5Oboer/226/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému G. I., nar. XX. D. XXXX, bytom E., zastúpený opatrovníčkou C. I., bytom T., o vymoženie 1 075,48 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 5Er/208/2005, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 22. augusta 2012, č. k. 7CoE/35/2012-52, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a. Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a. Povinnému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 19. apríla 2011, č. k. 5Er208/2005-25, vyhlásil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 85,79 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení konštatoval, že exekučný súd je povinný počas celého exekučného konania skúmať materiálne a formálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonať. Exekučným titulom bola v tomto prípade notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere, uzavretej medzi povinným a oprávneným. V prvom rade vyhodnotil súd toto splnomocnenie ako neurčitý právny úkon. Ďalšou okolnosťou, ktorá spôsobovala neplatnosť právneho úkonu, bol nedostatok slobody vôle. Splnomocnenie udelené Mgr. Kušnírovi vyhodnotil súd ako absolútne neplatné.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Žiline ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 22. augusta 2012, č. k. 7CoE/35/2012-52 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, potvrdil.Uznesenie okrasného súdu vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že uložil oprávnenému zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 93,76 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa objasnil zmysel inštitútu zastúpenia na základe plnomocentsva a uzavrel, že vôľa povinného splnomocniť Mgr. Kušníra nebola prejavená slobodne. Voľba zástupcu bola vykonaná oprávneným, nie povinným. Nedostatok prejavu vôle mal za následok neplatnosť udeleného plnomocenstva a v dôsledku toho nebolo možné akceptovať notársku zápisnicu ako platný právny úkon, pretože prejav vôle v nej vyjadrený nie je prejavom vôle povinného. Samotným oprávneným vopred určený splnomocnenec nemôže zastupovať povinného aj pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takto vyhotovená notárska zápisnica nemôže vyvolať vo vzťahu k povinnému žiadne právne dôsledky.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie a doplnenie dovolanie (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že: a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. a/ O. s. p.), b) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. d/ O. s. p.), c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.), d) súd bol nesprávne obsadený (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. g/ O. s. p.), e) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

Na základe právnej argumentácie uvedenej v dovolaní oprávnený navrhuje, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a keďže rovnakými vadami je postihnuté aj rozhodnutie prvostupňového súdu žiada, aby dovolací súd v celom rozsahu zrušil aj uznesenie prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a v prípade úspechu bola oprávnenému priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Oprávnený tiež navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v znení, aké je uvedené v dovolaní. Oprávnený tiež navrhol, aby dovolací súd postupoval podľa ust. § 243 O. s. p. a rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline z 22. augusta 2012, sp. zn. 7CoE/35/2012, a to so zreteľom na uvedenú právnu argumentáciu a najmä skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vykazuje tak závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 ECdo 12/2014, 3 CoE 6/2014, 3 ECdo 305/2013, 3 CoE 118/2013, 3 ECdo 223/2013, 3 CoE 92/2013, 3 ECdo 164/2013, 3 CoE 30/2013, 3 ECdo 168/2013, 3 CoE 33/2013, 1 ECdo 38/2014, 1 ECdo 61/2014, 2 Cdo 10/2013, 2 ECdo 302/2013, 2 CoE 110/2013, 4 ECdo 6/2013, 4 CoE 36/2013, 5 Cdo 10/2013, 5 Cdo 49/2013, 5 ECdo 100/2013, 7 ECdo 314/2013, 7 CoE 117/2013, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014, 5 Oboer 66/2013, 5OboE 42/2013, 5 Oboer 360/2013, 5 OboE 152/2013, 5 Oboer 50/2013, 5 Oboer 52/2013, 5 Oboer 256/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.