UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu ANTIK Telecom, s. r. o., so sídlom Čárskeho 10, Košice, IČO: 36 191 400, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s. r. o., so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanej Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, P. O. Box 155, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/075/2013 z 08. októbra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupuje vec Krajskému súdu v Košiciach.
Odôvodnenie
Žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 21. októbra 2013 sa žalobca podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/075/2013 z 08. októbra 2013 v časti, ktorou žalovaná v bode B I a B II rozhodla o uložení sankcie
- upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. h/ a písm. c/ zákona č. 308/2003 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2003 Z. z.“).
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením zo dňa 24. októbra 2013, č. k. 6S/255/2013-40 s poukazom na ustanovenia § 103 OSP, § 11 ods. 1 OSP a § 246 ods. 2, písm. a/ OSP, ako aj § 64 ods. 11 a ods. 6 zákona č. 308/2003 Z. z. a § 250d ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP majúc za to, že nie je vecne príslušným súdom na konanie vo veci, postúpil túto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. novembra 2013 a dňa 03. decembra 2013 vec došla na najvyšší súd.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Vecná príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (do kategórie ktorých spadajú aj rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu) je riešená v ustanovení § 246 OSP a §§ 6, 7 a 8 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Vecná príslušnosť v správnom súdnictve zásadne patrí krajským súdom (§ 246 ods. 1 OSP, § 7 ods. 3 zákona o súdoch). Táto je vylúčená len a prísne vo veciach, ktoré podľa ustanovenia § 246 ods. 2 OSP alebo osobitných zákonov výslovne patria do rozhodovacej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne ešte aj okresných súdov (§ 6 zákona o súdoch). Vecná príslušnosť krajských súdov na preskúmanie rozhodnutí a postupov je pravidlom, z ktorého výnimku musí ustanoviť zákon. Takým zákonom je Občiansky súdny poriadok alebo iné zákony, ktoré ustanovujú výnimočne vecnú príslušnosť okresných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 246 ods. 2 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný: a/ na preskúmavanie rozhodnutí a postupov ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, b/ na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ až e/ možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa odseku 1 písm. c/ nemá odkladný účinok.
Ušlo zrejme pozornosti krajského súdu, že rozhodnutie žalovanej pozostáva z dvoch častí, a to časti A, v ktorej žalovaná uložila žalobcovi pokutu 500 eur za porušenie § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. s uvedením porušenia konkrétnych povinností, a časti B, v ktorej žalovaná uložila žalobcovi upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti podľa § 17 ods. 1 písm. h/ a písm. c/ zákona č. 308/2003 Z. z. taktiež s uvedením porušenia konkrétnych povinností odlišných od porušenia povinností v uvedených v časti A, a že žalobca svojou žalobou napáda výslovne iba časť B rozhodnutia žalovanej o uložení upozornenia za porušenie zákona podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.. Časť A rozhodnutia žalovanej zo strany žalobcu napadnutá nebola, čo napokon aj explicitne vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo 04. novembra 2013 (č. l. 44). Nejde teda o opravný prostriedok v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., o ktorom by mal a mohol rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci teda zákon č. 308/2003 Z. z. neustanovuje a nejde o konanie podľa štvrtej časti OSP (konanie proti nečinnosti) ani piatej časti OSP (ochrana pred nezákonným zásahom).
Žaloba bola preto žalobcom podaná správne na vecne príslušný krajský súd včítane správneho označenia veci i účastníkov konania a Krajský súd v Košiciach postupoval v rozpore so zákonom, ak vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie najvyššiemu súdu.
Keďže nedostatok vecnej príslušnosti je takým nedostatkom podmienky konania, na ktorý treba prihliadať v každom štádiu konania, neostávalo najvyššiemu súdu iné, ako vec vrátiť nazad krajskému súdu.
Podľa § 250d ods. 2 OSP ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpivec uznesením príslušnému súdu.
Podľa § 246 ods. 1 v spojení s § 246a ods. 1 OSP je na konanie vecne a miestne príslušný Krajský súd v Košiciach.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.