššie popísané okolnosti viedli manažment príspevkovej organizácie k výberu

metódy verejné obstarávania – rokovacieho konania bez zverejnenia, nakoľko iný postup  

pri výbere zmluvného partnera na dané plnenie, by neúmerne oddialil začiatok prác, a tým  

by sa len prehlbovala organizačná a ekonomická kríza K. s prepadom výnosov a neúmerným zvyšovaním nákladov spojených s neefektívnym prevádzkovaním Z. a odstraňovaním

havarijného stavu. V. K. K. ani nemohli postupovať iným spôsobom, preto že by porušili

finančnú disciplínu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť, pretože žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal

splnenie podmienok stanovených v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní  

(č. 523/2003 Z. z.), t. j. nepreukázal, že nastala mimoriadna udalosť, ktorú sám nespôsobil

a že z dôvodu časovej tiesne nemohol uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie

konanie so zverejnením.

Poukázal na to, že zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora

(rozsudky č. C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) rokovacie konanie bez zverejnenia  

je výnimkou z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek, a preto je potrebné

podmienky pre jeho použitie interpretovať reštriktívne. Z rozhodnutí ESD (napr. rozsudok  

C-318/94 Európska komisia vs. Nemecko) ďalej vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv

rokovacím konaním bez zverejnenia z predmetného dôvodu, musia byť splnené nasledovné tri podmienky, a to súčasne: 1. existencia nepredvídateľnej udalosti, 2. časová tieseň, kedy  

nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného

obstarávania, 3. kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá

z nej vyplýva. Žalovaný mal za to, že podmienky vyžadované judikatúrou ESD a Zákonom

o verejnom obstarávaní pre zadanie zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia v danom

prípade žalobca nesplnil.  

Podľa žalovaného žalobca o havarijnom stave svojich objektov vedel minimálne  

už od 25.02.2004 zo záväzného pokynu VÚHE č. VÚHE-34/9-2/2004-OH, v ktorom bol

žalobca upozornený na skutočnosť, že v prípade neodstránenia závad brániacich užívaniu

objektov bude vyslovený zákaz ich užívania ako prevencia vzniku úrazov alebo ochorení

pacientov K. a personálu. Havarijný stav vznikol v dôsledku dlhodobého pôsobenia

nepriaznivých vplyvov vonkajšieho prostredia, avšak nie je možné tvrdiť, že daný havarijný

stav nebolo možné predvídať, tento nastal postupne, v priebehu niekoľkých rokov.

Skutočnosť, že sa budovy pôsobením času a vonkajších prírodných faktorov opotrebovávajú

a strácajú na kvalite ani netreba dokazovať. Žalobca v danom prípade teda mohol a mal začať

s odstraňovaním havarijného stavu predmetných objektov ihneď potom, ako sa o ich zlom stave a prípadnej hrozbe uzavretia prevádzky dozvedel. Keďže od oboznámenia  

sa s havarijným stavom do uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom prešlo viac ako 21

mesiacov, je viac ako zrejmé, že na použitie iných metód ako je rokovacie konanie  

bez zverejnenia mal žalobca dostatok času. Žalobca začal havarijný stav predmetných

objektov riešiť až v novembri roku 2005, t. j. v čase, keď už bola prevádzka zastavená,  

preto nie je možné sa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1  

písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z. z. odvolávať na vznik mimoriadnej

udalosti a časovú tieseň, ktorá vyplynula z tejto mimoriadnej udalosti.

So žalobcovým zdôvodneným vzniku časovej tiesne a nutnosti použiť najmenej

transparentnú metódu verejného obstarávania – rokovacie konanie bez zverejnenia  

sa žalovaný nestotožnil, nakoľko uskutočneniu verejného obstarávania v čase, keď žalobcovi

ešte neboli pridelené finančné prostriedky akoukoľvek inou metódou verejného obstarávania

nič nebránilo. Ak sa žalobca obával, že keď začne s výkonom obstarávaných prác

a k prideleniu finančných prostriedkov nakoniec nedôjde, mohol účinnosť zmluvy s úspešným

uchádzačom spojiť s odkladacou podmienkou spočívajúcou v pridelení finančných

prostriedkov. Nečinnosť žalobcu smerujúca k odstráneniu havarijného stavu predmetných

objektov nijako nenaznačuje, že sa dostal do časovej tiesne, a potreboval vzniknú situáciu

riešiť okamžite, nakoľko absentuje dostatočný dôvod, pre ktorý práce nemohli byť vykonané s nejakým časovým odstupom, okrem tvrdenia o existencii ekonomických kríz, ktoré

podmienke oprávnenosti použitia rokovacieho konania nezodpovedajú, najmä pokiaľ žalobca

o havarijnom stave vedel od februára toho istého roku.

Žalovaný naďalej zastával názor, že postupy upravené Zákonom o verejnom

obstarávaní nie sú v kolízii so Zákonom o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa žalobca

odvoláva. Žalovaný žiadnym spôsobom nenútil žalobcu k porušovaniu žiadneho právneho

predpisu platného a účinného na celom území Slovenskej republiky, ale len upozorňoval  

na možnosť riešiť vzniknutú situáciu aj inými metódami verejného obstarávania, pretože

práve táto možnosť iného riešenia je v danom prípade jednou z nedodržaných podmienok  

na oprávnené použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. V liste z 18.11.2005 ktorým

žalobca odôvodňoval výber metódy verejného obstarávania rokovacím konaním  

bez zverejnenia je v poslednom odseku uvedené, že sa rozhodol na postupnom odstraňovaní

nedostatkov „z vlastných zdrojov“, ktoré mu však postačovali iba na výmenu nefunkčných

okien na predmetnom objekte. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca mohol finančné prostriedky, ktorými disponoval použiť aj na predmetné verejné obstarávanie, čo znamená,  

že odvolávanie sa na účelovo viazané finančné prostriedky v danom prípade nemá

opodstatnenie a žalobca mohol verejné obstarávanie inou formou ako rokovacím konaním

bez zverejnenia vykonať omnoho skôr, ako k nemu v skutočnosti pristúpil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného

odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal  

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk   (§ 156

ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.  

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu  

(§ 247 ods. 1 OSP).

V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť

rozhodnutia a postupu žalovaného č. 095-P/06-2007 z 12. júna 2007. Žalobca tvrdil,  

že pri výbere zmluvného partnera na predmet obstarávania „Výmena drevených zábradlí,

medzistienok, balkónových podláh v objekte Esplanáda“ metódou verejného obstarávania  

– rokovacie konanie bez zverejnenia, postupoval v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/

zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho správny orgán pochybil,

keď mu uložil povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 357.683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/

zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom  

do 31.01.2006) vyplýva, že žalobcom použitý postup pri zadávaní uvedenej zákazky

rokovacím konaním bez zverejnenia je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce alebo služby

sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom  

na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie  

so zverejnením.

Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie

konanie so zverejnením alebo súťaž návrhov, ktorá sa vyhlásila do 31. januára 2006,  

sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacie konanie bez zverejnenia,  

ktoré sa preukázateľne začalo do 31. januára 2006, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 155 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacím konaním bez zverejnenia

možno uzavrieť čiastkové zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy uzavretej podľa

doterajších predpisov najneskôr do 31. decembra 2007.

Podľa § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. v konaní, ktoré začne úrad  

po 01. februári 2006 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje

podľa doterajších predpisov.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovenia ako aj z obsahu administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, avšak pre doplnenie odôvodnenia

rozhodnutia uvádza, že mimoriadnou udalosťou podľa zaužívanej súdnej praxe je najmä

živelná pohroma, kedy na odstránenie jej následkov nevzniká obstarávateľovi dostatočný

časový priestor na zrealizovanie iných metód verejného obstarávania.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, V. ústav hygieny a epidemiológie

v Bratislave v záväznom pokyne č. VUHE-34/9-2/2004-OH z 25.02.2004 konštatovalo,  

že stav objektu Esplanáda V. K. K. v T. je havarijný a súčasne upozornilo žalobcu, že

v prípade neodstránenia závad brániacich užívaniu objektu bude vyslovený zákaz jeho

užívania. Dňa 26.07.2005 bola vykonaná následná kontrola tohto pokynu, výsledkom ktorej

bol dňom 01.10.2005 zákaz prevádzky objektu. Zmluvu o dielo č. 05/11/2005 na Demontáž

starého drevené zábradlia, medzistienok a betónovej podlahy balkónov a dodávku a montáž

nového dreveného zábradlia, medzistienok a drevenej podlahy balkónov v budove Esplanada

vo V. K. K. T. žalobca uzavrel až 09.12.2005.  

Aj podľa názoru najvyššieho súdu, samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného

stavu objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť v zmysle zákona č. 523/2003

Z. z. o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31.01.2006), nakoľko postupné

opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše do 07.02.2006 (kedy vzniklo

V. Z. Z. a. s.) mali V. K. K. v T. podľa Zákona o správe majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z.

z. v znení neskorších predpisov) ako správca povinnosť majetok štátu udržiavať v riadnom

stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho

poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. O zlom až havarijnom stave objektu žalobca

vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu prevádzky až v dôsledku

nevykonania opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky. V zmysle uvedeného žalobcom

tvrdené skutočnosti,   že bol organizáciou viazanou na prostriedky zo štátneho rozpočtu,

vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty na uzavretie prevádzky objektu, nie je

možné považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú žalobcom, ktorá je jednou

z podmienok aplikácie § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z.z.

Postup žalobcu skôr svedčení o nezvládnutí správy K. Žalobca totiž už od roku 2004 mal

časový priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných dôvodov sa

spoliehal na to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe uvedeného skutkového stavu bolo povinnosťou žalobca v procese verejného obstarávanie postupovať niektorou

súťažnou metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 66 ods. 1

písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci

správne orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení  

na základe ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ a § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z.

o verejnom obstarávaní v spojení s § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. vyvodili správny

právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu.

Žalobca v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré  

by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský

súd, ak žalobu zamietol. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP,

nakoľko žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona náhrada trov konania

neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010  

  JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková