UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci v prospech oprávneného: PODIELNICKÉ POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO RYBANY, Rybany 956 36, IČO: 00 205 656 proti povinnému: M.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX K., o vymoženie 21.124,18 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn.: 1Er/2096/2013, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 6. novembra 2014, č. k. 18CoE/279/2014-54, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa") dňa 11. októbra 2013, pod č. 5101 078756, poveril súdneho exekútora Ing. Mgr. Milana Gbelského vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 17. septembra 2012, č. k. 4C/28/2008-521, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 30. mája 2013, č. k. 4Co/5/2013-584.
Dňa 21. februára 2014 podal povinný námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie.
Súd prvého stupňa uznesením z 1. apríla 2014, č. k. 1Er/2096/2013-31 prvým výrokom námietky povinného proti exekúcii zamietol. Druhým výrokom námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Posledným výrokom súd prvého stupňa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodol tak s odôvodnením, že námietky povinného proti exekúcii smerovali k vecnej správnosti exekučného titulu, ktorú exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať. Exekučný súd tiež nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.
Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvého stupňa konštatoval, že voveci neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a nebol zistený ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 a § 58 Exekučného poriadku.
Námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel z dôvodu, že súdny exekútor konal rozpore s ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, keď si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil aj náhradu hotových výdavkov vo výške 25,50 eura, pričom v rozpise hotových výdavkov zaslaných súdu prvého stupňa si uplatnil aj náklady, ktoré síce možno predpokladať, avšak k ich skutočnému vzniku do času vydania upovedomenia doposiaľ nedošlo. Proti tomuto uzneseniu, v časti ktorej súd prvého stupňa námietky povinného proti exekúcii zamietol podal povinný odvolanie.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") uznesením z 6. novembra 2014, č. k. 18CoE/279/2014-54 odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol s odôvodnením, že toto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol povinný dovolaním. Poukázal na nesprávny postup súdov v základnom konaní vo veci náhrady škody podľa zákona č. 58/1969 Zb, o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom štátu, pokiaľ pri rozhodovaní nevychádzali z rozsudku Krajského súdu v Bratislave - pobočka Nitra z 20. 11. 1992, č. k. 23S/22/92-18. Mal za to, že odvolací súd odmietnutím odvolania diskriminoval účastníka, ktorý je nezákonnosťou exekúcie poškodený, ako nerovného pred zákonom, tak v konaní, v ktorom chýba rovnosť zbraní alebo aj ako subjektu zákonodarnej úpravy na podanie efektívneho a vertikálneho opravného prostriedku v konaní, ktorý by bol v súlade s právom Európskej únie, lebo súdna moc členského štátu musí uprednostniť európske právo ex officio aj v zmysle záväzného čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedol, že na právnom základe dôkazných listín a právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu vyššieho stupňa sp. zn. 23S/22/92, ktorý odporcom uložil riadne dokončiť správne konanie o uplatnenej reštitúcii a ktorý zrušil rozhodnutie Pozemkového úradu Topoľčany, je dostatočne preukázaný relevantný právny dôvod na zrušenie uznesenia odvolacieho súdu. Dovolanie považoval za prípustné nakoľko konanie je podľa vnútroštátneho práva ultra vires a zároveň diskriminuje poškodeného dovolateľa aj z hľadiska európskeho práva, porušením zásady reformationis in peius, ktorý nemal možnosť zrušiť nezákonný stav efektívnym opravným prostriedkom účinným podľa čl. 13 Dohovoru. Na základe uvedeného žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu navrhoval dovolanie povinného odmietnuť.
Súd prvého stupňa uznesením z 4. marca 2015, č. k. 1Er/2096/2013-69 vyzval povinného, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady dovolania tak, že označí advokáta, ktorý ho zastupuje v dovolacom konaní alebo aby preukázal, že má sám právnické vzdelanie.
Podaním z 24. apríla 2015 povinný zaslal súdu prvého stupňa kópiu diplomu Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, preukazujúceho ukončenie štúdia a nadobudnutie vysokoškolskej kvalifikácie v odbore právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý má právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.).
Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané 12. januára 2015. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 353/2014 Z. z. (účinného od 1. januára 2015), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie povinného odmietnuté. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených uznesení, preto prípustnosť dovolania povinného podľa § 239 O. s. p. nie je daná.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania povinného smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p.
Podľa § 237 ods. 1 O. s. p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (teda aj uzneseniu), ak v konaní došlo k závažným procesným vadám taxatívne vymenovaným v tomto ustanovení (viď písmená a/ až g/ tohto ustanovenia). Podľa § 237 ods. 2 O. s. p., dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu.
Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku (zákonom č. 353/2014 Z.z.) došlo, s účinnosťou od 01. januára 2015, k vylúčeniu prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam vydaným podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) z dôvodu, že v konaní došlo k procesným vadám uvedených v § 237 ods. 1 O. s. p. Preto ak by v exekučnom konaní bolo vydané rozhodnutie, ktoré by bolo postihnuté niektorou z týchto procesných vád, nezakladalo by to prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie povinného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o námietkach povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku). Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo teda nepochybne vydané v konaní podľa Exekučného poriadku, preto prípustnosť dovolania povinného nevyplýva ani z § 237 O. s. p. Keďže prípustnosť dovolania povinného nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže povinný nebol v konaní úspešný a oprávnený návrh na jej priznanie nepodal a v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.