5Oboer/6/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej K. E., nar. X.X.XXXX, N. X, C., zastúpenej JUDr. Matej Oslacký, advokát, Jarabinková 8E, Bratislava, o vymoženie 263,81 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pôvodne na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 57Er/1521/2012, aktuálne vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B2-57Er/1521/2012, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 18CoEk/57/2024-218 zo dňa 30.5.2025, takto

rozhodol:

Dovolanie povinnej o d m i e t a.

Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 57Er/1521/2012-46 zo dňa 26.4.2019, výrokom I. zamietol námietky povinnej proti exekúcii, výrokom II. vyhovel námietkam povinnej proti trovám exekúcie v časti 28,25 eur a výrokom III. exekúciu v časti pohľadávky 273,81 eur zastavil, a to s poukazom na ustanovenia § 50 ods. 1, § 36 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. f), § 58 ods. 1, § 57 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“). 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 30.5.2025 č. k. 18CoEk/57/2024-218 odvolanie povinnej proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol podľa § 386 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 3. Proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnila podľa ust. § 420 písm. f) CSP, keďže súd nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka považuje napadnuté rozhodnutie za prekvapivé, zmätočné a nepreskúmateľné. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby zrušil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku I a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a zároveň dovolateľke priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Oprávnený sa k dovolaniu povinnej vyjadril, uvádzajúc, že postupoval v súlade s platnou legislatívou a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník exekučného konania, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie povinnej je potrebné odmietnuť. 6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). 7. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. 8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Novelou EP vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017 Z. z.“) nadobudol 1. apríla 2017 účinnosť novelizovaný § 202 ods. 4 EP, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 EP síce určilo pravidlo, že ak § 243i až § 243k EP neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, vrátane dovolacieho konania, žiadne pravidlo neurčilo. 10. V posudzovanej veci je dovolaním povinnej napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30.5.2025, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní a bolo vydané v čase, kedy už § 202 ods. 4 EP v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017 Z. z. nadobudol účinnosť. Dovolanie povinnej doručené súdu 8.10.2025 bolo rovnako podané za účinnosti už novelizovaného znenia § 202 ods. 4 EP. 11. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie § 202 ods. 4 EP v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napríklad uznesenia najvyššieho súdu z 20. decembra 2017 sp. zn. 8ECdo/17/2017, z 12. decembra 2017 sp. zn. 3ECdo/16/2017, z 20. januára 2019 sp. zn. 5Oboer/25/2018, z 4. decembra 2018 sp. zn. 2Oboer/13/2018 z 27. septembra 2017 sp. zn. 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavné konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, z 17. júla 2018 sp. zn. III. ÚS 276/2018 a z 15. augusta 2018 sp. zn. I. ÚS 281/2018 a náleze z 14. novembra 2018 sp. zn. I. ÚS 259/2018. 12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 Z. z. novelizovaného znenia EP, najvyšší súd preto konštatuje, že prípustnosť dovolania povinnej je v posudzovanej veci vylúčená podľa § 202 ods. 4 EP. 13. Dovolanie povinnej je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. 14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.