Najvyšší súd 6Sžo/43/2014 Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša
a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK,
občianske združenie, Tulčík 26, IČO 31 303 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.)
zo dňa 23. augusta 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
5S 1739/2012
č. k. -70 zo dňa 18. februára 2014, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 5S 1739/2012-70 zo dňa 18. februára 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie :
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp.zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.) 2 6Sžo/43/2014
zo dňa 23. augusta 2012, ktorým rozhodnutím bolo zastavené konanie o rozklade žalobcu
proti rozhodnutiu žalovaného č. 2029/2009-2.1 zo dňa 08.07.2009. Krajský súd žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd preskúmaval
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v intenciách ustanovení
§ 82 ods. 9, písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody) v spojení s§ 89 ods. 3, písm. b/ uvedeného
zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu
mal preukázané, že Poľovnícka spoločnosť Jedľovina Varín dňa 04. 12. 2008 požiadala
o udelenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa
§ 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody; vo veci vydané pôvodné prvostupňové rozhodnutie
č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa 07. 04. 2009 a rozhodnutia žalovaného č. 5667/2009 – 7.2
(15/2009- rozkl.) zo dňa 04. 06. 2009 boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4 S 118/2009- 168 zo dňa 18. 11. 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie; v ďalšom konaní prvostupňový správny orgán
dňa 08. 07. 2009 vydal nové rozhodnutie č. 2029/2009 2.1, ktorým žiadateľovi povolil
výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého, v Poľovnom revíri
Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie, Lipovec, Koňhora
do 30. 11. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do 15. 12. 2009 za podmienok určených
v bode 1 až 7 výrokovej časti rozhodnutia, správny orgán tu vo veci konal už za účasti
žalobcu, ktorý proti uvedenému rozhodnutiu podal rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný
dňa 23. 08. 2012 rozhodnutím č. 6849/2012 – 1.10 (58/2012-rozkl.) tak, že konanie
o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 2029/2009 – 2.1 zo dňa 08. 07. 2009
podľa § 82 ods. 9 písm.a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona zastavil z dôvodu,
že odpadol dôvod na konanie; svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil stratou platnosti
rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel medveďa hnedého, ktorá sa časovo viazala a bola
obmedzená len do 30. 11. 2009, prípadne do 15. 12. 2009; žiadateľ o predĺženie platnosti
výnimky nepožiadal.
3 6Sžo/43/2014
Krajský súd poukazom na to, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby
v správnom súdnictve je, aby žalobca preukázal, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998), konštatoval, že v danom konaní žalobca nebol
žiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého a je nesporné, že výnimka
k odstrelu bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú t. j. do 30. 11. 2009, resp. do 15. 12.
2009, nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil
rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola daná výnimka k odstrelu udelená.
Podľa názoru krajského súdu žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu
vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca
sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred žalovaným domáhal neudelenia
výnimky na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého, teda jeho záujem smeroval
k ochrane tohto živočícha, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného, i keď z dôvodu
zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu konania pre uplynutie doby, na ktorú bola výnimka
na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo požiadavke a cieľom žalobcu pri
ochrane tohto chráneného živočícha, pretože zastavením konania znemožnil jeho
pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. Obavu
žalobcu, že bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky, krajský súd
považoval za nepodloženú. V danej súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 10Sžp 6/2013 zo dňa 25. 09. 2013.
Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že došlo k procesnému
pochybeniu, keď žalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť celé konanie.
Tiež zastával názor, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie v celosti podľa § 30
správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade nesprávny procesný
postup žalovaného nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania a nemá vplyv
na výsledok vo veci, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu SR
č. R 103/2011, v zmysle ktorej najvyšší súd vyslovil, že „formálne zopakovanie
administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
právnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“.
Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o ukrátení na jeho právach
nedoručením prvostupňového rozhodnutia, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené 05. 06. 2012 na (po uplynutí doby udelenej výnimky).
4 6Sžo/43/2014
Krajský súd nesúhlasil ani s odvolávkou žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžp 3/2011 zo dňa 17. 04. 2012, zastávajúc názor, že nie je možné uvedený rozsudok
použiť na preskúmavanú vec, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie
správnej žaloby, čo sa ale nejedná o daný tento prípad.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k
ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pre jeho neúspech vo veci.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a napadnuté
rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu
trov celého konania.
Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism.d/ O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2, písm. f/O.s.p.).
Žalobca nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí videl predovšetkým
v nesprávnom postupe žalovaného v konaní, považujúc rozhodnutie žalovaného v rozpore
s platným právom, ktoré zasahuje nielen do jeho procesných práv, ale ktoré mu aj bráni
aktívnou účasťou prispieť k tomu, aby ochrana prírody bola v rozhodnutiach orgánov ochrany
prírody uplatňovaná spôsobom, ktorý vyplýva z ustanovení právnych predpisov v oblasti
životného prostredia a osobitne ochrany prírody v súlade s ustanoveniami komunitárneho
práva v oblasti životného prostredia. Dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sžp 3/2011 zo dňa 17.04.2012. Namietal, že skutkové zistenia a právne názory súdu
prvého stupňa sú v rozpore s obsahom príloh ním predložených k návrhu na začatie konania.
Dôvodil, že na základe skutkových okolností neexistoval skutkový základ pre záver o tom,
že napadnutým rozhodnutím žalovaného nedošlo k zásahu do jeho práv a to so zreteľom na to,
že jeho záujmom v predmetnom konaní bola ochrana prírody vyjadrená tým, aby výnimka
udelená nebola. Poukazom na ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku žalobca postup žalovaného 5 6Sžo/43/2014
nepovažoval za súladný so zákonom, keďže zastavením rozkladového konania sa stalo
právoplatné prvostupňové rozhodnutie.
Žalobca ďalej uviedol, že z hlásenia o usmrtení medveďa hnedého, ktoré v prílohe
odvolania predkladá, výnimka udelená prvostupňovým správnym orgánom bola
dňa 04. 11. 2009 žiadateľom zrealizovaná. Vyslovil názor, že za týchto okolností neexistoval
žiaden dôvod, pre ktorý by súd mohol zamietnutím žaloby odobriť postup žalovaného,
keďže práva žalobcu aktívne sa zúčastniť na konaní, vyjadrovať k podkladom rozhodnutia,
podať proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu opravný prostriedok a tým dosiahnuť
preskúmanie prvostupňového rozhodnutia, boli porušené, a toto porušenie malo za následok
porušenie záujmov žalobcu v tomto konaní, ktorým bola ochrana prírody, vrátane chráneného
druhu - medveď hnedý.
Žalobca poukázal na to, že je účastníkom viacerých identických konaní vedených
na Krajskom súde v Bratislave týkajúcich sa rozhodovania žalovaného o jeho rozkladoch
proti rozhodnutiam o udelení výnimiek na usmrtenie medveďa hnedého, udelených v roku
2009 a 2010. Dôvodil, že v konaniach vedených pod sp. zn. 2S/1764/2012, 2S/1763/2012,
2S/2506/2012, 2S/2532/2012 a 5S/2514/2012 krajský súd vo svojich rozhodnutiach okrem
iného uviedol: „Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení
rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch
na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia
výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie
medveďa hnedého v danej lokalite.“ „Keďže povolená výnimka na usmrtenie jedného
jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo
k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čo sa žalobca
svojou účasťou v konaní snažil presadiť.“ Žalobca tvrdil, že vo všetkých týchto konaniach
Krajský súd v Bratislave dopytom u žalovaného zistil, že výnimka udelená prvostupňovým
rozhodnutím nebola realizovaná, však vo veci, ktorá je predmetom tohto odvolania, súd
prvého stupňa, zamietol žalobu bez toho, aby zo zreteľom na vyššie uvedené bolo v konaní
preukázané, že žalobca nemôže mať záujem na vyhovení jeho žalobe, keďže cieľ sledovaný
jeho účasťou v konaní bol naplnený.
6 6Sžo/43/2014
III.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.
V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými
v jeho písomnom odvolaní.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné priznať úspech.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu
orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR
sp. zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.) zo dňa 23. 08. 2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie
veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím (sp. zn. 6849/2012-1.10 (58/2012-rozkl.)
zo dňa 23. 08. 2012) minister životného prostredia SR zastavil konanie o rozklade žalobcu
proti rozhodnutiu žalovaného č. 2029/2009-2.1 zo dňa 08.07.2009.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uvedeným prvostupňovým
rozhodnutím zo dňa 08.07.2009 na základe žiadosti Poľovníckej spoločnosti Jedľovina Varín
povolilo žiadateľovi výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa
hnedého, v Poľovnom revíri Jedľovina Varín posliedkou a postrieškou na lokalite Bôrie,
Lipovec, Koňhora do 30. 11. 2009 a postrieškou na uvedenej lokalite do 15. 12. 2009
za podmienok určených v bode 1 až 7 výrokovej časti rozhodnutia.
7 6Sžo/43/2014
V.
Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im prechádzajúce, najmä
z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup
žalovaného správneho orgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o žiadosti
žiadateľa zo dňa 4.12.2008 v zmysle ustanovení zákona o ochrane prírody postupom podľa
ustanovení zákona č. 71/1967 Zb..
Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil
od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu
úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej
veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.
Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, 8 6Sžo/43/2014
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu
neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého
stupňa uvádza.
Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných
právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu
jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol
zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu
a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.
Práve tu je ťažisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia
zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej
regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri
výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to,
že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná ( čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky
do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými
predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor
ako súd prvého stupňa, že žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní
v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 9, písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona
o ochrane prírody.
9 6Sžo/43/2014
Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny orgán ochrany prírody
konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.
Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodnutie vydané
podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.
Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha – medveďa
hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,
že odpadol predmet konania, keďže výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla
a neexistuje. Povinnosťou správneho orgánu v zmysle citovanej právnej úpravy § 82 ods. 9
písm. a/ zákona o ochrane prírody a krajiny, je zastaviť konanie o výnimke,
a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Citovanou právnou úpravou zákonodarca
zveruje do právomoci orgánu ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod
na konanie odpadol, keď ustanovuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, v dôsledku ktorej úpravy je zrejmé,
že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného
rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané.
V súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 82 ods.9 písm. a) zákona o ochrane krajiny
ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade, preto musí konanie o udelenie výnimky
zastaviť, keďže uplynutím doby rozhodnutie o výnimke na povolenie k odstrelu chráneného
živočícha – medveďa hnedého, stratilo platnosť, čím dôvod na konanie odpadol.
Vzhľadom k uvedenému, ak podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/
zákona o ochrane prírody došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím času,
ktorým bolo uplynutie lehoty na odstrel chráneného živočícha – medveďa hnedého, odpadol
dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom,
keďže rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a/ zákona o ochrane
prírody správneho orgánu nemá predmet konania, pretože takýmto predmetom konania nie
je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania
je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka, a preto ak takáto výnimka neexistuje,
keďže jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania.
Ak žalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,
postupoval zákonným spôsobom a súd prvého stupňa nemá inú možnosť ako žalobu 10 6Sžo/43/2014
zamietnuť, keď navyše takýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu, zmene alebo zrušeniu
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už nimi nemôžu byť priamo
dotknuté.
V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 1. 07. 2008, sp. zn. III. ÚS 341/2007, v ktorom ústavný súd o.i tiež konštatoval,
že v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona, keď uviedol:
„nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných
právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu
a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy
o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu
prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť
k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.
Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú
a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných
ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov
textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.
Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu žalovaný v preskúmavanom
rozhodnutí správne aplikoval citované právne normy ustanovené v § 82 ods. 9 písm. a/
v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody. Najvyšší súd v danej súvislosti
súčasne dáva do pozornosti žalobcovi, že súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým,
ale jeho povinnosťou je na základe žalôb, v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému je právne
irelevantné, či došlo k realizácií podmienok výnimky alebo nie. Základným cieľom konania
v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku
je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí a postupov správnych orgánov,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným predpokladom podania správnej
žaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť že žalobca bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie 11 6Sžo/43/2014
ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Ak teda výnimka k odstrelu,
ktorá bola povolená žiadateľovi len na dobu určitú a ktorá v priebehu konania o jej udelenie
uplynula, majúce za následok stratu platnosti tejto výnimky, odvolací súd zastáva názor,
že žalobcovi nemohla vzniknúť ujma na jeho právach tým, že žalovaný zastavil rozkladové
konanie z dôvodu straty platnosti výnimky uplynutím doby, na ktorú bola táto výnimka
udelená.
Ak došlo k uplynutiu lehoty platnosti výnimky na odstrel chráneného živočícha
až v priebehu konania o rozklad, žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán mal zastaviť
konanie celé. Pokiaľ však žalovaný zastavil len konanie o rozklade, dopustil sa procesného
pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa uvedené
pochybenie nie je však takou vadou, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci predmetnej právoplatne udelenej výnimky, keďže žalovaný zastavil
rozkladové konanie z dôvodu, že odpadol predmet preskúmania, nakoľko rozhodnutie
o udelení predmetnej výnimky stratilo uplynutím času platnosť priamo na základe zákona.
V danej súvislosti aj senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje
reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí,
že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka
konania.
Samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre žalobcu
ako účastníka správneho konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech
a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, poukazom na to, že súd aj správny orgán musia zásadu zisťovania skutočného stavu
veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému
predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania, iný výklad zákona
by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umožňovalo
účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech
a teda bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ustanovenej v § 3
ods. 3 správneho poriadku.
12 6Sžo/43/2014
Odvolací súd vzhľadom k uvedenému tiež zastáva názor, že žalobca nemohol byť
ukrátený na svojich právach v dôsledku zastavenia konania rozhodnutím o zastavení
rozkladového konania, a preto súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom postupoval,
keď žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietol.
Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu vznesené
v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho
návrhu, a preto pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1
a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c
ods.1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.1, pretože v tomto konaní nemal úspech.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. mája 2015
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Mgr. Karin Fedorová