Najvyšší súd
5Sž/10/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a z členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľky obchodnej spoločnosti R. O., s.r.o., so sídlom
M., proti odporkyni Rade pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Kolárska 6, B., za účasti
1. obchodnej spoločnosti R. a. s., so sídlom P., zastúpenej JUDr. D. R., advokátom so sídlom K., 2. M. D. – D. M., D.K., 3. obchodnej spoločnosti D. E., a.s., so sídlom L., 4. S. so sídlom
M., 5. obchodnej spoločnosti M. I., s.r.o., so sídlom M. 6. obchodnej spoločnosti I. spol. s r.
o., so sídlom S., 7. obchodnej spoločnosti S., s.r.o., so sídlom N., 8. obchodnej spoločnosti
B.M., s.r.o., so sídlom S., 9. obchodnej spoločnosti B.M. spol. s r.o., so sídlom V. a 10.
obchodnej spoločnosti Č. s.r.o., so sídlom P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. R/71/RZL/158/2008 zo dňa 18. novembra 2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne z 18. novembra 2008
č. R/71/RZL/158/2008, č. 1101-L0/0-R21/2008 v napadnutej druhej časti výroku p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke ukladá p o v i n n o s ť zaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť účastníkovi v 1. rade náhradu trov konania
v sume 589,92 eura na účet JUDr. D. R., advokáta v B., O., č. ú. X., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa (ďalej tiež „Rada“) ako orgán príslušný podľa
§ 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 308/2000 Z.z.“), v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), posúdiac žiadosti
o udelenie/zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie rozhodla o nárokoch
žiadateľov a v bode I. výrokovej časti pridelila frekvenciu 89,1 MHz Trenčín držiteľovi
licencie R/71, spoločnosti R., a. s. B. a podľa § 51 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. zmenila
licenciu na rozhlasové vysielanie č. R/71 tak, že údaje v rozhodnutí o udelenie licencie č.
R/7111999 zo dňa 26. novembra 1999 v znení neskorších zmien doplnení sa menia a dopĺňajú
textom, podľa ktorého: 1. v čl. 1. v bode 6 písmena a/ sa dopĺňa tento text: ,,89,1
MHz Trenčín“, 2. v čl. IV v bode 2 sa dopĺňa tento text: „Frekvencia 89,1 MHz Trenčín
lokalita - Nad Oborou, Frekvenčný list č. 8102/10/2008 zo dňa 16.12.2008. V bode II. výroku
napadnutého rozhodnutia zamietla podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000
Z. z. žiadosti účastníkov konania: M. D. – D. M., D., D. E.., a. s., B., S., B., M. I., B., I., spol.
s r. o., B., S., s. r. o., P., B.M., s. r. o., L., R. O., s. r. o., N., B.M., spol. s r. o., B., Č., s. r. o.,
K.
Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že pri svojom rozhodovaní prihliadala
na všetky kritéria uvedené v § 47 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom pri posudzovaní
vyváženosti programových skladieb navrhovaných účastníkmi konania vo vzťahu
k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo
byť týmto vysielaním pokryté v zmysle ustanovenia § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uprednostnila účastníka konania, spoločnosť R. a. s. B., ktoré je multiregionálnym
komerčným „crazy“ R., v programovej ponuke ktorého prevládajú zábavné a hudobné
programy rôzneho zamerania založené na kontakte s poslucháčmi. Dôvodom pridelenia
frekvencie bol fakt, že formát programovej služby F. R. spomedzi uchádzačov v najvyššej
miere napĺňa predmetné ustanovenie, t. j. vyváženosť programovej skladby navrhovanej
žiadateľom vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v oblasti vysielania na
území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, nakoľko vyššie uvedený formát
predstavuje alternatívu verejnoprávnemu vysielateľovi, ako aj ostatným vysielateľom
s licenciou. Dôvodila, že F.R. je zamerané plnoformátovo a orientované na celoslovenského
poslucháča. Dôvodom je aj to, že v prípade pridelenia frekvencie 89,1 MHz Trenčín sa
účastník konania zaviazal vrátiť frekvenciu 92,2 MHz D.. Uvoľnená frekvencia tak môže byť
v budúcnosti pridelená inému uchádzačovi o udelenie/zmenu licencie na rozhlasové
vysielanie.
Pokiaľ ide o zamietnutie žiadosti voči navrhovateľke odporkyňa dôvodila
tým, že navrhovateľka nenapĺňa ustanovenie § 47 písm. d/ zákona č. 308/2000
Z.z., t. j. vyváženosť programovej skladby navrhovanej žiadateľom vo vzťahu k existujúcej
ponuke programových služieb v oblasti vysielania na území, ktoré by malo byť týmto
vysielaním pokryté. Formát R. O., s. r. o. je regionálne zameraný predovšetkým pre
poslucháčov v dosahu jednotlivých vysielačov. Aj tu sa vzhľadom na rozsah frekvencie
udelenie frekvencie javí ako neúčelné.
Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podala navrhovateľka ako neúspešný
účastník konania v zákonnej lehote opravný prostriedok [§ 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“)] namietajúc, že napadnuté rozhodnutie považuje
za nepreskúmateľné z dôvodov jeho zmätočnosti a absencie riadneho a najmä logického
odôvodnenia. Nesúhlasila s dôvodmi rozhodnutia, keďže odporkyňa predmetnú žiadosť
a kritériá u F. R. považovala za splnené, pričom takýto účastník konania tam nefiguroval a u
ostatných účastníkov zohľadnené kritéria úspešného žiadateľa splnené neboli, s čím nesúhlasí.
Bola toho názoru, že samotné konanie o udelenie - zmenu licencie na rozhlasové vysielanie č.
R/71 vyhlásila Rada so zámerom pridelenia frekvencie 89,1 MHz Trenčín regionálnemu
vysielateľovi. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Rady uviedla, že F. R. je
multiregionálne komerčné „crazy“ R., ktoré je zamerané plnoformátovo a orientované na
celoslovenského poslucháča, a to je v príkrom rozpore so stanovenými cieľmi a
deklarovaným zámerom Rady.
Ďalej namietala, že aj podľa záverov RADY je formát R. O., s. r. o., N. regionálne
zameraný predovšetkým pre poslucháčov v dosahu jednotlivých vysielačov (keďže kladie
dôraz na lokálne a regionálne spravodajstvo a na danej frekvencii navrhovalo realizovať
vysielanie z odpájaného štúdia pre danú lokalitu), čo však následne RADA vzhľadom na
rozsah frekvencie (pokrytie?) pre pridelenie frekvencie posúdila, že sa „javí ako neúčelné“.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení žiadala rozhodnutie potvrdiť, nakoľko
je plne v súlade s platnými právnymi predpismi a vychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho
poriadku a pri rozhodovaní bola uplatnená voľná úvaha, pričom je toho názoru, že táto
nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. K jednotlivým námietkam, ktoré považuje za neopodstatnené, uviedla, že citovaným rozhodnutím rozhodla o pridelení
frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľovi licencie č. R/71 spoločnosti R. a.s., B. podľa § 49
ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. a žiadosti ostatných účastníkov tohto konania, vrátane
odvolateľa, ktorý je držiteľom licencie č. R/9l na vysielanie rozhlasovej programovej služby z
dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktorých sa pridržiava. Čo sa týka námietky neexistencie
účastníka konania pod názvom F. R., uviedla, že túto argumentáciu odvolateľa považuje za
zavádzajúcu a právne irelevantnú, pretože z rozhodnutia, najmä z výrokovej časti,
jednoznačne vyplýva, kto bol úspešným žiadateľom o pridelenú frekvenciu a u citovaného R.
ide o rozhlasovú programovú službu známu v mediálnej oblasti pod týmto názvom. Pokiaľ ide
o ďalšiu námietku, týkajúcu sa podmienok konania, uviedla, že podľa § 48 ods. 3 zákona č.
308/2000 Z.z. Rada dňa 29.09.2008 verejne vyhlásila v dvoch celoštátnych denníkoch na
úradnej tabuli v mieste svojho sídla a na internetovej stránke odporcu základné
podmienky konania o udelenie/zmenu licencie na rozhlasové terestriálne vysielanie a
v základných podmienkach konanie Rada určila lehotu, ako i miesto podania žiadosti o
udelenie/zmenu licencie, dátum verejného vypočutia a územný rozsah vysielania.
Konania na každú jednotlivú frekvenciu sa viedli osobitne. Lehota na podanie žiadosti o
licenciu/zmenu licencie bola do 17.10.2008. Miesto podania bolo sídlo Rady. Dátum
verejného vypočutia v konaniach na rozhlasové vysielanie bol určený na 13.11.2008 a
konkrétne frekvencie a územný rozsah vysielania bol tiež zverejnený v tabuľkovej
forme, ako rozpísala vo vyjadrení. Poukázala na ustanovenia § 3 písm. m/ až p/ zákona č.
308/2000 Z.z., v ktorých zákon vymedzuje jednotlivé pojmy a z takéhoto postupu nie je
možné vyvodiť záver odvolateľa, že odporca by predmetné konanie vyhlásil s takým zámerom, ako uvádza odvolateľ, a to zámer o pridelenie frekvencie 89,1 MHz Trenčín
regionálnemu vysielateľovi. Argumenty odvolateľa považuje preto za zavádzajúce a zmätočné
a 1 pre posúdenie veci za právne irelevantné.
Účastníkmi konania boli v súlade s ustanovením § 250m ods. 3 OSP okrem
navrhovateľa aj ostatní účastníci správneho konania R., a. s. B., ktorý bol v správnom konaní
úspešný, ako aj ďalší neúspešní účastníci správneho konania - M. D. – D. M., D., D. E., a. s.,
B., S., B., M. I., B., I., spol. s r. o., B., S., s. r. o., P., B.M., s. r. o., L., R. O., s. r. o., N., B.M.,
spol. s r. o., B., Č., s. r. o., K.
Účastník konania v prvom rade vo svojom vyjadrení na ústnom pojednávaní navrhol
rozhodnutie potvrdiť.
Účastníci konania v druhom a treťom rade na ústnom pojednávaní uviedli, že žiadne
návrhy na rozhodnutie nemajú.
Účastníci konania v štvrtom až desiatom rade odvolací návrh nepodali.
Nakoľko navrhovateľka odvolanie – opravný prostriedok podala na Najvyšší súd
Slovenskej republiky, ktorý je vecne príslušným súdom na prejednanie iba tej časti opravného
prostriedku týkajúcej sa zamietnutia žiadosti o licenciu (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP a § 49
ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z.), Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)
uznesením z 30. júna 2009, č.k. 5Sž/10/2009–19 konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania pred Krajským súdom v N. o vylúčenej časti predmetu konania, uznesením z 30. júna
2009, č. k. 5Sž/10/2009–22 vylúčil časť predmetu konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Rady č. R/71/RZL/158/2008 zo dňa 18. novembra 2008 vo výroku pod bodom I.
o pridelení frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľovi licencie na rozhlasové vysielanie č. R/71
spoločnosti R., a. s., B., na samostatné konanie a uznesením zo 07. júla 2009, sp. zn.
5Sž/43/2009 postúpil vylúčenú časť veci vecne príslušnému Krajskému súdu v N. V týchto svojich rozhodnutiach najvyšší súd poukázal na to, že vecná príslušnosť na preskúmame
rozhodnutia odporkyne v časti o udelení licencie, nie je v zákone č. 308/2000 Z.z. osobitne
upravená a z tohto dôvodu je potrebné vylúčiť časť predmetu konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. R/71/RZL/l 58/2008 zo dňa 18. novembra 2008 vo výroku pod bodom I. o pridelení frekvencie 89,1 MHz Trenčín držiteľom
licencie na rozhlasové vysielanie č. R/71 spoločnosti R., a.s., B. na samostatné konanie (§112
ods. 2 OSP) a vylúčenú vec následne postúpiť samostatným rozhodnutím podľa § 250d ods. 2
OSP na ďalšie konanie vecne príslušnému Krajskému súdu v N. (§ 246a veta druhá OSP).
Krajský súd v N. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o opravnom
prostriedku proti výrokovej časti pod bodom I. napadnutého rozhodnutia Rady (§ 246 ods. 1
a § 246a ods. 1 OSP) rozsudkom z 11. mája 2010, č. k. 11S/102/2009-36 rozhodnutie
odporkyne z 18. novembra 2008, č. R/71/RZL/158/2008, č. 1101L0/0-R21/2008 v napadnutej
prvej časti výroku potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 47 a § 48 zákona č. 308/2000 Z. z., keď vychádzajúc
zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá
vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vzhľadom na dôvody opravného prostriedku, sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v postúpenej časti a postupu
správneho orgánu obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán
vychádzal sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, či neboli porušené
niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky
robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, ako aj či správny orgán
aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis, a dospel k záveru, že odporkyňa
sa dôsledne riadila procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom
predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 správneho poriadku, v znení neskorších
predpisov), na ktorý zákon odkazuje a či si zadovážila podklady pre rozhodnutie zákonným
spôsobom. Krajský súd sa stotožnil so závermi odporkyne uvedenými v jeho rozhodnutí,
a preto dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rozhodnutie odporkyne
podľa § 250q ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke, ktorá v konaní nemala úspech, náhradu trov
konania nepriznal.
Rozsudok Krajského súdu v N. nadobudol právoplatnosť dňom 05. júla 2010, keďže
navrhovateľka sa proti nemu neodvolala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP
a § 49 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v bode II. z dôvodov uvedených v odvolaní, prejednal vec na ústnom pojednávaní,
a to i bez prítomnosti navrhovateľa a tiež v neprítomnosti účastníkov v 4. až 10. rade, ktorí
sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nedostavili a svoju
neúčasť ani neospravedlnili, (§ 250l ods. 2 a § 250g ods. 1 a 2 OSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada žiadosť o licenciu zamietne,
ak v rámci konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie vyberala z viacerých
žiadateľov o licenciu podľa § 48.
Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, z citovaného zákonného ustanovenia,
z právoplatného rozsudku Krajského súdu v N. z 11. mája 2010, č. k. 11S/102/2009-36 ako
aj z námietok navrhovateľky vznesených v opravnom prostriedku ani Najvyšší súd Slovenskej
republiky si neosvojil argumentáciu navrhovateľky uvedenú v opravnom prostriedku majúc v
súlade s rozhodnutím krajského súdu za to, že Rada v konaní o udelenie/zmenu licencie na
rozhlasové terestriálne vysielanie č. R/71/RZL/158/2008 postupovala v súlade so zákonom,
každú žiadosť prehodnotila samostatne aj vo vzájomnej súvislosti. Najvyšší súd neakceptoval
ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odporkyne,
nakoľko ako z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, odporkyňa pri svojom rozhodovaní
dostatočne zohľadnila zákonné podmienky pre pridelenie frekvencie 89,1 MHz Trenčín
držiteľovi licencie R/71 - účastníkovi R., a.s., B. ako aj zamietnutie žiadosti navrhovateľky,
ktorá podľa odporkyne všetky požadované kritéria stanovené zákonom (najmä § 47 písm.
d/zákona č. 308/2000 Z.z.), v porovnaním s úspešným uchádzačom nespĺňala.
Vyhodnocovanie jednotlivých žiadostí účastníkov správneho konania z hľadiska
stanovených kritérií je zásadne otázkou správneho uváženia správneho orgánu a súd
pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho
uváženia), preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP). V zmysle ustálenej judikatúry by mohol súd zásadne zasiahnuť do voľnej úvahy
správneho orgánu len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom
rozhodnutí, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia
(k tomu pozri napr. R 75/2007, či ZSP 3/2007, str. 113). Taktiež na to, aby súd zasiahol
do voľnej úvahy srávneho orgánu by navrhovateľ musel jednoznačne vyvrátiť právne
východiská žalovaného správneho orgánu, t. j. argumentačne jednoznačne preukázať
vybočenie z medzí a hľadísk ustanovaných zákonom (bližšie pozri napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/5/2008 z 19. novembra 2008).
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní
Rada v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci a správne na neho aplikovala príslušné
ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47
správneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd nezistil, že
by opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd
prihliadať bez ohľadu na to, či navrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia namietala.
Opravný prostiedok navrhovateľky neobsahuje nijaké argumenty, ktoré by boli
spôsobilé vyvrátiť alebo aspoň spochybniť závery odporkyne uvedené v jej rozhodnutí. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil aj s rozhodnutím Krajského súdu v N.,
že navrhovateľka v odvolaní - opravnom prostriedku bližšie a konkrétne nešpecifikovala,
v čom vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne, ale iba poukazovala
na odôvodnenie jej rozhodnutia v jednotlivých častiach vytrhnutím z kontextu. Opravný
prostriedok neobsahoval ani konkrétny návrh výroku o zrušení napadnutého správneho
rozhodnutia a o vrátení veci odporkyni na ďalšie konanie (§ 249 ods. 2 OSP v spojení
s § 250l ods. 2 OSP).
Nemožno nedať do pozornosti navrhovateľky, že správny súd vzhľadom na svoju
procesnú pozíciu nad stranami nevyhľadáva nielen za žalobcu v konaní o žalobách podľa
druhej hlavy piatej časti OSP, ale ani za navrhovateľa v konaní o opravných prostriedkoch
podľa tretej hlavy piatej časti OSP konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 v spojení s 250l ods. 2 OSP majú tvoriť obsah opravného
prostriedku a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa
§ 250h ods. 1 OSP v spojení s 250l ods. 2 OSP viazaný.
Keďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo v postupe
a rozhodnutí odporkyne zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných zákonných
ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie
Rady v napadnutej druhej časti výroku (t. j. v bode II.) podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
O uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá
a § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov
ako prílohy k tomuto zákonu.
O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 250l
ods. 2, § 250k ods. l OSP ako aj § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
a priznal úspešnému účastníkovi v 1. rade ich náhradu tak, ako bola vyúčtovaná, v sume
589,92 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady za 4 úkony právnej služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, vypracovanie
právneho rozboru predmetu súdneho sporu, účasť na pojednávaní dňa 30.06.2009 - 1 úkon
á 115,90 eura a účasť na pojednávaní dňa 31.08.2010 á 120,23 eura (§ 11 ods. 4 a § 14 ods. 1
písm. a/, d/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. plus 4 x režijný paušál 6,95 eura (§ 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) plus 19% DPH 94,18 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.).
Náhradu trov konania v sume 589,92 eura navrhovateľka zaplatí účastníkovi v 1. rade
na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný
(§ 246c ods. 1 veta tretia OSP).
V B. 31. augusta 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková