5Oboer/30/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci v prospech oprávneného: Willard s.r.o., so sídlom Teplická 2293/68, Piešťany, IČO: 44 906 960, proti povinnej: Y. Y., nar. XX. apríla XXXX, bytom Y. O., zastúpenej JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, o vymoženie 3.651,33 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Er/242/2009, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 21. apríla 2017, č. k. 26CoE/398/2016- 212, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej o d m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trnava uznesením z 5. februára 2015, č. k. 25Er/242/2009-129, prvým výrokom zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie.

2. Na odvolanie povinnej vec prejednal Krajský súd v Trnave ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 21. apríla 2017, č. k. 26CoE/398/2016-212 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie potvrdil.

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla povinná dovolaním z dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca [§ 420 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)]. Povinná dovolací dôvod vymedzila tým, že o odvolaní povinnej proti uzneseniu súdu prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval ako predseda senátu odvolacieho súdu Mgr. Jozef Mačej, ktorý zároveň (ešte ako sudca Okresného súdu Trnava) vydal platobný rozkaz zo 6. marca 2008, sp. zn. 31Cb/46/2007, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Záverom dovolania povinná navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že návrhu na zastavenie exekúcie vyhovie, prípadne, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a tiež uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu povinnej sa oprávnený nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) dovolateľ, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

6. Povinná napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu vydané v rámci exekučného konania začatého dňa 18. mája 2009.

7. V súlade s prechodným ustanovením § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), pokiaľ nie je ustanovené inak, sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na exekučné konania začaté do 31. marca 2017 sa preto nevzťahuje ani ust. § 202 ods. 4 EP v znení účinnom od 1. apríla 2017, v zmysle ktorého dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné.

8. V zmysle § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

9. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Povinná prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. e/ C. s. p.

11. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 C. s. p. prichádza do úvahy v prípade, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí a súčasne je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané, postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písm. a/ až f/ citovaného ustanovenia. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

12. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.

13. Pod rozhodnutím vo veci samej je potrebné pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C. s. p. chápať predovšetkým rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení (hodnotí uplatnený nárok podľa hmotného práva). Uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože po rozhodnutí odvolacieho súdu exekučné konanie ďalej pokračuje. Nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vecisamej a ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa § 420 C. s. p. teda vyvodiť nemožno.

14. Dovolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené preto dovolanie povinnej podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania oprávneného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.