Najvyšší súd 6Sžo/30/2014 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Bc. P. H., bytom O. X., okres H., v zastúpení Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom, advokátom, Nejedlého 47, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. SLV-PS-PK-18/2012 zo
dňa 22.3.2012, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.10.2013, č.
5S 203/2012
k. -60, takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 15.10.2013, č. k. 5S 203/2012-60, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.10.2013, č. k. 5S 203/2012-60, zrušil
podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. žalobou napadnuté rozhodnutie č. SLV-PS-PK-
18/2012 zo dňa 22.3.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil personálny rozkaz
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 544 zo dňa 20.12.2011, ktorým bol žalobca podľa ust.
§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) prepustený zo služobného pomeru
príslušníka policajného zboru, pretože zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu
a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov 2 6Sžo/30/2014
štátnej služby. Na náhradu trov konania zaviazal krajský súd žalovaného v sume 450,76 eura
k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho, v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Krajský súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že žalobca bol z pomeru príslušníka policajného zboru
prepustený na tom skutkovom základe, že dňa 4.11.2011 asi o 23:30 hod. v čase mimo
výkonu štátnej služby viedol v katastri obci Ľ. v smere jazdy na Humenné osobné motorové
vozidlo zn. Renault Scenic, ev. č. HE 510AY, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla,
nesledoval situáciu v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, podmienkam, stavu a povahe vozovky, zišiel vozidlom mimo cesty do
priekopy v pravo v smere jazdy, kde pred rodinným domom č. 172 narazil do mostíka cez
priekopu. Tu vozidlo odhodilo do priekopy a následne narazil do mostíka pred rodinným
domom č. 67. Na motorovom vozidle vznikla škoda vo výške 3 000 -eur a poškodením
mostíka pred rodinným domom č. 67 vznikla škoda, ktorá bola na mieste odhadnutá na 250,-
Eur. Žalobca sa mal následne dohodnúť s M. K. z Ľ., že on dá vozidlo odtiahnuť a v prípade
potreby uvedie, že vozidlo v čase dopravnej nehody riadil. Z miesta nehody sa vozidlo snažil
pomocou nákladného motorového vozidla odstrániť G. O. z Ľ., v čom mu zabránila privolaná
hliadka PZ. Z miesta dopravnej nehody žalobca odišiel do miesta bydliska, kde (v čase keď
by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol) podľa vlastného
vyjadrenia vypil jedno desaťstupňové pivo a presne nezistené množstvo domácej slivovice.
Počas šetrenia dopravnej nehody maril jej objasňovanie tým, že po návrate na miesto nehody,
uviedol, že vozidlo v čase dopravnej nehody viedol M. K.. Krajský súd ďalej skonštatoval,
že žalobca počas celého konania ako i v samotnej žalobe tvrdil, že nespôsobil dopravnú
nehodu, ale iba škodovú udalosť a preto nebol povinný túto udalosť nikomu nahlásiť.
Krajský súd sa poukazovaním na znenie ust. § 64 ods. 1 a § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z.
stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že spôsobil iba škodovú udalosť a to na základe
podkladov založených v administratívnom spise z ktorých nevyplynulo, že by konaním
žalobcu vznikla niekomu inému škoda. Svedeckými výpoveďami J. R. zo dňa 25.11.2011, M.
R. zo dňa 28.11.2011, T. R. zo dňa 23.11.2011 a A. G. zo dňa 5.11.2011 nebola preukázaná
škoda na ich majetku v súvislosti s udalosťou zo dňa 4.11.2011. Taktiež z fotodokumentácie
k dopravnej nehode spracovanej npor. F. M. a npor. M. B. nevyplýva, že mostík pred domom
č. 67 bol poškodený.
3 6Sžo/30/2014
V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že každé konanie a rozhodnutie v konaní,
ktoré je jeho výsledkom, musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je vykonané v primeranom rozsahu potrebnom
na rozhodnutie. V predmetnej veci žalovaný jednoznačne stanovil, že udalosť ktorú spôsobil
žalobca je dopravná nehoda, čo však nie je možné jednoznačne tvrdiť na základe dôkazov
zabezpečených žalovaným. Taktiež zdôraznil, že prvostupňový správny orgán nevykonal
dôkazy navrhnuté žalobcom (návrhy na doplnenie dokazovania), nevysporiadal
sa so žalobcom predloženým znaleckým posudkom MUDr. J. Z. a znaleckým posudkom
vypracovaným Úradom súdneho lekárstva a foreznej traumatológie Žilina, ani s tvrdením, že
prístroj, ktorým mu bol meraný alkohol z dychu mal platnosť overenia kalibrácie do
18.2.2011, čo vyhodnotil ako rozporné s ust. § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. Záverom
konštatoval, že v konaní správnych orgánov musí byť okrem iného dodržaná zásada
zákonnosti a princíp proporcionality, pretože výklad ustanovení zákona musí byť v zmysle
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v súlade s Ústavou t.j. ústavnými princípmi.
Vzhľadom na uvedené rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.
zrušil, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce sa posúdenie veci.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu
zmenil tak, že žalobu zamietne.
Žalovaný sa v predmetnej veci v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia
k podanej žalobe. Žalovaný vzhľadom na konštatovanie krajského súdu o porušení ust. § 193
ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z., keď nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, pričom mal za to,
že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nepostačujúce na posúdenie veci poukázal na to,
že dôkazy ktoré boli vo veci zhromaždené a vyhodnotené boli zadovážené v súlade
so zákonom a boli postačujúce na vydanie rozhodnutia. Dôkazmi bolo žalobcovi
v dostatočnom rozsahu preukázané protiprávne konanie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
na súdnu prax Ústavného súdu SR napr. na rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 150/03-41
zo dňa 27.8.2003 podľa ktorého „na ústavnosť odôvodnenia nie je totiž potrebné,
aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné 4 6Sžo/30/2014
okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma
ako relevantné“.
Žalovaný ďalej v dôvodoch odvolania poukazujúc na znenie ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
má za to, že správny súd sa pri preskúmavaní zákonnosti v zásade obmedzí na otázku,
či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli
prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho
konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Z uvedeného v zhode s právnymi názormi NS SR vyvodil
záver, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a pre správny súd
je rozhodujúci skutkový stav zistený správnym orgánom. Okrem toho zdôraznil, že v zmysle
ustáleného názoru NS SR je posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy
alebo služobnej povinnosti predmetom správneho uváženia a súdu neprislúcha, aby vlastnou
úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne
neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým
spôsobom“, pretože tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží.
(NS SR sp. zn. 1 Sžo 33/2008, 3 Sžo 15/2011, 3Sžo 21/2011).
Žalovaný mal za to, že vykonaným šetrením (§ 233 zák. č. 73/1998 Z. z.) v predmetnej
veci bolo protiprávne konanie žalobcovi preukázané dôkazmi, ktoré boli zhromaždené
a vyhodnotené v súlade so zákonom.
Žalovaný v súvislosti s posúdením predmetnej udalosti krajským súdom ako škodovej
udalosti citovaním ustanovení §§ 64 ods. 1, 2,3 ako i ust. § 66 ods.1,6 zák. č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 8/2009 Z. z.)
vyvodil opačný právny záver, nakoľko žalobca si nesplnil niektoré povinnosti vyplývajúce mu
z ust. § 66 ods. 6 citovaného zákona a v takom prípade sa aj škodová udalosť považuje
za dopravnú nehodu. Okrem iného poukázal žalovaný aj na to, že podľa ust. § 65 písm. b)
citovaného zákona je účastník dopravnej nehody povinný zdržať sa požitia alkoholu
alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou
alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. Podľa názoru žalovaného
sa žalobca v danom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, ba konal v hrubom rozpore
so služobnou prísahou.
5 6Sžo/30/2014
Žalovaný uviedol, že skutočný stav veci bol zistený vlastným šetrením,
ktorý ako dôkazy v zmysle ust. § 238 zák. č. 73/1998 Z. z. využil výsledky šetrenia,
na základe ktorého zabezpečil kompletný spisový materiál ODI OR PZ v Humennom, č. p.
ORP-P-392/ODI1-HE-2011 obsahujúci o. i. záznam predmetnej dopravnej nehody
zo dňa 4.11.2011 s popísaním skutkového deja dopravnej nehody a jej okolností, zápisnicu
o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotokópie príslušných zápisov o dychovej skúške
a ďalší dokumentačný materiál. Ďalej uviedol, že ako dôkazy zabezpečil písomné vyjadrenie
(záznam) žalobcu zo dňa 14.11.2011, zápisnicu o jeho výsluchu ako obvineného
i ako účastníka konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru, množstvo
svedeckých výpovedí vo forme zápisníc o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného
stavu veci, odborné vyjadrenie KEU PZ Košice č. p. PPZ-KEU-KE-EXP-2011/3826
zo dňa 15.11.2011, prezenčné listiny o oboznámení žalobcu s internými predpismi
žalovaného, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu,
zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu, stanovisko ZO OZP v SR č. 10-25 Humenné a ďalšie
súvisiace písomnosti, ktoré sú súčasťou priloženého spisu. Skonštatoval, že teda skutočne
bolo dostatočne zistené a preukázané, že žalobca nehodu neohlásil policajtovi a následne
svojím konaním maril jej objektívne prešetrenie svojím odchodom z jej miesta
pred príchodom policajtov prešetrujúcich nehodu, ako aj požitím alkoholických nápojov
po nej.
Svoj postup pri rozhodovaní v predmetnej veci vyhodnotil ako súladný s ust. § 238
ods. 4 zák. č. 73/1998 Zb., podľa ktorého oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záväznými
právnymi názormi a záväznou judikatúrou NS SR prípadne ÚS SR, pričom dospel k záveru,
že žalobca svojím protiprávnym konaním uvedeným v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
S návrhmi žalobcu sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým
záverom, že ich ako účelové odmietol. Mal za to, že bol oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy
a v akom rozsahu budú vykonané a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi.
Zdôraznil, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy žalovaného,
ktorý posudzuje, či určitá skutočnosť sa má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, alebo je potrebné si obstarať 6 6Sžo/30/2014
ešte iné podklady pre rozhodnutie. Právo hodnotenia dôkazov prislúcha žalovanému a súd
sa zaoberá len tým, či takéto hodnotenie vychádza zo zistených skutočností a predstavuje
tak logické vyústenie pre jeho záver. Žalovaný skonštatoval, že žalobcovi bolo
zhromaždenými dôkazmi preukázané protiprávne konanie a tým bola vytvorená prekážka
pre jeho ďalšie zotrvanie v služobnom pomere z hľadiska nezlučiteľného s postavením
a úlohami príslušníka PZ. Záverom poukázal na to, že každý príslušník PZ a zvlášť
ak ide o policajta, ktorý bol ustanovený v riadiacej funkcii a má byť príkladom v dodržiavaní
služobnej prísahy a služobných povinností má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie
a svojím povolaním a profesiou má svojím chovaním byť vzorom vo vzťahu nielen svojim
podriadeným ale aj ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti.
V predmetnej veci boli skutočnosti k uplatneniu dôvodu prepustenia zo služobného pomeru
príslušníka PZ v okamihu prepustenia dané a obe rozhodnutia boli podľa jeho názoru vydané
v súlade so zákonom.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave ako vecne správne potvrdiť. Zotrval na svojom názore, že žalovaný
v konaní o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nepostupoval v súlade s ust. § 233
a § 238 zák. č. 73/1998 Z. z., keď pred vydaním rozhodnutia nevykonal presné a úplné
zistenie skutočného stavu veci. Protiprávne konanie žalobcu nebolo, podľa jeho názoru
vykonanými dôkazmi dostatočne zistené a preukázané. Spochybňujúc tvrdenie žalovaného
o tom, že žalobca bol v čase udalostí pod vplyvom návykovej látky - alkoholu ktorý opiera
o dôkaz – výsledok dychovej skúšky zo dňa 5.11.2012 o 3:11 hod a o 3,37 hod uviedol,
že bolo známe že prístroj na testovanie alkoholu mal platnosť kalibrácie do 18.2.2011,
a preto takto vykonaný dôkaz nemôže byť zákonným dôkazom. Taktiež má za to,
že v sa v danom prípade nejednalo o dopravnú nehodu ale iba o škodovú udalosť. Podľa
názoru žalobcu, ktorý prezentoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu správny orgán konal
nezákonne, keď neprijal dôkazy navrhnuté žalobcom do konania s tým, že ich považuje
za účelové v snahe vyhnúť sa postihu za protiprávne konanie, pretože týmto porušil právo
žalobcu navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a obhajovať sa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia 7 6Sžo/30/2014
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného č.p. SLV-PS-PK-18/2012
zo dňa 22.3.2012 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o rozklade žalobcu proti personálnemu
rozkazu ministra vnútra SR č. 544 zo dňa 20.12.2011, ktorým bol žalobca podľa ust. § 192
ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, tak,
že rozklad podľa § 243 ods. 4 uvedeného zákona zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
odvolacieho správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým rozhodnutím bol žalobca s konečnou platnosťou
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z..
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb
(§ 244 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu,
súčasť ktorého tvoril administratívny spis, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie krajského
súdu je potrebné zrušiť z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia.
8 6Sžo/30/2014
Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci
správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 1 ods. 1,2 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
(ďalej len "štátna služba").
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami
a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov
Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu")
a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
9 6Sžo/30/2014
Podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného
pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
Podľa ust. § 238 ods. 1 až 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné
posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a obhliadka.
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa ust. § 243 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po preskúmaní rozsahu odvolania žalovaného
stotožnil s tam uvedenými dôvodmi, ktoré spochybňujú záver krajského súdu v predmetnej
veci o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatočne zisteného
skutočného stavu pre posúdenie veci. Žalobca v samotnej žalobe namietal, že spôsobil
iba poistnú udalosť a že v čase jej spôsobenia nebol pod vplyvom alkoholu, čo bolo podľa
jeho tvrdenia potvrdené aj znaleckými posudkami. Pripustil pochybenie avšak namietal,
že by bolo tak závažné, že by sa dalo kvalifikovať ako zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti. Krajský súd napriek zneniu ust. § 250i O.s.p. konštatoval,
že žalobca spôsobil iba škodovú udalosť vychádzajúc pri tom z podkladov založených
v administratívnom spise z ktorých podľa jeho názoru nevyplynulo, že by konaním žalobcu
vznikla niekomu inému škoda. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by krajský súd vykonal
v súlade s ust. § 250i ods. 2 O.s.p. dokazovanie, ktoré by uvedené konštatovanie
preukazovalo, čím v podstate zasiahol do kompetencie správneho orgánu a nad rámec 10 6Sžo/30/2014
nahradil jeho činnosť pri zisťovaní skutkového stavu. Správny súd sa pri preskúmaní
rozhodnutia zameriava na preskúmanie jeho zákonnosti teda, či konkrétne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,
ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Výnimkou z tohto pravidla je tzv. plná jurisdikcia, formulovaná v ust. § 250i ods. 2
O.s.p. na základe ktorej môže súd vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa
tretej časti druhej hlavy. Tak ako už bolo vyššie zmienené, krajský súd žiadne dokazovanie
v súlade s citovaným ustanovením nevykonal a svoje konštatovanie odvodil iba z podkladov
založených v administratívnom spise čo je neprípustné. Taktiež v súvislosti so vznikom škody
sa nezakladá na pravde záver krajského súdu o tom, že nevznikla žiadna škoda na majetku
iného. Udalosť bola na základe oznámenia o dopravnej nehode privolanou hliadkou riešená
ako dopravná nehoda, poškodenie mostíka pred domom č. 67 bolo hliadkou,
tak ako to vyplýva z administratívneho spisu zadokumentované, taktiež výpoveďami J. a T.
R., ktorý však následne svoju výpoveď zmenili s tým, že ku žiadnej škode nedošlo. Uvedená
skutočnosť však, nie je aj tak, podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie prepustenia
žalobcu z pomeru príslušníka policajného zboru právne relevantná.
Okrem iného neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že krajský súd preskúmal
rozhodnutie nad rámec žalobou vymedzených námietok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
svojim písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 8.7.2013 doplnil žalobu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorom namietal skutočnosti z ktorých
krajský súd vychádzal pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
a ktoré viedli krajský súd k prijatiu záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého
rozhodnutia z dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. V konaní podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p. je osobitne upravená lehota na podanie žaloby (bližšie pozri
ust. § 250b ods. 1 O.s.p.), ktorá je dvojmesačná, čím je vyjadrená striktná koncentračná
zásada. Po uplynutí tejto lehoty nemožno dôvody žaloby rozširovať, pretože by išlo o podanie
urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1). V danom prípade žalobca rozšíril
dôvody svojej žaloby po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorá uplynula
dňa 28.5.2012, preto súd nemal na uvedené podanie prihliadať a mal preskúmavať
rozhodnutie v rozsahu žalobných námietok. Napriek uvedenému má odvolací súd za to,
že to či možno skutok kvalifikovať ako škodovú udalosť alebo dopravnú nehodu 11 6Sžo/30/2014
je pre posúdenie naplnenia dôvodov na prepustenie žalobcu z pomeru príslušníka policajného
zboru právne irelevantné, nakoľko zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo o.i.
v marení objektívneho prešetrenia nehody, požití alkoholických nápojov po nej (nie pred
nehodou) ako i v navádzaní inej osoby k nepravdivej výpovedi (aby uvádzala, že bola
vodičom v čase nehody) a teda podľa názoru žalovaného sa neriadil právnymi predpismi,
keď v čase mimo služby konal v príkrom rozpore so spoločenským postavením, úlohami
a poslaním PZ (§ 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a v rozpore s čl.
I písm. a) bod 11 rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho
stavu a disciplíny príslušníkov PZ v platnom znení a teda neplnil úlohy uložené mu zákonmi,
rozkazmi a pokynmi nadriadených, nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ
alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal ani služobnú disciplínu. Priebeh nehody ako
aj konanie žalobcu bolo zadokumentované v kompletnom spisovom materiály ODI OR PZ
v Humennom, č. p. ORP-P-392/ODI1-HE-2011, ktorý obsahoval o. i. záznam predmetnej
dopravnej nehody zo dňa 4.11.2011 s popísaním skutkového deja a okolností, zápisnicu
o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorý tvoril dôkaz podľa ust. § 238 zák. č. 71/1998
Z. z. v predmetnom správnom konaní. Odvolací súd dáva do pozornosti, že posúdenie otázky
závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho
uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie
správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože tým by vstupoval
do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán
vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba,
či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. (§ 245 ods. 2 O.s.p)
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov,
konkrétne právnej veci sa musí obmedziť len na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých
správne orgány vychádzali, nie sú pochybné, a to najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú,
alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku,
či vykonané dôkazy robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány
dospeli. Na základe uvedeného bude potrebné, aby krajský súd žalobou napadnuté
rozhodnutie v týchto intenciách v rozsahu žaloby v ďalšom konaní aj posúdil.
Konštatovanie krajského súdu o tom, že sa prvostupňový správny orgán nevysporiadal
so žalobcom predloženým znaleckým posudkom MUDr. J. Z. a znaleckým posudkom 12 6Sžo/30/2014
vypracovaným Úradom súdneho lekárstva a foreznej traumatológie Žilina ako i s tvrdením,
že prístroj na meranie alkoholu z dychu mal platnosť overenia kalibrácie do 18.2.2011
sa nezakladá na pravde. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca síce vykonanie
týchto dôkazov navrhol, avšak taktiež z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že prvostupňový správny orgán odmietol žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania (list č.
ORPZ-HE-VO-1068-082/2011 zo dňa 9.12.2011), pričom dôvody uviedol v predmetnej
listine. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa s uvedeným nevysporiadal,
avšak uvedený nedostatok bol poukazom na znenie ust. § 243 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z.z.
odvolacím orgánom odstránený, keď ten sa v dôvodoch svojho rozhodnutia s uvedenými
návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania zaoberal a rozhodnutie je z tohto pohľadu
dostatočne jasné a zrozumiteľné. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, či bol žalobca
pod vplyvom alkoholu v čase udalosti nie je pre toto konanie, ktorého predmetom
je prepustenie žalobcu z pomeru príslušníka PZ relevantné a aj záver prijatý v priestupkovom
konaní nie je v zásade pre správny orgán podstatný, keďže priestupkové konanie
je samostatným konaním a nemá podľa konštantnej judikatúry NS SR vplyv na konanie
o prepustenie žalobcu z pomeru príslušníka policajného zboru, nakoľko pri prepustení
príslušníka PZ zo služobného pomeru sa jedná o sankciu zákona za porušenie služobnej
prísahy a služobnej povinnosti, ktorú nie je možné stotožňovať, či už s trestnoprávnou
alebo priestupkovou zodpovednosťou. (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/37/2011).
Okrem toho námietka týkajúca sa neplatného overenia kalibrácie Dräger Alcotest 7410 plus,
ktorým bola žalobcovi stanovená hladina alkoholu v dychu po udalosti bola prvostupňovým
správnym orgánom vyvrátená v tom zmysle, že sa jednalo o chybu v písaní, nakoľko
z overenej kópie certifikátu o overení č. 0390/331.06/11 analyzátora dychu, výrobe číslo
ARPH-0247 vyplýva, že meradlo zodpovedalo požiadavkám uvedeným v prílohe č. 25
k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z. z. pri dodržaní § 15 ods. 6 zák. č. 142/2000 Z. z. v znení
zákona č. 431/2004 Z. z. s dátumom overenia 18.8.2011 a s platnosťou overenia
do 18.2.2012. (kópia certifikátu o overení č. 0390/331.06/11 je založená v administratívnom
spise).
Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol odvolací súd tak, že rozhodnutie krajského
súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým,
že krajský súd rozhodne v novom rozhodnutí vo veci poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p.
aj o náhrade trov konania.
13 6Sžo/30/2014
Podľa ust. § 226 O.s.p. v novom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2015
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mgr. Karina Fedorová