Najvyšší súd  

5Sž/10/2009

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Jany Baricovej a z členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľky obchodnej spoločnosti R. O., s.r.o., so sídlom

M., proti odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, B., za účasti

1. obchodnej spoločnosti R. a. s., so sídlom P., zastúpenej JUDr. D. R., advokátom so sídlom K., 2. M. D. – D. M., D.K., 3. obchodnej spoločnosti D. E., a.s., so sídlom L., 4. S. so sídlom

M., 5. obchodnej spoločnosti M. I., s.r.o., so sídlom M. 6. obchodnej spoločnosti I. spol. s r.

o., so sídlom S., 7. obchodnej spoločnosti S., s.r.o., so sídlom N., 8. obchodnej spoločnosti

B.M., s.r.o., so sídlom S., 9. obchodnej spoločnosti B.M.   spol. s r.o., so sídlom V. a 10.

obchodnej spoločnosti Č. s.r.o., so sídlom P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu

č. R/71/RZL/158/2008 zo dňa 18. novembra 2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 18. novembra 2008  

č. R/71/RZL/158/2008, č. 1101-L0/0-R21/2008 v napadnutej druhej časti výroku   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke ukladá   p o v i n n o s ť   zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur  

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľka je   p o v i n n á zaplatiť účastníkovi v 1. rade náhradu trov konania

v sume 589,92 eura na účet JUDr. D. R., advokáta v B., O., č. ú. X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa (ďalej tiež „Rada“) ako orgán príslušný podľa  

§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona  

č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon  

č. 308/2000 Z.z.“), v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), posúdiac žiadosti

o udelenie/zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie rozhodla o nárokoch

žiadateľov a v bode I. výrokovej časti pridelila frekvenciu 89,1 MHz Trenčín držiteľovi

licencie R/71, spoločnosti R., a. s. B. a podľa § 51 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. zmenila

licenciu na rozhlasové vysielanie č. R/71 tak, že údaje v rozhodnutí o udelenie licencie č.

R/7111999 zo dňa 26. novembra 1999 v znení neskorších zmien doplnení sa menia a dopĺňajú

textom, podľa ktorého: 1. v čl. 1. v bode 6 písmena a/ sa dopĺňa tento text:  ,,89,1

MHz Trenčín“, 2. v čl. IV v bode 2 sa dopĺňa tento text: „Frekvencia 89,1 MHz Trenčín

lokalita - Nad Oborou, Frekvenčný list č. 8102/10/2008 zo dňa 16.12.2008. V bode II. výroku

napadnutého rozhodnutia zamietla podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000  

Z. z. žiadosti účastníkov konania: M. D. – D. M., D., D. E.., a. s., B., S., B., M. I., B., I., spol.

s r. o., B., S., s. r. o., P., B.M., s. r. o., L., R. O., s. r. o., N., B.M., spol. s r. o., B., Č., s. r. o.,

K.

Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že pri svojom rozhodovaní prihliadala

na všetky kritéria uvedené v § 47 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom pri posudzovaní

vyváženosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu

k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo  

byť týmto vysielaním pokryté v zmysle ustanovenia § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000   Z. z. uprednostnila účastníka konania, spoločnosť R. a. s. B., ktoré   je multiregionálnym

komerčným „crazy“ R., v programovej ponuke ktorého prevládajú zábavné a hudobné

programy rôzneho zamerania založené na kontakte s poslucháčmi. Dôvodom pridelenia

frekvencie bol fakt, že formát programovej služby F. R. spomedzi uchádzačov v najvyššej

miere napĺňa predmetné ustanovenie, t. j. vyváženosť programovej skladby navrhovanej

žiadateľom vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na

území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, nakoľko vyššie uvedený formát

predstavuje alternatívu verejnoprávnemu vysielateľovi, ako aj ostatným vysielateľom

s licenciou. Dôvodila, že F.R. je zamerané plnoformátovo a orientované na celoslovenského

poslucháča. Dôvodom je aj to, že v prípade pridelenia frekvencie 89,1 MHz Trenčín sa

účastník konania zaviazal vrátiť frekvenciu 92,2 MHz D.. Uvoľnená frekvencia tak môže byť

v budúcnosti pridelená inému uchádzačovi o udelenie/zmenu licencie na rozhlasové

vysielanie.

Pokiaľ ide o zamietnutie žiadosti voči navrhovateľke odporkyňa dôvodila  

tým, že navrhovateľka nenapĺňa ustanovenie § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000  

Z.z., t. j. vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom vo vzťahu k existujúcej

ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto

vysielaním pokryté. Formát R. O., s. r. o. je regionálne zameraný predovšetkým   pre

poslucháčov v dosahu jednotlivých vysielačov. Aj tu sa vzhľadom na rozsah frekvencie

udelenie frekvencie javí ako neúčelné.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala navrhovateľka ako neúspešný

účastník konania v zákonnej lehote opravný prostriedok [§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“)] namietajúc, že napadnuté rozhodnutie považuje  

za nepreskúmateľné z dôvodov jeho zmätočnosti a absencie riadneho a najmä logického

odôvodnenia. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia, keďže odporkyňa predmetnú žiadosť  

a kritériá u F. R. považovala za splnené, pričom takýto účastník konania tam nefiguroval a u

ostatných účastníkov zohľadnené kritéria úspešného žiadateľa splnené neboli, s čím nesúhlasí.

Bola toho názoru, že samotné konanie o udelenie - zmenu licencie na rozhlasové vysielanie č.

R/71 vyhlásila Rada so zámerom pridelenia frekvencie 89,1 MHz Trenčín regionálnemu

vysielateľovi. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Rady uviedla, že F. R. je

multiregionálne komerčné „crazy“ R., ktoré je zamerané plnoformátovo a orientované na

celoslovenského poslucháča, a to je v príkrom rozpore so stanovenými cieľmi a

deklarovaným zámerom Rady.

Ďalej namietala, že aj podľa záverov RADY je formát R. O., s. r. o., N. regionálne

zameraný predovšetkým pre poslucháčov v dosahu jednotlivých vysielačov (keďže kladie

dôraz na lokálne a regionálne spravodajstvo a na danej frekvencii navrhovalo realizovať

vysielanie z odpájaného štúdia pre danú lokalitu), čo však následne RADA vzhľadom na

rozsah frekvencie (pokrytie?) pre pridelenie frekvencie posúdila, že sa „javí ako neúčelné“.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala rozhodnutie potvrdiť, nakoľko  

je plne v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho

poriadku a pri rozhodovaní bola uplatnená voľná úvaha, pričom je toho názoru, že táto

nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. K jednotlivým námietkam, ktoré považuje za neopodstatnené, uviedla, že citovaným rozhodnutím rozhodla o pridelení

frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľovi licencie č. R/71 spoločnosti R. a.s., B. podľa § 49

ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. a žiadosti ostatných účastníkov tohto konania, vrátane

odvolateľa, ktorý je držiteľom licencie č. R/9l na vysielanie rozhlasovej programovej služby z

dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktorých sa pridržiava. Čo sa týka námietky neexistencie

účastníka konania pod názvom F. R., uviedla, že túto argumentáciu odvolateľa považuje za

zavádzajúcu a právne irelevantnú, pretože   z rozhodnutia, najmä z výrokovej časti,

jednoznačne vyplýva, kto bol úspešným žiadateľom o pridelenú frekvenciu a u citovaného R.

ide o rozhlasovú programovú službu známu v mediálnej oblasti pod týmto názvom. Pokiaľ ide

o ďalšiu námietku, týkajúcu sa podmienok konania, uviedla, že podľa § 48 ods. 3 zákona č.

308/2000 Z.z. Rada dňa 29.09.2008 verejne vyhlásila v dvoch celoštátnych denníkoch na

úradnej tabuli v mieste svojho sídla   a na internetovej stránke odporcu základné

podmienky konania o udelenie/zmenu licencie   na rozhlasové terestriálne vysielanie a

v základných podmienkach konanie Rada určila lehotu, ako i miesto podania žiadosti o

udelenie/zmenu licencie, dátum verejného vypočutia   a územný rozsah vysielania.

Konania na každú jednotlivú frekvenciu sa viedli osobitne. Lehota na podanie žiadosti o

licenciu/zmenu licencie bola do 17.10.2008. Miesto podania bolo sídlo Rady. Dátum

verejného vypočutia v konaniach na rozhlasové vysielanie bol určený na 13.11.2008 a

konkrétne frekvencie a územný rozsah vysielania bol tiež zverejnený   v tabuľkovej

forme, ako rozpísala vo vyjadrení. Poukázala na ustanovenia § 3 písm. m/ až p/ zákona č.

308/2000 Z.z., v ktorých zákon vymedzuje jednotlivé pojmy a z takéhoto postupu nie je

možné vyvodiť záver odvolateľa, že odporca by predmetné konanie vyhlásil s takým zámerom, ako uvádza odvolateľ, a to zámer o pridelenie frekvencie 89,1 MHz Trenčín

regionálnemu vysielateľovi. Argumenty odvolateľa považuje preto za zavádzajúce a zmätočné

a 1 pre posúdenie veci za právne irelevantné.

Účastníkmi konania boli v súlade s ustanovením § 250m ods. 3 OSP okrem

navrhovateľa aj ostatní účastníci správneho konania R., a. s. B., ktorý bol v správnom konaní

úspešný, ako aj ďalší neúspešní účastníci správneho konania - M. D. – D. M., D., D. E., a. s.,

B., S., B., M. I., B., I., spol. s r. o., B., S., s. r. o., P., B.M., s. r. o., L., R. O., s. r. o., N., B.M.,

spol. s r. o., B., Č., s. r. o., K.

Účastník konania v prvom rade vo svojom vyjadrení na ústnom pojednávaní navrhol

rozhodnutie potvrdiť.

Účastníci konania v druhom a treťom rade na ústnom pojednávaní uviedli, že žiadne

návrhy na rozhodnutie nemajú.

Účastníci konania v štvrtom až desiatom rade odvolací návrh nepodali.

Nakoľko navrhovateľka odvolanie – opravný prostriedok podala na Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ktorý je vecne príslušným súdom na prejednanie iba tej časti opravného

prostriedku týkajúcej sa zamietnutia žiadosti o licenciu (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP a § 49  

ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z.), Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)

uznesením z 30. júna 2009, č.k. 5Sž/10/2009–19 konanie prerušil do právoplatného skončenia

konania pred Krajským súdom v N. o vylúčenej časti predmetu konania, uznesením z 30. júna

2009, č. k. 5Sž/10/2009–22 vylúčil časť predmetu konania o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia Rady č. R/71/RZL/158/2008 zo dňa 18. novembra 2008 vo výroku pod bodom I.

o pridelení frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľovi licencie na rozhlasové vysielanie č. R/71

spoločnosti R., a. s., B.,   na samostatné konanie a uznesením zo 07. júla 2009, sp. zn.

5Sž/43/2009 postúpil vylúčenú časť veci vecne príslušnému Krajskému súdu v N. V týchto svojich rozhodnutiach najvyšší súd poukázal na to, že vecná príslušnosť na preskúmame

rozhodnutia odporkyne v časti o udelení licencie, nie je v zákone č. 308/2000 Z.z. osobitne

upravená a z tohto dôvodu je potrebné vylúčiť časť predmetu konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. R/71/RZL/l 58/2008 zo dňa 18. novembra 2008 vo výroku pod bodom I. o pridelení frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľom

licencie na rozhlasové vysielanie č. R/71 spoločnosti R., a.s., B. na samostatné konanie (§112

ods. 2 OSP) a vylúčenú vec následne postúpiť samostatným rozhodnutím podľa § 250d ods. 2

OSP na ďalšie konanie vecne príslušnému Krajskému súdu v N. (§ 246a veta druhá OSP).

Krajský súd v N. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o opravnom

prostriedku proti výrokovej časti pod bodom I. napadnutého rozhodnutia Rady (§ 246 ods. 1  

a § 246a ods. 1 OSP) rozsudkom z 11. mája 2010, č. k. 11S/102/2009-36 rozhodnutie

odporkyne z 18. novembra 2008, č. R/71/RZL/158/2008, č. 1101L0/0-R21/2008 v napadnutej

prvej časti výroku potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje

rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 47 a § 48 zákona č. 308/2000 Z. z., keď vychádzajúc

zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá  

vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vzhľadom na dôvody opravného prostriedku,   sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v postúpenej časti a postupu

správneho orgánu obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán

vychádzal sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, či neboli porušené

niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky

robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, ako aj či správny orgán

aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis, a dospel k záveru, že odporkyňa

sa dôsledne riadila procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom

predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 správneho poriadku, v znení neskorších

predpisov), na ktorý zákon odkazuje a či si zadovážila podklady pre rozhodnutie zákonným

spôsobom. Krajský súd sa stotožnil so závermi odporkyne uvedenými v jeho rozhodnutí,

a preto dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozhodnutie odporkyne

podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa

§ 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, náhradu trov

konania nepriznal.

Rozsudok Krajského súdu v N. nadobudol právoplatnosť dňom 05. júla 2010, keďže

navrhovateľka sa proti nemu neodvolala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP

a § 49 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v bode   II. z dôvodov uvedených v odvolaní, prejednal vec na ústnom pojednávaní,  

a to i bez prítomnosti navrhovateľa a tiež v neprítomnosti účastníkov v 4. až 10. rade, ktorí  

sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nedostavili a svoju

neúčasť ani neospravedlnili, (§ 250l ods. 2 a § 250g ods. 1 a 2 OSP), a dospel k záveru,  

že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada žiadosť o licenciu zamietne,

ak v rámci konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie vyberala z viacerých

žiadateľov o licenciu podľa § 48.

Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, z citovaného zákonného ustanovenia,

z právoplatného rozsudku Krajského súdu v N. z 11. mája 2010, č. k. 11S/102/2009-36   ako

aj z námietok navrhovateľky vznesených v opravnom prostriedku ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky si neosvojil argumentáciu navrhovateľky uvedenú v opravnom prostriedku majúc v

súlade s rozhodnutím krajského súdu za to, že Rada v konaní o udelenie/zmenu licencie na

rozhlasové terestriálne vysielanie č. R/71/RZL/158/2008 postupovala v súlade so zákonom,

každú žiadosť prehodnotila samostatne aj vo vzájomnej súvislosti. Najvyšší súd neakceptoval

ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odporkyne,

nakoľko ako z   dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, odporkyňa pri svojom rozhodovaní

dostatočne zohľadnila zákonné podmienky pre pridelenie frekvencie 89,1 MHz Trenčín

držiteľovi licencie R/71 - účastníkovi R., a.s., B. ako aj zamietnutie žiadosti navrhovateľky,

ktorá podľa odporkyne všetky požadované kritéria stanovené zákonom (najmä § 47 písm.

d/zákona č. 308/2000 Z.z.), v porovnaním s úspešným uchádzačom nespĺňala.

Vyhodnocovanie jednotlivých žiadostí účastníkov správneho konania z hľadiska

stanovených kritérií je zásadne otázkou správneho uváženia správneho orgánu a súd  

pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho

uváženia), preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). V zmysle ustálenej judikatúry by mohol súd zásadne zasiahnuť do voľnej úvahy

správneho orgánu len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom

rozhodnutí, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia  

(k tomu pozri napr. R 75/2007, či ZSP 3/2007, str. 113). Taktiež na to, aby súd zasiahol  

do voľnej úvahy srávneho orgánu by navrhovateľ musel jednoznačne vyvrátiť právne

východiská žalovaného správneho orgánu, t. j. argumentačne jednoznačne preukázať

vybočenie z medzí a hľadísk ustanovaných zákonom (bližšie pozri napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/5/2008 z 19. novembra 2008).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní

Rada v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci a správne na neho aplikovala príslušné

ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47

správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd nezistil, že

by opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd

prihliadať bez ohľadu na to, či navrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia namietala.

Opravný prostiedok navrhovateľky neobsahuje nijaké argumenty, ktoré by boli

spôsobilé vyvrátiť alebo aspoň spochybniť závery odporkyne uvedené v jej rozhodnutí. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil aj s rozhodnutím Krajského súdu v N.,  

že navrhovateľka v odvolaní - opravnom prostriedku bližšie a konkrétne nešpecifikovala,  

v čom vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, ale iba poukazovala  

na odôvodnenie jej rozhodnutia v jednotlivých častiach vytrhnutím z kontextu. Opravný

prostriedok neobsahoval ani konkrétny návrh výroku o zrušení napadnutého správneho

rozhodnutia a o vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie (§ 249 ods. 2 OSP v spojení  

s § 250l ods. 2 OSP).

Nemožno nedať do pozornosti navrhovateľky, že správny súd vzhľadom na svoju

procesnú pozíciu nad stranami nevyhľadáva nielen za žalobcu v konaní o žalobách podľa

druhej hlavy piatej časti OSP, ale ani za navrhovateľa v konaní o opravných prostriedkoch

podľa tretej hlavy piatej časti OSP konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 v spojení s 250l ods. 2 OSP majú tvoriť obsah opravného

prostriedku a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa

§ 250h ods. 1 OSP v spojení s 250l ods. 2 OSP viazaný.

Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo v postupe

a rozhodnutí odporkyne zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných

ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie

Rady v napadnutej druhej časti výroku (t. j. v bode II.) podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.

O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá

a § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov

ako prílohy k tomuto zákonu.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 250l  

ods. 2, § 250k ods. l OSP ako aj § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP

a priznal úspešnému účastníkovi v 1. rade ich náhradu tak, ako bola vyúčtovaná, v sume

589,92 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za 4 úkony právnej služby podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vypracovanie

právneho rozboru predmetu súdneho sporu, účasť na pojednávaní dňa 30.06.2009 - 1 úkon  

á 115,90 eura a účasť na pojednávaní dňa 31.08.2010 á 120,23 eura (§ 11 ods. 4 a § 14 ods. 1

písm. a/, d/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. plus 4 x režijný paušál 6,95 eura (§ 16  

ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) plus 19% DPH 94,18 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky  

č. 655/2004 Z.z.).

Náhradu trov konania v sume 589,92 eura navrhovateľka zaplatí účastníkovi v 1. rade

na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1  

veta prvá OSP.

P o u č e n i e :   Proti   tomuto   rozsudku   opravný   prostriedok   nie   je   prípustný  

(§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).

V B. 31. augusta 2010  

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková