UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219, proti povinným: 1/ C. V., nar. XX. januára XXXX, trvale bytom T., prechodne bytom W. 2/ R. Q., nar. X. W. XXXX, bytom N., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo, IČO: 51 163 730, 3/ X. I., nar. XX. decembra XXXX, bytom U., o vymoženie 3.530,84 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 31Er/257/2008, o dovolaní povinného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2020, č. k. 21CoE/162/2019-178, takto
rozhodol:
I. Dovolanie povinného 2/ o d m i e t a.
II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. septembra 2020, č. k. 21CoE/162/2019-178 odmietol odvolanie povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 17. januára 2018, č. k. 31Er/257/2008 - 99 v spojení s opravným uznesením zo 4. septembra 2018, č. k. 31Er/257/2008-133 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie. 2. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal povinný 2/ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu zmenil tak, že exekučné konanie voči povinnému 2/ zastaví.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Stručné odôvodnenierozhodnutia podľa ust. § 451 ods. 3 CSP dovolací súd uvádza v nasledovných bodoch:
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
5. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len,,Exekučný poriadok“), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
6. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z.z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability (k uvedenému pozri tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017, 3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018, 2Oboer/13/2018 a 5Oboer/25/2018). Tento záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn.
II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, sp. zn. I. ÚS 281/2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018 a I. ÚS 74/2019.
7. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané 30. septembra 2020 a dovolacie konanie bolo začaté 30. decembra 2020, teda už za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila. Dovolanie povinného 2/ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto nemožno považovať za procesne prípustné.
8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie povinného 2/ podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).
10. Vzhľadom na odmietnutie dovolania a jeho dôvody, nebolo najvyšším súdom rozhodované o návrhu povinného 2/, obsiahnutom v dovolaní, na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.