5Sž/89/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Elexovej a z členov senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B. 1, B., zastúpená: Advokátska kancelária B., s.r.o., R. 29, B., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska 6, Bratislava, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/39/2007 zo dňa 03.07.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/39/2007 zo dňa 3. júla 2007 podľa § 250j ods.3 OSP ruší a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke právo na náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Odporkyňa rozhodnutím č. RP/39/2007 zo dňa 03.07.2007 uložila navrhovateľke: I. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zák.č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa
17.12.2006 o cca 19:30 hod. odvysielala v rámci programu Noviny príspevok informujúci o ublížení na zdraví nesúcom znaky rituálnej výstrahy v podsvetí, ktorý by svojím obsahom mohol ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, za čo bola uložená navrhovateľke sankcia – pokuta vo výške 500 000 Sk podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 5 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z.. II. Za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zák.č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 17.12.2006 o cca 19:30 hod. navrhovateľka odvysielala v rámci programu Noviny príspevok informujúci o ublížení na zdraví nesúcom znaky rituálnej výstrahy z podsvetí, bez zohľadnenia jeho vekovej vhodnosti pre maloletých pri jeho zaradení do vysielania, za čo bolo navrhovateľke uložené upozornenie na porušenia zákona podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zák.č. 308/2000 Z.z.. III. Za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 5 zák.č. 308/2000 Z.z. tým, že navrhovateľka pri klasifikácii programu Noviny, v rámci ktorého dňa 17.12.2006 o cca 19:30 hod. odvysielala príspevok informujúci o ublížení na zdraví nesúcom znaky rituálnej výstrahy v podsvetí, neuplatnila Jednotný systém označovania programov (ďalej len JSO) v súlade s podmienkami, ktoré podľa § 20 ods. 6 zák.č. 308/2000 Z.z. určila odporkyňa, za čo bola uložená navrhovateľke sankcia – pokuta vo výške 50 000 Sk podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. c/ zák.č. 308/2000 Z.z.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka, žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odporkyne č. RP/39/2007 zo dňa 03.07.2007 dôvodiac, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a od týchto zistení odvodenej potenciálnej spôsobilosti programov hrozí fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav. Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne totiž nie je zrejmé, akým spôsobom program skutočne ohrozil fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých a ani nie je zrejmé, či Rada svoje rozhodnutia opiera o konkrétne odborné stanovisko, alebo ide o subjektívny názor jej členov. Navrhovateľka je názoru, že predmetný program napĺňa znaky univerzálneho programu v súlade s článkom X. JSO, podľa ktorého sú univerzálnym programom všetky programy, ktoré nie sú nevhodné pre maloletých a zároveň nie sú detskými programami. Vysielateľ môže medzi univerzálne programy zaradiť aj programy, medzi ktoré patrí denné alebo mimoriadne spravodajstvo. V tomto prípade nemohlo podľa názoru navrhovateľky prísť k identifikácii postáv ani k priamemu zobrazeniu ublíženia na zdraví. Figuranti nepredstierali násilné správanie, ani nevyvolávali pocity strachu či depresie. Ich úlohou bola len demonštratívna ukážka, ktorá slúžila ako obrazová kulisa k slovnému komentáru k príspevku, pričom ako taká bola aj označená v hornej časti obrazovky. Táto kulisa bola doplnená vyjadreniami odborníkov a ilustračnými fotkami, ktoré zobrazovali ľudské telo. Podľa navrhovateľky v predmetnom príspevku nedošlo k naplneniu ani jedného zo znakov definovaných v článku VI. ods. 1 písm. a/ až e/, resp. článku XI. ods. 1 JSO. Keďže vysielateľ zabezpečil, aby obrazové príspevky, ktoré tvorili integrálnu súčasť správy, boli zobrazené bez dôrazu na efekt šokovania alebo senzácie a v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie a bola aj v súlade s článkom II. ods. 3 JSO, podľa ktorého vysielateľ posúdi a zaradí do vysielania všetky zložky programovej služby, so zreteľom na výskyt násilia, sexuálnych scén, vulgárneho jazyka alebo zobrazenej nahoty.
Podľa posúdenia vysielateľa s cit. článkom II. ods. 3 JSO bol obsah príspevku odvysielaný spôsobom nevyhnutným na pochopenie podstaty informácie o spôsobe ublíženia na zdraví obeti, čo bola podstata tohto spravodajského príspevku. Obrazová ukážka nemala rozlišovaciu schopnosť natoľko, aby boli zobrazené akty definované ako šokujúce. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza teda z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávnych skutkových zistení a od týchto zistení odvodeného rozhodnutia a o tom, že spravodajský príspevok nebol odvysielaný v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie odvysielanej informácie. S poukazom na uvedené odvysielaný príspevok teda nemožno označovať vzhľadom na jeho povahu a kontext za taký, ktorý by spĺňal Radou uvedené porušenie článku IX. JSO.
Navrhovateľka považuje uložené pokuty za neprimerane vysoké.
K podanému opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa písomne dňa 02.11.2007 tak, že je názoru, že skutkový stav zistila a posúdila správne, pretože v odvysielanom príspevku o cca 19:42 hod. bol okrem iného použitý záber, kde boli v nakreslenom obraze ľudského tela na svaloch horných a dolných končatín šípkami označené miesta, ktorých zásah nožom spôsobí obeti neopísateľné bolesti a znemožní mu pohyb, pričom následne bol odvysielaný hraný záber, v ktorom jeden z aktérov pridržiava druhého a nožom na jeho tele naznačuje miesta, v ktorých boli zásahy vedené. Príspevok podrobne popisoval spôsoby konania násilného činu. Skutočnosť, že v danom prípade nemohlo dôjsť k identifikácii postáv ani k priamemu zobrazeniu ublíženia na zdraví, považuje odporkyňa vo vzťahu k predmetu tohto správneho konania za irelevantnú. V tomto prípade bola navrhovateľka povinná v súlade s § 20 ods. 5 zák.č. 308/2000 Z.z. v spojení s článkom X. ods. 1 a 2 JSO zabezpečiť, aby jednotlivé príspevky, ktoré tvoria náplň spravodajstva, boli vhodné pre celú skupinu maloletých a v súlade s podmienkami určenými pre vysielanie univerzálnych programov. Predmetný príspevok odvysielaný s obsahom o ublížení na zdraví nesúcom znaky rituálnej výstrahy v podsvetí, v ktorom navrhovateľka podrobne priblížila spôsob spáchania tohto násilného skutku, považuje odporkyňa za príspevok, ktorý mohol viesť maloletého diváka k imitácii takéhoto správania a na základe uvedeného konštatovala, že ide o príspevok, ktorý by mohol ohroziť fyzický, psychický a morálny vývin maloletých. Podľa názoru odporkyne preto ide o príspevok, ktorý je nevhodný a neprístupný pre maloletých, a preto program, v rámci ktorého bol predmetný príspevok odvysielaný, nemožno zaradiť medzi univerzálne programy. Vzhľadom na obsah príspevku je odporkyňa názoru, že predmetný príspevok mala navrhovateľka povinnosť odvysielať v čase medzi 22.00 hod. až 6.00 hod. v súlade s § 20 ods. 3 zák.č. 308/2000 Z.z..
Odporkyňa ďalej uviedla k argumentácii navrhovateľky ohľadne výšky uložených pokút, že tieto sú v rozhodnutí náležite odôvodnené a poukázala na závažnosť správneho deliktu, trvanie správneho deliktu, rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia a následky porušenia povinností.
S poukazom na uvedené navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/39/2007 zo dňa 03.07.2007 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie odporkyne podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v spojení s § 64 ods. 5 zákona z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 43-PgO/O-764/2007 a písomnými podaniami účastníkov, ako aj po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne vychádza z dostatočne zisteného stavu veci, avšak odporkyňa v rozhodnutí aplikovala neúčinný právny predpis.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.01.2007 bola vypracovaná správa o šetrení sťažnosti č. 247/1/213-2006, z obsahu ktorej bolo zistené, že navrhovateľka odvysielala v programe Noviny JOJ dňa 17.12.2006 v čase od 19:30 až 19:52:48 (pričom predmetom správneho konania bol príspevok odvysielaný v poradí ako desiaty o cca 19:42:38 hod. v trvaní asi 2 minúty), príspevok po úvode moderátorky obsahoval komentár redaktora so zábermi ulice označené ako Slnečná ulica, zábery na zakrvavený chodník a steny, pričom nasledovali hrané zábery z prepadnutia, detail na výstrel z pištole, pokračovala bitka. Následne nasledovali opäť zábery zo Slnečnej ulice a zábery označené ako ilustračné, pričom nasledoval záber na kreslené zobrazenie ľudského tela s obnaženými svalmi, označeným textom: „Napadnutie nožom“. Šípkami boli označené svaly, ktoré páchatelia obeti prerezali, potom bol odvysielaný ilustračný, hraný záber na obeť ležiacu na znaku a páchateľ s nožom v akcii: „Je viac ako pravdepodobné, že páchatelia presne vedeli, čo robia. Ich cieľom zrejme nebolo muža zabiť, ale iba extrémne vystrašiť. Preto mu zasadili bodné a rezné rany do miest, kde nie sú tepny. Chceli mu tak spôsobiť neopísateľné bolesti. Na pažiach mu totiž prerezali bicepsové, na nohách vnútorné stehenné a sedacie svaly. Tým mu znemožnili pohyb a pokoj. Nebude môcť totiž už ani sedieť ako doteraz.“
K príspevku sa ďalej vyjadril traumatológ, ktorý konštatoval, že osoba mohla utrpieť hlboké zranenia, pri ktorých môže dochádzať k porušeniu ciev, nervov, šliach alebo svalov. Je tam tiež veľké riziko poranenia veľkých ciev, ktoré v podstate zásobujú mozog. Nasledoval komentár redaktora, ktorý pri ilustračných záberoch z nemocnice a opakovanom zábere, na ktorom boli šípkami označené bicepsové svaly, konštatoval: „Aj po opakovaných liečeniach a rehabilitáciách bude mať problémy so sedením, chôdzou a nebude môcť naplno využívať ruky. Prerezali mu totiž bicepsové svaly, ktoré sú potrebné k zdvíhaniu aj tých najľahších predmetov. Nebezpečné sú aj zranenia na krku a na tvári“.
V príspevku sa ďalej vyjadrila vedúca predajne zbraní, nasledoval ilustračný záber na tri nože, potom detail na čepeľ filetovacieho noža, a opakované hrané zábery z prepadnutia. Redaktor ďalej uvádzal: „S takýmto nožom sa dá bez problémov vyrezať aj srdce. Jeho úzka čepeľ totiž nekladie odpor pri rezaní a jej ostrosť dokáže prekonať aj žiletku. Na Slovensku je teda nový spôsob, ako nepriateľovi znepríjemniť život nielen po stránke fyzickej, ale predovšetkým psychickej. Lekári sa totiž zhodujú, že po takomto útoku sa z obete stáva žijúca mŕtvola.“
Predmetné rozhodnutie v danej veci bolo vydané dňa 03.07.2007, t.j. za účinnosti zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 31.05.2007. V čase vydania predmetného rozhodnutia, z prechodných a spoločných ustanovení k úpravám účinným od 31.mája 2007, z § 76b ods. 6 cit. zákona vyplýva, že konania, ktoré sa začali pred 31.májom 2007, a ktoré nie sú konaniami podľa ods. 1 až 5, sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej od 31.05.2007.
Podľa § 20 ods. 3 programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod..
Podľa § 20 ods. 4 pri zaraďovaní jednotlivých programov do vysielania je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zohľadňovať vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých.
Podľa § 20 ods. 5 na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých.
Podľa § 64 ods. 1 za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 20 000 Sk do 2 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 3000 Sk do 600 000 Sk, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 5) alebo neuplatnil toto označenie v rámci ním vysielanej programovej služby
Podľa § 67 ods. 5 písm. d/ Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 15 000 Sk do 1 500 000 Sk, ak vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod. (§ 20 ods. 3).
Podľa čl. X ods. 1 a 2 JSO univerzálne programy sú „programy, ktoré nie sú nevhodné pre maloletých a zároveň nie sú detskými programami. Vysielateľ môže medzi univerzálne programy zaradiť i programy, ktoré z časových dôvodov nemožno klasifikovať:
a) denné a mimoriadne spravodajstvo,
b) priame prenosy, u ktorých možno predpokladať univerzálnu vhodnosť“.
Podľa čl. XI ods. 1 JSO pri výrobe vlastných programov, najmä informačných, spravodajských, publicistických alebo dokumentárnych, vysielateľ zabezpečí, aby obrazové príspevky, ktoré tvoria integrálnu súčasť informácie alebo správy, boli zobrazené bez dôrazu na šokovanie alebo senzácie a v rozsahu nevyhnutnom pre pochopenie informácie.
Z rozhodnutia odporkyne vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí aplikovala ustanovenie § 20 ods.5 citovaného zákona v znení účinnom do 01.08.2005.
Podľa § 250j ods.3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Podľa § 250l ods.1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 250l ods.3 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Keďže rozhodnutie odporkyne nebolo vydané v súlade so zákonom, Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavané rozhodnutie odporkyne v súlade s § 250q ods. 2 OSP zrušil podľa § 250j ods.3 OSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní odporkyňa na základe už dostatočne zisteného stavu veci, opakovane právne vec posúdi na základe účinného právneho predpisu a vo veci rozhodne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta druhá OSP tak, že navrhovateľke napriek tomu, že bola v konaní úspešná, nepriznal náhradu trov konania pretože rozhodnutie odporkyne bolo zrušené z iného dôvodu, než sú uvedené a včas uplatnené v opravnom prostriedku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 1. júla 2008
Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková JUDr. Anna Elexová, v.r.
predsedníčka senátu