5Oboer/2/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Lenky Praženkovej v exekučnej veci oprávneného Union poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti povinnému Mgr. Ing. X., o vymoženie 33 193,92 eura a trov exekúcie, vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-1Er/59/1996 (pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava V), o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. apríla 2024, č. k. 1CoEk/8/2023-1684 a č. k. 1CoEK/9/2023-1684 takto

rozhodol:

Dovolanie povinného o d m i e t a.

Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. V exekučnej veci pôvodne Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 1Er/59/1996-1443 zo dňa 12.5.2021, vydaným zákonným sudcom, zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.2.2021, č. k. 1Er/59/1996-1418, ktorým súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom nepriznal povinnému oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. 1Er/59/1996-1561 zo dňa 10.5.2022, vydaným zákonným sudcom, zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.1.2020, č. k. 1Er/59/1996-1344, ktorým súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom nariadil znalecké dokazovanie a uložil povinnému zložiť na účet súdu preddavok na trovy spojené so znaleckým úkonom vo výške 800 eur.

3. Voči obom uzneseniam podal povinný odvolania, o ktorých rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalejaj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 26.4.2024, č. k. 1CoEk/8/2023-1684 a č. k. 1CoEk/9/2023-1684, tak že v prvom výroku odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Er/59/1996-1443 zo dňa 12.5.2021 odmietol. Druhým výrokom opravil záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Er/59/1996-1561 zo dňa 10.5.2022, v časti označenie oprávneného. Posledným výrokom odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 1Er/59/1996-1561 zo dňa 10.5.2022 odmietol. 4. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetné odvolania povinného smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým nie sú prípustné, v dôsledku čoho odvolací súd v súlade s ust. § 386 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolania povinného voči obom uzneseniam súdu prvej inštancie odmietol.

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa ust. § 420 písm. e) a písm. f) CSP. Dovolateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne. Dovolaciemu súdu povinný navrhol, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby zrušil obe rozhodnutia súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Oprávnený sa k dovolaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 19.11.2024 majúc za to, že podanie povinného je zmätočné a dovolaciemu súdu navrhol, aby podanie dovolateľa odmietol.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania v súlade s § 429 ods. 2 písm. a) CSP, bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie povinného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

8. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 2/2017“), nadobudlo dňa 1. apríla 2017 účinnosť novelizované ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné. Prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 síce určilo pravidlo, že ak ust. § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam, teda aj k dovolaciemu konaniu, žiadne pravidlo neurčilo.

11. V posudzovanej veci bolo dovolaním povinného napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vydané dňa 26.4.2024, teda bolo vydané už za účinnosti ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení novelizovanom zákonom č. 2/2017, ktoré vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Dovolanie povinného bolo rovnako podané už za účinnosti novelizovaného znenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.

12. Vo vzťahu k riešeniu otázky aplikácie ustanovenia § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 na dovolacie konanie zaujal najvyšší súd vo svojich predchádzajúcichrozhodnutiach (napríklad uznesenia sp. zn. 8ECdo/17/2017, 3ECdo/16/2017, 5Oboer/25/2018, 2Oboer/13/2018 a 6ECdo/15/2017) záver o potrebe použitia princípu okamžitej aplikability uvedenej právnej normy. Uvedený záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018 a I. ÚS 281/2018 a náleze sp. zn. I. ÚS 259/2018.

13. Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané a dovolacie konanie bolo začaté už za účinnosti zákonom č. 2/2017 novelizovaného Exekučného poriadku, prípustnosť dovolania povinného podaného proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní je vylúčená podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku.

14. Dovolanie povinného je z vyššie uvedených dôvodov potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.