5Oboer/2/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: Y. Z., nar. X. mája XXXX, bytom B., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie 3.707, 05 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7Er/161/2014, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2020, č. k. 41CoE/60/2020-173, takto

rozhodol:

I. Dovolanie povinnej o d m i e t a.

II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. mája 2020, č. k. 41CoE/60/2020-173 potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 16. júla 2019, č. k. 7Er/161/2014-136 v časti, ktorou bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie a odmietol odvolanie povinnej proti rovnakému rozhodnutiu v časti, ktorou bol zamietnutý návrh povinnej na odklad exekúcie.

2. Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podala dovolanie povinná, prípustnosť ktorého odôvodnila ust. § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že exekučné konanie zastaví a exekúciu vyhlási za neprípustnú, alebo napadnuté uznesenie zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Stručné odôvodnenierozhodnutia podľa ust. § 451 ods. 3 CSP dovolací súd uvádza v nasledovných bodoch:

4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

5. Podľa ust. § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len,,Exekučný poriadok“), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

6. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodnom ustanovení vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčila žiadne pravidlo. Je preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability. (K uvedenému pozri tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3ECdo/16/2017, 3ECdo/26/2017, 3ECdo/27/2017, 4ECdo/23/2017, 5ECdo/10/2017, 7ECdo/3/2017, 8ECdo/17/2017, 5ECdo/2/2018, 2Oboer/13/2018 a 5Oboer/25/2018). Tento záver bol vyhodnotený ako ústavne konformný a udržateľný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 185/2018, III. ÚS 276/2018, sp. zn. I. ÚS 281/2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018 a I. ÚS 74/2019.

7. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané (27. mája 2020) a dovolacie konanie začaté (7. augusta 2020) už za účinnosti novej právnej úpravy. Na toto dovolacie konanie, z hľadiska prípustnosti dovolania, bolo potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorá vylúčila prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní. Dovolanie povinnej proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v exekučnom konaní, preto nemožno považovať za procesne prípustné.

8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie povinnej podľa ust. § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.

9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že v konaní úspešnému oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018).

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.