UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Y. X., nar. XX. H. XXXX, bytom W., o vymoženie sumy 437 eur s prísl.,vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.: 0Er/1084/2000-143,Ex 746/2000, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 1. októbra 2015, č. k.: 0Er/1084/2000-143,takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 1. októbra 2015 tak, že povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 111,43 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podaného u súdneho exekútora 26. apríla 2000 a poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Vranov nad Topľou 9. mája 2000, súdny exekútor začal exekúciu o vymoženie sumy 437 eur s príslušenstvom.
3. Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 0Er/1084/2000-62 z 20. mája 2000 bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2009.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 1. októbra 2015 pod č. k.: 0Er/1084/2000-143 rozhodol o trovách tak, že uložil povinnému zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 111,43.- eur. V poučení uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný dovolanie povinný, pretože odvolanie proti vydanému uzneseniu nie je prípustné. Dovolanie odôvodnil nasledovne:
- oprávnený súdu neoznámil podanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, podľa § 372m ods. 3 O.s.p., ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví., proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd neprizná oprávnenému v takomto prípade právo na náhradu trov exekúcie
- súd sa nevysporiadal s tým, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, s čím sa súd nevysporiadal,
- povinný má zato, že zo strany súdu ide o zámerné poškodenie jeho osoby s poukazom na vyššie uvedené, keď súd rozhodol o povinnosti povinného zaplatiť trovy exekúcie. Preto navrhol, aby súd zrušil vydané uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil na prvostupňový súd.
6. Súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý vo veci nerozhodol, ale uznesením z 30. novembra 2015, č. k. 2CoE/105/2015-158 vec vrátil súdu prvého stupňa bez meritórneho rozhodnutia. V predmetnom uznesení uviedol, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. V prejednávanej veci napadnuté uznesenie o trovách konania vydal sudca prvostupňového súdu, proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Povinný však proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie, preto súd prvého stupňa nemal vec predkladať na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ale uskutočniť úkony smerujúce k predloženiu spisu dovolaciemu súdu.
7. Súd prvej inštancie uznesením z 11. mája 2017, č. k.: 0Er/1084/2000-165 vyzval povinného Y. X., aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia odstránil vady dovolania smerujúce voči uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 1. októbra 2015, č. k:. 0Er/1084/2000-143 podľa ust. § 429 Civilného sporového poriadku, pričom poučil povinného, že podľa § 160 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku má možnosť si na svoje zastupovanie zvoliť advokáta a v prípade, že na to nemá finančné prostriedky, môže požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci v Humennom, Lipová 1, ktoré mu zabezpečí zastupovanie advokátom v dovolacom konaní bezplatne. Zároveň bol povinný poučený o následkoch nesplnenia výzvy.
8. Výzvu prevzal povinný dňa 22. mája 2017. Podaním z 19. júna 2017 /č. 1.170/povinný reagoval na doručenú výzvu súdu prvej inštancie tak, že oznámil súdu,že oslovil Centrum právnej pomoci v Humennom za účelom zastupovania v uvedenom konaní, kde mu bol daný termín kontaktu na 6. júla 2017. Preto v stanovenom termíne nemôže doložiť požadované doklady.
9. Súd prvej inštancie predkladacou správou zo 6. apríla 2018 preto predložil vecna rozhodnutie dovolaciemu súdu.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 35 zákona č. 160/2015Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „C.s.p.“/ po zistení, že dovolanie bolopodané včas, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 443 C.s.p./ preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a taktiež neboli splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.
11. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred l. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok v znení zmien a doplnkov /ďalej len O.s.p., dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods.2 C.s.p./ na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť dovolania preto posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. l a § 239 O.s.p. Podľa ust.§ 236 ods. Občianskeho súdneho poriadku - dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
12. Dovolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vyzval povinného na odstránenie vád jeho podania t. j. dovolania v súlade s ust.§ 241 Občianskeho súdneho poriadku v stanovenej lehote, pretože dovolanie povinného bolo podané za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. a povinný jasne v tomto podaní deklaroval, že podáva dovolanie súc si vedomý, že v predmetnej veciodvolanie nie je prípustné. Odvolací súd vydal v danej veci rozhodnutie vo forme uznesenia dňa 30. novembra 2015, č. k.: 2CoE/105/2015, týmto rozhodnutím však nebolo rozhodnuté v merite veci, ale vec odvolací súd vrátil súdu prvej inštancie. Povinný uznesenie odvolacieho súdu dovolaním nenapadol.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, že dovolanie povinného smeruje proti neexistujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky dovolacieho konania, pretože dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok musí smerovať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rovnako dovolací súd vyhodnotil nečinnosť povinného napriek poučeniu súdu a nezvolil si pre dovolacie konanie advokáta, pričom povinný mal dostatočný časový priestor na odstránenie tohto nedostatku dovolania /od 6. júla 2017- č.1.170 do predloženia spisu súdom prvej inštancie dovolaciemu súdu t. j. 6. apríla 2018- č. l. l71/. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie povinného podľa ust. § 447 písm. c/ a písm. e/ Civilného sporového poriadku odmietol. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.