ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudkýň JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o., sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zast. advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/069/2013 zo dňa 10.09.2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/069/2013 zo dňa 10. septembra 2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok 500,- € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v F..
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozhodnutím č. RP/069/2013 zo dňa 10.09.2013 odporkyňa (ďalej aj „Rada“) rozhodla podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005 Z.z.“) o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 258-PLO/O-3203/2013 porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe JOJ PLUS odvysielala dňa 16.02.2012 o cca 13:27:52 hod., 14:30:30 hod., 15:57:58 hod. a 18:59:21 hod. upútavku na program Underworld: Boj v podsvetí, dňa 24.03.2013 o cca 15:28:52 hod., 16:50:43 hod., 18:36:32 hod. a 19:47:20 hod upútavku na program Walking Dead, ktoré boli klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania (ďalej „JSO“). Ďalej dňa 16.04.2013 o cca 16:26:31 hod. odvysielala upútavku na programČrepiny, dňa 29.04.2013 o cca 15:47:14 hod. odvysielala upútavku na program Črepiny, ktoré boli klasifikovaní ako nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:00:33 hod., 16:54:59 hod., 17:56:12 hod., 19:00:57 hod. a 19:45:47 hod. odvysielala upútavky na programy Plnou parou vzad! a Netvor z hlbín, ktoré boli klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 16.02.2013 o cca 13:28:01 hod., 14:30:37 hod., 15:58:05 hod. a 18:59:29 hod, dňa 24.03.2013 o cca 15:28:59 hod., 17:46:25 hod., 18:36:39 hod. a 19:47:27 hod. odvysielala informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k nevhodným a neprístupným programom pre maloletých neuviedla príslušný grafický symbol JSO, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:00:47 hod., 16:55:14 hod. 17:56:27 hod., 19:01:11 hod. a 19:46:02 hod., dňa 16.04.2013 o cca 16:26:41 hod., dňa 29.04.2013 o cca 15:47:23 hod. odvysielala informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k nevhodným a neprístupným programom pre maloletých neuviedla príslušný grafický symbol JSO, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:33:05 hod., 17:30:28 hod., 18:30:16 hod. odvysielala upútavku na program Plnou parou vzad!, ktorú neoznačila totožným grafickým symbolom ako samotný program, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 5 000,- €.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že záznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov si určuje správny orgán. So záznamom vysielania sa je možné oboznámiť len jeho vzhliadnutím. Prepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania a slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu do písomnej podoby. Navrhovateľka nenamietala rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v prepise a predmetnými záznamami vysielania. Obdobná námietka bola vznesená v konaniach č. 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010, 3Sž/22/2012, v ktorým najvyšší súd rozhodnutia Rady potvrdil.
Rada okrem iného uviedla, že požiadavka zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený osobitným predpisom, zakotvená v § 20 zákona č. 308/2000 Z.z., vychádza z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin. Táto požiadavka je formulovaná Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii a taktiež jednoznačne zakotvená v právnom poriadku SR. Proporcionalitu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých povinností v zákone č. 308/2000 Z.z. a druhou je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Zakotvením povinnosti vysielateľa v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. nedochádza k presunu zodpovednosti za správnu výchovu maloletých z rodičov a zákonných zástupcov na vysielateľov, nakoľko vysielateľ zodpovedá za správnosť informácie o vekovej vhodnosti vysielaného programu smerom k rodičom a rodičia sú povinní túto informáciu akceptovať. Navrhovateľka je povinná označiť príslušným grafickým symbolom JSO nielen jednotlivé upútavky, ale aj následné programové ponuky. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti, porušenie povinnosti už v minulosti a pokutu určila na 5000,- €.
II.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo- zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa § 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.Vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu - ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže je to významnou procesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania a formalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže prebiehať kabinetným spôsobom a nie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom zamestnancom Rady. Navrhovateľka zároveň poukázala na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 7 As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012.
Ďalej poukazovala navrhovateľka na nedodržanie zásady proporcionality, nakoľko neexistuje naliehavá spoločenská potreba na tom, aby došlo k takémuto obmedzeniu slobody vysielateľa. Prostredie internetu nie je zo strany štátu regulované a populácia často mladšia ako 15 rokov veku má možnosť a oboznamuje sa s obsahom ďaleko neprístupnejším, ako bol údajne odvysielaný obsah programovej služby zo strany vysielateľa. Uviedla, že je diskriminačné, keď povinnosť označovať vysielané programy grafickým symbolom JSO Rada uplatňuje len voči slovenským prevádzkovateľom televíznych staníc. Samotné upútavky na vlastný program, ktoré bezprostredne predchádzali textovej informácii predstavujú kontext, ktorý naznačuje, že obe časti vysielania je potrebné vnímať ako jeden celok. Požiadavka Rady formalisticky označovať každú časť vysielania, nie je v súlade s účelom predmetného ustanovenia.
III.
Odporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/069/2013 zo dňa 10.09.2013 potvrdil. V dôvodoch uviedla, že záznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rada dala navrhovateľke možnosť, aby sa vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, čo aj navrhovateľka urobila. Podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli písomný prepis/popis skutkového stavu, záznam vysielania a písomné vyjadrenie navrhovateľky. Z povahy záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím a toto vzhliadnutie je nevyhnutnou súčasťou zistenia skutkového stavu veci. Prepis/popis skutkového stavu nie je možné stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný prepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania. Skutkový stav je najhodnovernejšie zachytený len v podobe záznamu vysielania. Sama navrhovateľka nenamietala rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným záznamom. Obdobná námietka bola už vznesená v konaní 2Sž/21/2012, v ktorom najvyšší súd postup odporkyne potvrdil. Odporkyňa opätovne zopakovala, že proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch rovinách. Skutočnosť, že navrhovateľka nevidí naliehavú spoločenskú potrebu v uplatňovaní JSO v televíznom vysielaní neznamená, že táto potreba v spoločnosti neexistuje, práve naopak existuje, keďže zákonodarca ju stanovuje osobitným predpisom - vyhláškou č. 589/2007 Z.z. Navrhovateľka nemôže stotožňovať oblasť internetu s televíznym vysielaním a odpútavať tak pozornosť od nerešpektovania zákona. Ako vyplýva z JSO, účelom tohto právneho nástroja je informovanie rodičov prostredníctvom poskytovania jednoduchej informácie o vekovej vhodnosti konkrétnej zložky programovej služby. Čo sa týka oznámenia vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe, ten sa na rozdiel od upútavky nepovažuje podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. za vlastnú propagáciu vysielateľa. Oznámením o vlastnom programe formou textových informácií vysielateľ len informuje divákov o plánovanom vysielaní vybraných programov. Divákovi sú za týmto účelom sprostredkované informácie o názve vybraných programov, ako aj o dni a presnom čase ich odvysielania. Potrebuje, aby mu bolo z programovej ponuky zároveň jasné, pre akú vekovú skupinu maloletých je program nevhodný.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) a § 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 26. marca 2015, za neúčasti neospravedlneného advokáta navrhovateľky, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včasdoručené), po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 258-PLO/O-3203/2013, vrátane obrazovo - zvukového záznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 18.06.2013, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 03.07.2013. V spise je pripojený obrazovo - zvukový záznam predmetného programu, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu o začatí správneho konania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 10.09.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.
Úlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Úlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že:
Na programovej službe JOJ PLUS odvysielala dňa 16.02.2012 o cca 13:27:52 hod., 14:30:30 hod., 15:57:58 hod. a 18:59:21 hod. upútavku na program Underworld: Boj v podsvetí, dňa 24.03.2013 o cca 15:28:52 hod., 16:50:43 hod., 18:36:32 hod. a 19:47:20 hod. upútavku na program Walking Dead, ktoré boli klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu jednotného systému označovania (ďalej „JSO“). Ďalej dňa 16.04.2013 o cca 16:26:31 hod. odvysielala upútavku na program Črepiny, dňa 29.04.2013 o cca 15:47:14 hod. odvysielala upútavku na program Črepiny, ktoré boli klasifikovaní ako nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:00:33 hod., 16:54:59 hod., 17:56:12 hod., 19:00:57 hod. a 19:45:47 hod. odvysielala upútavky na programy Plnou parou vzad! a Netvor z hlbín, ktoré boli klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 16.02.2013 o cca 13:28:01 hod., 14:30:37 hod., 15:58:05 hod. a 18:59:29 hod, dňa 24.03.2013 o cca 15:28:59 hod., 17:46:25 hod., 18:36:39 hod. a 19:47:27 hod. odvysielala informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k nevhodným a neprístupným programom pre maloletých neuviedla príslušný grafický symbol JSO, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:00:47 hod., 16:55:14 hod. 17:56:27 hod., 19:01:11 hod. a 19:46:02 hod., dňa 16.04.2013 o cca 16:26:41 hod., dňa 29.04.2013 o cca 15:47:23 hod. odvysielala informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o vlastnom programe vo forme textových informácií, pričom k nevhodným a neprístupným programom pre maloletých neuviedla príslušný grafický symbol JSO, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO.Ďalej dňa 14.04.2013 o cca 16:33:05 hod., 17:30:28 hod., 18:30:16 hod. odvysielala upútavku na program Plnou parou vzad!, ktorú neoznačila totožným grafickým symbolom ako samotný program, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu JSO. Za uvedené bola navrhovateľke podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 5.000,- €.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu.
Podľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné a neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov, do 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému označovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby v pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným grafickým symbolom ako samostatný program.
Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie oznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti, d) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 eur do 66 387 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 eur do 19 916 eur, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).
Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu programu (§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že neoznačenie upútavky na programy a neoznačenie informácie o svojej programovej ponuke prostredníctvom oznámení o svojom vlastnom programe vo forme textových informácií symbolom JSO, naplnilo kritériá stanovené v JSO.
Z uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka porušila povinnosť jej danú z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. pretože nesprávne uplatnila JSO. Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno opomínať, že maloletí sú najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masmédií.
K námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sak obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 258-PLO/O-3203/2013 zo dňa 13.08.2013 a ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci správneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania so záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok - ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.
K námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie navrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú spoločenskú potrebu pre označovanie programov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, odporkyňa sa dostatočne vysporiadala s touto námietkou a je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá spoločenská potreba na uplatňovanie JSO, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých kritérií, ktoré programy sú, alebo nie sú vhodné pre maloletých. Porovnávanie uvedeného porušenia JSO s prostredím internetu, kde takáto regulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje, považuje za najvyšší súd za bezvýznamné.
Najvyšší súd sa tiež nemôže stotožniť ani s interpretáciou pojmov „upútavka“ a „oznámenie o vlastnom programe“ zo strany navrhovateľky. Oznámením o vlastnom programe formou textových informácií, vysielateľ len informuje divákov o plánovanom vysielaní vybraných programov. Divákovi sú za týmto účelom sprostredkované informácie o názve vybraných programov, ako aj o dni a presnom čase ich odvysielania. Je preto dôležité, aby divák vedel, pre akú vekovú skupinu maloletých je program nevhodný.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému zákonu v znení účinnom od 01. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Účet najvyššieho súdu je vedený v F. pod č. XXX XXX XXXX/XXXX.
O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011) jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.