UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a. s., Prievozská 2/A, Bratislava, IČO: 46 076 760 (predtým Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, do 14. februára 2013 VOLKSBANK Slovensko, a. s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123), proti povinnému: 1. DaMiM, spol. s r. o., Červenica pri Sabinove 201, 082 56 Sabinov, IČO: 36 480 193, 2. Ing. F. V., nar. XX. P. XXXX, bytom K., 3. V. V., nar. XX. V. XXXX., bytom K., obaja zastúpení JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, o vymoženie 35 465,34 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, so sídlom Exekútorský úrad, Moskovská 18, Bratislava, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 5Er/613/2011, o dovolaní žalovaného v 2. a 3. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2013, č. k.: 20CoE/151/2013-71, o späťvzatí dovolania povinného v 2. a 3. rade, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e. Účastníkom trovy dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov uznesením z 20. novembra 2012 č. k.: 5Er/613/2011-45 zamietol návrh povinných v 2. a 3.rade na zastavenie exekúcie.
O odvolaní povinného v 2. rade rozhodol odvolací súd uznesením z 28. októbra 2013, č. k.: 20CoE/151/2013-71 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, keďže dospel k záveru, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Pretože ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, na ktoré vo svojom rozhodnutí odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje.
Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Teda predmetné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora. Z jeho vyjadrenia vyplýva,že neboli využité všetky spôsoby vykonávania exekúcie, ktoré zákon pripúšťa. Tvrdenie povinného o jeho nemajetnosti však nie je postačujúce na to, aby bola exekúcia zastavená.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali povinní v 2. a. 3. rade dovolanie došlé na súd prvého stupňa 20. januára 2014.
K predmetnému dovolaniu sa oprávnený a ani súdny exekútor písomne nevyjadrili. Dovolatelia - povinní v 2. a 3. rade písomným podaním, došlým na súd prvého stupňa 11. apríla 2014, vzali svoje dovolanie v celom rozsahu späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) vychádzal pri svojom rozhodnutí vzhľadom na písomné podanie dovolateľov z 11. apríla 2014 (späťvzatie dovolania) z ustanovenia § 243b ods. 5 O. s. p.
Podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 226 O. s. p. platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
Keďže dovolatelia vzali svoje dovolanie v celom rozsahu späť, dovolací súd dovolacie konanie uznesením v súlade s vyššie citovaným ust. § 243b ods. 5 O. s. p. zastavil.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Dovolatelia zavinili, že konanie sa muselo zastaviť a z procesného hľadiska platí, že sú povinní nahradiť oprávnenému trovy dovolacieho konania. Oprávnenému však v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich dovolací súd nepriznal.
Toto uznesenie prijal dovolací senát jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.