5Oboer/3/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v exekučnej veci oprávneného Obec Studenec, so sídlom Studenec 3, Spišské Podhradie, IČO: 00 329 673, proti povinnému: Ing. Y., narodený XX. N. XXXX, trvale bytom T., o vymoženie pohľadávky 330,30 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2Er/198/2017, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/88/2021-294 a o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/198/2022-298, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky konania pred ním vedené na pod sp. zn. 5Oboer/3/2023 a sp. zn. 5Oboer/4/2023 o dovolaní povinného s p á j a na spoločné konanie s tým, že budú ďalej vedené pod sp. zn. 5Oboer/3/2023.

II. Dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/88/2021-294 o d m i e t a.

III. Dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/198/2022-298 o d m i e t a.

IV. Oprávnenému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/88/2021-294 potvrdil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 12. októbra 2020 sp. zn. 2Er/198/2017, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) [ďalej tiež „EP“] v znení účinnom do 31.03.2017, doprávoplatného skončenia súvisiacich konaní o správnej žalobe a o kasačných sťažnostiach. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky povinného obsiahnuté v podanom odvolaní smerovali len proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo, pričom povinný nepreukázal, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd. Povinný vo zvyšnej časti svoje odvolanie bližšie nešpecifikoval a keďže odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

2. Odvolací súd uznesením z 22. novembra 2022 č. k. 13CoE/198/2022-298 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zo 17. marca 2021 sp. zn. 2Er/198/2017, ktorým exekúciu v časti vymoženia pohľadávky v sume 60,20 eura zastavil a návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že povinný námietky obsiahnuté v odvolaní riadne nepreukázal, prípadne nezdôvodnil, v dôsledku čoho odvolací súd uzavrel, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, pričom správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody, o ktoré sa odvolaním napadnuté uznesenie opiera.

3. Proti vyššie uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podal povinný (ďalej aj „dovolateľ“) samostatné dovolania, v ktorých navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania povinný odôvodnil poukazom na § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Dovolaniami podanými povinným proti vyššie uvedeným rozhodnutiam odvolacieho súdu boli začaté samostatné dovolacie konania, v príslušnom súdnom registri Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zapísané pod jednotlivé spisové značky 5Oboer/3/2023 a 5Oboer/4/2023.

5. Podľa § 166 ods. 1 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

6. S prihliadnutím na obsah dovolaní a napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu vo vyššie uvedených samostatných dovolacích konaniach, najvyšší súd konštatoval, že ide o skutkovo a právne totožné dovolania povinného, týkajú sa toho istého krajského súdu a okresného súdu a ním vedeného konania, preto najvyšší súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 166 ods. 1 veta prvá CSP rozhodol, že dovolacie konania vedené pod spisovými značkami 5Oboer/3/2023 a 5Oboer/4/2023, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia, spája na spoločné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. 5Oboer/3/2023.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolania podal povinný včas, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 a contrario CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolania povinného je potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP) a súčasne neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.

8. Podľa § 429 ods. 1 a 2 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebočlen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

9. Podľa § 200 veta prvá EP, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 202 ods. 4 EP v znení účinnom od 1. apríla 2017, dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

11. Vyššie uvedené ustanovenie § 202 ods. 4 EP je od uvedeného dňa jeho účinnosti okamžite aplikovateľné v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: a/ rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, bolo vydané po uvedenom dni a b/ dovolanie bolo podané po uvedenom dni. Uvedený právny záver považuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky za ústavne udržateľný (I. ÚS 74/2019).

12. Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Dovolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k opravným konaniam (teda aj k dovolaciemu konaniu), však zákon vo svojich ustanoveniach neobsahuje žiadne pravidlo, a preto je potrebné vychádzať z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, a teda zo znenia ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 (viď rovnako aj 1ECdo/14/2018, 2ECdo/24/2018, 3ECdo/26/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 6ECdo/16/2018, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 1Oboer/2/2019, 2Oboer/3/2018, 3Oboer/18/2018, 4Oboer/37/2017, 5Oboer/25/2018,

I. ÚS 259/2018, II. ÚS 185/2018 a III. ÚS 276/2018).

13. Nakoľko obe dovolania povinného smerujú proti uzneseniam odvolacieho súdu vydaným v exekučnom konaní po 1. apríli 2017, proti ktorým nie sú ex lege prípustné, dovolací súd ich v zmysle vyššie uvedených skutočností odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

14. Dovolací súd dodáva, odhliadnuc od vyššie konštatovanej neprípustnosti dovolania, ktorá samotná postačuje na rozhodnutie o odmietnutí oboch dovolaní povinného podľa § 447 písm. c) CSP, že Civilný sporový poriadok v § 429 ods. 1 stanovuje povinnosť, aby bol dovolateľ v dovolacom konaní obligatórne zastúpený advokátom, pričom dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Určitú výnimku predstavuje druhý odsek uvedeného ustanovenia. Súd z úradnej povinnosti skúma splnenie tejto procesnej podmienky, pričom bez jej splnenia nie je možné v dovolacom konaní pokračovať, s následkom odmietnutia dovolania podľa § 447 písm. e) CSP. V tomto prípade dovolanie nebolo spísané a ani podpísané advokátom, pričom sa nejedná o výnimku podľa § 429 ods. 2 CSP. Z obsahu spisu síce nevyplýva, že by súd prvej inštancie podľa § 436 CSP vyzval dovolateľa na odstránenie tejto vady, čo by za iných okolností predstavovalo dôvod na vrátenie spisu súdu prvej inštancie za účelom odstránenia tohto nedostatku. Avšak vzhľadom na konštatovanú neprípustnosť dovolania už na základe § 202 ods. 4 EP a v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania (čl. 17 CSP), dovolací súd pokladá vrátenie spisu súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o dovolaniach za zbytočné predlžovanie dovolacieho konania, nakoľko ani odstránenie uvedenej vady spočívajúcej v porušení povinnosti podľa § 429 ods. 1 CSP, by vo výsledku nemalo za následok iné rozhodnutie o podaných dovolaniach, ako ich odmietnutie.

15. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 451 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Oprávnenému ako procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov v dovolacom konaní nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli (R 72/2018).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.