5Sžf/11/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Baricovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
žalobcu V. Z. Z., a. s., so sídlom T., IČO X., zastúpeného Mgr. S. F., advokátom so sídlom
N., proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 095-P/06-2007 zo dňa 12. júna 2007 na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 09. decembra 2009, č. k.
2S/321/07-46 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09. decembra 2009, č. k. 2S/321/07-46 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol podľa § 250j ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 095-P/06-2007 z 12.06.2007, ktorým predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného
č. 53-SK.1/6000/2/2006/2007 z 21.03.2007 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 357.683,- Sk
podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene
zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2003 Z.z.“) a § 155 ods. 5 zákona
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z.z.“), a to za postup pri výbere
zmluvného partnera na predmet obstarávania „Výmena drevených zábradlí, medzistienok,
balkónových podláh v objekte Esplanáda“ metódou verejného obstarávania – rokovacie
konanie bez zverejnenia, bez splnenia podmienok na jej použitie.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že na základe
kontroly vykonanej v dňoch 17.02.2006 až 02.03.2006 u obstarávateľa V. K. K. T. (v
priebehu kontroly došlo k transformácií na V. Z. Z. a. s.), ktorej výsledky boli zachytené
v protokole z 02.03.2006 a následne boli prerokované s obstarávateľom, bolo voči právnemu
nástupcovi obstarávateľa začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty, v ktorom žalovaný
rozhodnutím č. 53-SK.1/6000/2/2006/2007 zo dňa 21.03.2007 uložil žalobcovi pokutu vo
výške 357.683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z. v nadväznosti na §
155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z., za postup pri výbere zmluvného partnera na predmet
obstarávania „Výmena drevených zábradlí, medzistienok, balkónových podláh v objekte
Esplanáda“ metódou verejného obstarávania – rokovacie konanie bez zverejnenia, bez
splnenia podmienok na jej použitie. Žalovaný zistil, že dňa 26.07.2005 bola vykonaná zo
strany V. ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava (ďalej len „VÚHE“) kontrola na plnenie
záväzného pokynu č. VÚHE-34/9-2/2004-OH zo dňa 25.02.2004 na odstránenie havarijnej
situácie v objektoch V. K. K. T., v ktorom bol riaditeľ K. upozornený, že v prípade
neodstránenia závad brániacich užívaniu objektov bude vyslovený zákaz ich užívania. Právny
predchodca žalobcu uzavrel dňa 09.12.2005 zmluvu o dielo s vybraným uchádzačom – P. I.,
s. r. o. metódou rokovacie konanie bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č.
523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006), ktorá bola podľa názoru žalovaného použitá
neoprávnene. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Rozhodnutím č. 095-P/06-
2007 zo dňa 12.06.2007 predseda úradu rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa
21.03.2007 potvrdil.
Krajský súd ďalej odcitoval ustanovenie § 244 ods. 1 OSP, § 155 ods. 2 zákona
č. 25/2006 Z.z. a § 66 ods. 1 písm. b/ a § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z.z.
a uviedol, že metóda verejného obstarávania rokovacie konanie bez zverejnenia
je nepochybne metódou výnimočnou, ktorú môže obstarávateľ použiť len v mimoriadnych
situáciách, kedy v dôsledku neočakávanej a obstarávateľom nespôsobenej mimoriadnej
udalosti vznikne potreba obstarať tovar, práce alebo služby a obstarávateľ pre časovú tieseň
vyplývajúcu zo vzniknutej situácie nemôže dodržať časové limity stanovené pri iných
súťažných postupoch verejného obstarávania. Pokiaľ ide o splnenie podmienok stanovených
v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006), krajský súd
sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade
podmienky pre použitie tejto metódy verejného obstarávania splnené neboli. S ohľadom
na charakter nedostatkov konštatovaných VÚHE už pri kontrole v roku 2004 a zistených
následne aj pri kontrole dňa 26.07.2005 je zrejmé, že išlo o nedostatky vyplývajúce
zo zastaranosti a morálneho opotrebenia objektu Esplanáda. Stav tohto objektu, ktorý viedol
k zákazu jeho prevádzkovania dňom 01.10.2005, teda vznikal postupne a nebol výsledkom
neočakávanej a mimoriadnej udalosti, akou je napríklad živelná pohroma alebo podobná
udalosť nezávislá na vôli obstarávateľa. Rozhodnutie VÚHE o zastavení prevádzky objektu
dňom 01.10.2005, ktoré bolo doručené právnemu predchodcovi žalobcu už dňa 08.08.2005,
za takúto mimoriadnu udalosť na účely predpokladané v ustanovení § 66 ods. 1 písm. b/
zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.01.2006) považovať nemožno. Vzhľadom
na okolnosti, ktoré predchádzali rozhodnutiu o zastavení prevádzky objektu ako aj na tie,
ktoré nastali po tomto rozhodnutí, nemožno u obstarávateľa hovoriť ani o časovej tiesni,
nakoľko o akútnej potrebe odstránenia vytýkaných nedostatkov a jeho finančného
zabezpečenia právny predchodca žalobcu vedel už od roku 2004, a preto mal dostatok času
havarijný stav objektu riešiť prostredníctvom verejnej súťaže, užšej súťaže alebo rokovacieho
konania so zverejnením, či už z prostriedkov vyčlenených zriaďovateľom – Ministerstvom
obrany SR, alebo čiastočne z vlastných prostriedkov, ktoré napokon podľa vlastného
vyjadrenia pri uzavretí kontraktu dňa 09.12.2005 so spoločnosťou P. I., s.r.o., metódou
rokovacieho konania bez zverejnenia žalobca použil. Argumentácia žalobcu, ktorou
odôvodňuje mimoriadnosť situácie a časovú tieseň, pre ktorú zvolil metódu rokovacieho
konania bez zverejnenia, podľa názoru krajského súdu nepreukazuje splnenie zákonných
podmienok pre uskutočnenie zvolenej metódy verejného obstarávania, ale skôr svedčí
o nezvládnutí procesu verejného obstarávania v prostredí V. K. K. T.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní náležité zistil skutkový stav veci,
tento po právnej stránke správne posúdil a vydané rozhodnutia presvedčivo odôvodnil.
Z uvedených dôvodov postupoval podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a vzhľadom na neúspech
v konaní nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu.
S týmto rozsudkom sa žalobca neuspokojil a v zákonnej lehote podal proti nemu
odvolanie, v ktorom navrhol rozhodnutie žalovaného zmeniť a súčasne si uplatnil právo
na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie krajského súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko odôvodnenie výberu
metódy – rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je súčasťou dokumentácie z procesu
verejného obstarávania, podľa vtedajšieho skutočného stavu deklarovalo mimoriadnu udalosť
a časovú tieseň pre zabezpečenie realizácie záväzného hygienického pokynu a nevyhnutnosť
okamžitého odstránenia havarijného stavu, čo bolo podmienkou pre použitie postupu výberu
zmluvného partnera rokovacím konaním bez zverejnenia. Metóda rokovacie konanie
bez zverejnenia bola použitá z dôvodov časovej tiesne. Podľa Rozhodnutia VÚHE Bratislava
č. 34/31-4/2005-OSZD kontrola dňa 26.07.2005 organizácii vytkla, že neboli odstránené
všetky nedostatky zistené pri kontrole 25.02.2004 a zároveň zistila, že následkom živelnej pohromy došlo k ďalšiemu zhoršeniu technického stavu budovy a zistila tiež nové nedostatky,
uvedené v ad A/ a vydala zákaz prevádzkovania objektu Esplanáda z dôvodu, že technický
stav hlavnej budovy K. neumožňoval jej prevádzku pre hrozbu vzniku úrazov a ochorení
pacientov a personálu K.. Tento záver vyhodnotilo vedenie V. K. K. ako mimoriadnu udalosť.
Časová tieseň vznikla tým, že vedenie V.K.K. bolo zriaďovateľom, t. j. Ministerstvom
obrany SR sústavne ubezpečované, že organizácii budú pridelené požadované finančné zdroje
a to v celej požadovanej výške a organizácia tak bude môcť začať obstarávať. Pretože sa
rozhodnutie o pridelení potrebných zdrojov neustále odďaľovalo a blížil sa čas povinnosti
uzatvoriť prevádzku, manažment K. bol nútený použiť metódu verejného obstarávania
rokovacie konanie bez zverejnenia, pretože časová náročnosť procesu pri použití inej metódy
verejného obstarávania by už vôbec nedovolila zrealizovať odstránenie nedostatkov do konca
roku 2005.
Vedenie V. K. K. na základe nálezu V. ústavu hygieny a epidemiológie Bratislava pri
predchádzajúcej kontrole v roku 2004, kedy prevádzka budovy Esplanáda nebola pre zistené
závady okamžite zakázaná, malo všetky dôvody oprávnene predpokladať, že VÚHE zvolí
rovnaký postup aj pri kontrole dňa 26.07.2005 a očakávalo, že príspevkovej organizácii bude
vytvorený dlhší časový priestor (podobne ako tomu bolo v minulosti) na postupné
odstraňovanie zistených závad a obstarávanie prác na odstránenie nedostatkov obvyklým
spôsobom tak, ako budú finančné prostriedky postupne prideľované zriaďovateľom.
Oprávnenosť vyššie popísanej domnienky potvrdzuje práve skutočnosť, že prevádzka
v objekte Esplanáda nebola zakázaná okamžite 26.07.2005, technický stav budovy
sa nezhoršoval rapídne a na základe verbálnych prísľubov najvyšších úradníkov rezortu
sa javilo ako reálne postupné odstraňovanie nedostatkov. Technický stav budovy podľa
názoru žalobcu nebol taký katastrofálny aby muselo byť rozhodnuté o zastavení jej prevádzky
v takom krátkom termíne, ktorý nevytváral reálny časový priestor na účelné konanie.
V prvých týždňoch po doručení rozhodnutia VÚHE o zatvorení prevádzky Esplanada vedenie
podniku preto vyvinulo enormnú snahu o jeho prehodnotenie a zreálnenie termínu.
Ako potvrdenie reálnosti a opodstatneností tohto predpokladu vtedajšieho manažmentu K.
svedči ex post práve opätovné otvorenie prevádzky objektu Esplanáda k 01.02.2006, aj keď v dobe vydania opätovného povolenia jej prevádzky neboli pre nedostatok finančných zdrojov
odstránené všetky závažné nedostatky, pre ktoré bola prevádzka k 01.10.2005 zakázaná ako
napr. závady na rozvodoch kanalizácie a vodovodu a pod.
Havarijný stav a mimoriadna udalosť nastali v skutočnosti až vtedy, keď VÚHE
Bratislava nesúhlasil s odložením lehoty na uzatvorenie Esplanady a s predĺžením lehoty
na odstránenie závad napriek tomu, že za tých niekoľko mesiacov sa technický stav budovy
nezhoršil a V. ústav hygieny a epidemiológie trval na jej uzatvorení. V prípade, že by VÚHE
Bratislava prevádzku budovy Esplanáda zakázal okamžite pri svojej kontrole 26.07.2005,
bolo by ihneď zrejmé, že je nevyhnutné riešiť túto mimoriadnu udalosť bez
akéhokoľvek odkladu a časová tieseň v snahe predísť negatívnym dopadom tohto rozhodnutia
by nebola vôbec vznikla.
Všetky vyššie popísané okolnosti viedli manažment príspevkovej organizácie k výberu
metódy verejné obstarávania – rokovacieho konania bez zverejnenia, nakoľko iný postup
pri výbere zmluvného partnera na dané plnenie, by neúmerne oddialil začiatok prác, a tým
by sa len prehlbovala organizačná a ekonomická kríza K. s prepadom výnosov a neúmerným zvyšovaním nákladov spojených s neefektívnym prevádzkovaním Z. a odstraňovaním
havarijného stavu. V. K. K. ani nemohli postupovať iným spôsobom, preto že by porušili
finančnú disciplínu v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť, pretože žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal
splnenie podmienok stanovených v § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní
(č. 523/2003 Z. z.), t. j. nepreukázal, že nastala mimoriadna udalosť, ktorú sám nespôsobil
a že z dôvodu časovej tiesne nemohol uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie
konanie so zverejnením.
Poukázal na to, že zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdneho dvora
(rozsudky č. C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) rokovacie konanie bez zverejnenia
je výnimkou z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek, a preto je potrebné
podmienky pre jeho použitie interpretovať reštriktívne. Z rozhodnutí ESD (napr. rozsudok
C-318/94 Európska komisia vs. Nemecko) ďalej vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv
rokovacím konaním bez zverejnenia z predmetného dôvodu, musia byť splnené nasledovné tri podmienky, a to súčasne: 1. existencia nepredvídateľnej udalosti, 2. časová tieseň, kedy
nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného
obstarávania, 3. kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá
z nej vyplýva. Žalovaný mal za to, že podmienky vyžadované judikatúrou ESD a Zákonom
o verejnom obstarávaní pre zadanie zákazky rokovacím konaním bez zverejnenia v danom
prípade žalobca nesplnil.
Podľa žalovaného žalobca o havarijnom stave svojich objektov vedel minimálne
už od 25.02.2004 zo záväzného pokynu VÚHE č. VÚHE-34/9-2/2004-OH, v ktorom bol
žalobca upozornený na skutočnosť, že v prípade neodstránenia závad brániacich užívaniu
objektov bude vyslovený zákaz ich užívania ako prevencia vzniku úrazov alebo ochorení
pacientov K. a personálu. Havarijný stav vznikol v dôsledku dlhodobého pôsobenia
nepriaznivých vplyvov vonkajšieho prostredia, avšak nie je možné tvrdiť, že daný havarijný
stav nebolo možné predvídať, tento nastal postupne, v priebehu niekoľkých rokov.
Skutočnosť, že sa budovy pôsobením času a vonkajších prírodných faktorov opotrebovávajú
a strácajú na kvalite ani netreba dokazovať. Žalobca v danom prípade teda mohol a mal začať
s odstraňovaním havarijného stavu predmetných objektov ihneď potom, ako sa o ich zlom stave a prípadnej hrozbe uzavretia prevádzky dozvedel. Keďže od oboznámenia
sa s havarijným stavom do uzavretia zmluvy s úspešným uchádzačom prešlo viac ako 21
mesiacov, je viac ako zrejmé, že na použitie iných metód ako je rokovacie konanie
bez zverejnenia mal žalobca dostatok času. Žalobca začal havarijný stav predmetných
objektov riešiť až v novembri roku 2005, t. j. v čase, keď už bola prevádzka zastavená,
preto nie je možné sa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1
písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z. z. odvolávať na vznik mimoriadnej
udalosti a časovú tieseň, ktorá vyplynula z tejto mimoriadnej udalosti.
So žalobcovým zdôvodneným vzniku časovej tiesne a nutnosti použiť najmenej
transparentnú metódu verejného obstarávania – rokovacie konanie bez zverejnenia
sa žalovaný nestotožnil, nakoľko uskutočneniu verejného obstarávania v čase, keď žalobcovi
ešte neboli pridelené finančné prostriedky akoukoľvek inou metódou verejného obstarávania
nič nebránilo. Ak sa žalobca obával, že keď začne s výkonom obstarávaných prác
a k prideleniu finančných prostriedkov nakoniec nedôjde, mohol účinnosť zmluvy s úspešným
uchádzačom spojiť s odkladacou podmienkou spočívajúcou v pridelení finančných
prostriedkov. Nečinnosť žalobcu smerujúca k odstráneniu havarijného stavu predmetných
objektov nijako nenaznačuje, že sa dostal do časovej tiesne, a potreboval vzniknú situáciu
riešiť okamžite, nakoľko absentuje dostatočný dôvod, pre ktorý práce nemohli byť vykonané s nejakým časovým odstupom, okrem tvrdenia o existencii ekonomických kríz, ktoré
podmienke oprávnenosti použitia rokovacieho konania nezodpovedajú, najmä pokiaľ žalobca
o havarijnom stave vedel od februára toho istého roku.
Žalovaný naďalej zastával názor, že postupy upravené Zákonom o verejnom
obstarávaní nie sú v kolízii so Zákonom o rozpočtových pravidlách, na ktorý sa žalobca
odvoláva. Žalovaný žiadnym spôsobom nenútil žalobcu k porušovaniu žiadneho právneho
predpisu platného a účinného na celom území Slovenskej republiky, ale len upozorňoval
na možnosť riešiť vzniknutú situáciu aj inými metódami verejného obstarávania, pretože
práve táto možnosť iného riešenia je v danom prípade jednou z nedodržaných podmienok
na oprávnené použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. V liste z 18.11.2005 ktorým
žalobca odôvodňoval výber metódy verejného obstarávania rokovacím konaním
bez zverejnenia je v poslednom odseku uvedené, že sa rozhodol na postupnom odstraňovaní
nedostatkov „z vlastných zdrojov“, ktoré mu však postačovali iba na výmenu nefunkčných
okien na predmetnom objekte. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca mohol finančné prostriedky, ktorými disponoval použiť aj na predmetné verejné obstarávanie, čo znamená,
že odvolávanie sa na účelovo viazané finančné prostriedky v danom prípade nemá
opodstatnenie a žalobca mohol verejné obstarávanie inou formou ako rokovacím konaním
bez zverejnenia vykonať omnoho skôr, ako k nemu v skutočnosti pristúpil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu podaného
odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP) odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe žaloby zákonnosť
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 095-P/06-2007 z 12. júna 2007. Žalobca tvrdil,
že pri výbere zmluvného partnera na predmet obstarávania „Výmena drevených zábradlí,
medzistienok, balkónových podláh v objekte Esplanáda“ metódou verejného obstarávania
– rokovacie konanie bez zverejnenia, postupoval v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b/
zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho správny orgán pochybil,
keď mu uložil povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 357.683,- Sk podľa § 123 ods. 1 písm. a/
zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. (v znení účinnom
do 31.01.2006) vyplýva, že žalobcom použitý postup pri zadávaní uvedenej zákazky
rokovacím konaním bez zverejnenia je možné použiť len vtedy, ak tovar, práce alebo služby
sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom
na časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie
so zverejnením.
Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie
konanie so zverejnením alebo súťaž návrhov, ktorá sa vyhlásila do 31. januára 2006,
sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 155 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacie konanie bez zverejnenia,
ktoré sa preukázateľne začalo do 31. januára 2006, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 155 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. rokovacím konaním bez zverejnenia
možno uzavrieť čiastkové zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy uzavretej podľa
doterajších predpisov najneskôr do 31. decembra 2007.
Podľa § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. v konaní, ktoré začne úrad
po 01. februári 2006 a vzťahuje sa na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje
podľa doterajších predpisov.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovenia ako aj z obsahu administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je vecne správne, v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, avšak pre doplnenie odôvodnenia
rozhodnutia uvádza, že mimoriadnou udalosťou podľa zaužívanej súdnej praxe je najmä
živelná pohroma, kedy na odstránenie jej následkov nevzniká obstarávateľovi dostatočný
časový priestor na zrealizovanie iných metód verejného obstarávania.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, V. ústav hygieny a epidemiológie
v Bratislave v záväznom pokyne č. VUHE-34/9-2/2004-OH z 25.02.2004 konštatovalo,
že stav objektu Esplanáda V. K. K. v T. je havarijný a súčasne upozornilo žalobcu, že
v prípade neodstránenia závad brániacich užívaniu objektu bude vyslovený zákaz jeho
užívania. Dňa 26.07.2005 bola vykonaná následná kontrola tohto pokynu, výsledkom ktorej
bol dňom 01.10.2005 zákaz prevádzky objektu. Zmluvu o dielo č. 05/11/2005 na Demontáž
starého drevené zábradlia, medzistienok a betónovej podlahy balkónov a dodávku a montáž
nového dreveného zábradlia, medzistienok a drevenej podlahy balkónov v budove Esplanada
vo V. K. K. T. žalobca uzavrel až 09.12.2005.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu, samotný zákaz prevádzky v dôsledku havarijného
stavu objektu, nie je možné považovať za mimoriadnu udalosť v zmysle zákona č. 523/2003
Z. z. o verejnom obstarávaní (v znení účinnom do 31.01.2006), nakoľko postupné
opotrebovanie objektu užívaním je prirodzený proces. Navyše do 07.02.2006 (kedy vzniklo
V. Z. Z. a. s.) mali V. K. K. v T. podľa Zákona o správe majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z.
z. v znení neskorších predpisov) ako správca povinnosť majetok štátu udržiavať v riadnom
stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho
poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. O zlom až havarijnom stave objektu žalobca
vedel a bol naň upozornený. VÚHE pristúpil k uzavretiu prevádzky až v dôsledku
nevykonania opatrení odstraňujúcich ním zistené nedostatky. V zmysle uvedeného žalobcom
tvrdené skutočnosti, že bol organizáciou viazanou na prostriedky zo štátneho rozpočtu,
vyslovenie súhlasu alebo nesúhlasu s odložením lehoty na uzavretie prevádzky objektu, nie je
možné považovať za mimoriadnu udalosť nespôsobenú žalobcom, ktorá je jednou
z podmienok aplikácie § 66 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z.z.
Postup žalobcu skôr svedčení o nezvládnutí správy K. Žalobca totiž už od roku 2004 mal
časový priestor na to, aby odstránil vytknuté nedostatky a bez primeraných dôvodov sa
spoliehal na to, že VÚHE odloží zákaz prevádzky objektu. Na základe uvedeného skutkového stavu bolo povinnosťou žalobca v procese verejného obstarávanie postupovať niektorou
súťažnou metódou verejného obstarávania, pretože nesplnil podmienky uvedené v § 66 ods. 1
písm. b/ zákona č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci
správne orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení
na základe ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ a § 123 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2003 Z. z.
o verejnom obstarávaní v spojení s § 155 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. vyvodili správny
právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu.
Žalobca v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré
by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský
súd, ak žalobu zamietol. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP,
nakoľko žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli a ani mu zo zákona náhrada trov konania
neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková