UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: C. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. o vymoženie 82,98 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7Er/67/1999, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. mája 2019 č. k. 5CoE/291/2018 - 82, takto
rozhodol:
I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 13. mája 2019 č. k. 5CoE/291/2018 - 82 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 14. februára 2017 č. k. 7Er/67/1999 - 49, ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Zároveň nariadil súdu prvej inštancie opraviť nesprávne uvedené sídlo oprávneného v záhlaví odvolaním napadnutého uznesenia.
2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, resp. aby ho zmenil a rozhodol o pokračovaní exekúcie. Zároveň navrhol odložiť právoplatnosť dovolaním napadnutého uznesenia.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b) CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie rozhodnutia podľa § 451 ods. 3 CSP dovolací súd uvádza nasledovné.
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
5. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len,,Exekučný poriadok“), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Novela Exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability (k uvedenému pozri tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017, 3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018, 2Oboer/13/2018 a 5Oboer/25/2018). Tento záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, sp. zn. I. ÚS 281/2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018 a I. ÚS 74/2019.
7. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané dňa 13. mája 2019 a dovolacie konanie bolo začaté dňa 1. júla 2019, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie je z hľadiska prípustnosti dovolania potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila. Dovolanie oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto nemožno považovať za procesne prípustné.
8. So zreteľom na vyššie uvedené, najvyšší súd dovolanie oprávneného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné.
9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).
10. Vzhľadom na odmietnutie dovolania a jeho dôvody, nebolo najvyšším súdom rozhodované o návrhu oprávneného na odklad právoplatnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.