Najvyšší súd Slovenskej republiky
5Sž/37/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ľ., nar. X., trvale bytom L., zast.: JUDr. I., advokátkou z AK so sídlom R., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 25, 812 72 Bratislava, o preskúmanie nárokov zo služobného pomeru, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky p o s t u p u j e vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému.
O d ô v o d n e n i e: Návrhom zo dňa 08.06.2009 a podaného dňa 12.06.2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte rozhodnutia iba „Najvyšší súd“) žalobca požaduje od súdu, aby zrušil personálny rozkaz Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 265/2000 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p KM-102/K-00 spolu s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi trova konania. Napadnutým rozhodnutím sa mal žalovaný procesne vysporiadať s rozkladom žalobcu podaným proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2008, ktorým bol návrh žalobcu na obnovu konania zamietnutý, nakoľko neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania.
Tento návrh vychádzal z tvrdenia žalobcu, že sa nedopustil konania, ktorým by porušil služobnú prísahu alebo služobné povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a jeho ponechanie v služobnom pomere nie je ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Najvyšší súd postupom podľa § 41 ods. 2 O.s.p. návrh vyhodnotil ako žalobu proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu, ktorá však bola podaná na vecne nepríslušnom súde. Ustanovenie § 246 ods. 1 O.s.p. obsahuje základné pravidlo pre určovanie vecnej príslušnosti aplikované na veci prejednávané v správnom súdnictve. Podľa tohto všeobecného pravidla sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupu v správnom súdnictve vecne príslušné zásadne krajské súdy. Výnimku z tohto všeobecného pravidla vytvára zákon tým, že výslovne poveruje Najvyšší súd výkonom prieskumu rozhodnutí alebo postupu správnych orgánov na základe žalôb alebo opravných prostriedkov podaných v zmysle nasledujúceho odseku 2 (osobitná vecná príslušnosť), tzn. že v tomto prípade nie je postačujúcim kritériom na určenie vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky iba pozícia žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy. Osobitná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu je v prípade preskúmavania rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy, kam spadá aj táto vec, založená iba výslovným zákonným poverením (§ 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). V zákone 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície sa však výlučná právomoc Najvyššieho súdu na preskúmanie správnych rozhodnutí „expressis verbis“ nezakotvuje (viď § 248 cit. zákona). Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd SR nie je v danej veci príslušný konať v prvom stupni. Podľa § 250d ods. 2 O.s.p. platí, že ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. Nakoľko v konaní o žalobách podľa Piatej časti Druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku – Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov – je v prípade ústredného orgánu štátnej správy miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava (v tomto prípade neplatí výnimka uvedená v závere prvej vety § 246 ods. 1 O.s.p.), potom na prejednanie veci je v súlade s ust. § 246a ods. 1 prvá veta O.s.p. vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Preto mu Najvyšší súd SR vec postúpil na ďalšie konanie. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné podať odvolanie (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 27. októbra 2009
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová